Jaroslav Krivda z Revúcej si prevzal diamantovú plaketu za 80 bezpríspevkových odberov krvi
Napísal(a) Katarína Kvetková
Človek už dokáže vyrobiť všeličo, len krv nie. Je to vzácna tekutina, ktorá zachraňuje ľudské životy aj vďaka bezpríspevkovým darcom krvi. Práve týmto ľuďom patrilo slávnostné dopoludnie v stredu 4. decembra 2019 v obradnej sieni Mestského úradu v Revúcej. Zorganizoval ho Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Revúca a nemocnicou v Revúcej pri príležitosti odovzdávania Plakiet profesora MUDr. Jana Janského viacnásobným bezpríspevkovým darcom krvi.
Zlaté plakety sa udeľujú pri 40 odberoch u mužov a 30 u žien, strieborné pri 20 a bronzové pri 10 bezplatných odberoch krvi.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Prvá konferencia ľudových remeselníkov Košického kraja pomôže spropagovať tradičné remeslá
Napísal(a) AK
Tradičné ľudové remeslo, jeho miesto, podpora a rozvoj v podmienkach Košického samosprávneho kraja (KSK) sú nosnými témami konferencie s názvom Tradičné ľudové remeslo v Košickom kraji. Konferencia je primárne určená pre ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov. V roku 2019 pod gesciou KSK začal svoju činnosť Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK). Ten sa postupne stáva unikátnym vzdelávacím centrom pre ľudových remeselníkov. Jedným z hlavných bodov konferencie bude predstavenie doterajších, aj pripravovaných aktivít remeselníckeho inkubátora.
„Remeselnícky inkubátor Gemer sme v Gemerskom osvetovom stredisku otvárali
Vernisáž "nabitá" fotografiami aj návštevníkmi
Napísal(a) Juraj Genčanský
V Revúcej sme otvorili tradičnú decembrovú prehliadku najlepších záberov domácich amatérskych fotografov.
Český džezový kritik a publicista Lubomír Dorůžka raz napísal: „Kreslo, ovocie v konzerve, pitná voda a fotografia sú veľké vymoženosti civilizácie.“ Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že „spríjemňujú život, prispievajú k nevyhnutnej regenerácii síl, poskytujú ušľachtilú zábavu“.
Vždy, keď sa vraciam k tomuto citátu a rozmieňam si ho na drobné, znovu a znovu ho podrobujem skúške času. A predstavte si, odoláva. O tom, že pohodlné kreslo spríjemňuje život, azda nemusím presviedčať nikoho.
Zocháči si opäť pripínali červené stužky
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV. Je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu tým, ktorí žijú s HIV a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Pripínajú si ju vždy 1. decembra, kedy je Medzinárodný deň HIV.
Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa aj v školskom roku 2019/2020 zúčastnili a aktívne podieľali na trinástom ročníku celoslovenskej kampane Červené stužky, kampane boja proti AIDS.
V Tornali si výročie oslobodenia pripomenuli najhumánnejším skutkom
Napísal(a) J. Pupala
V predvečer 75. výročia oslobodenia mesta Tornaľa (oslobodené bolo 19.12.1944) si pripomenuli zorganizovaním už XIV. ročníka „GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY“. Tamojší Klub darcov krvi v spolupráci s vedením DD a DSS na Úzkej ulici, ZO SZPB a NTS SR vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 2.12.2019 od 07.30 do 11.00 v spoločenskej miestnosti uskutočnili bezplatný odber krvi. Z takmer 30 darcov ochotných bezplatne darovať krv bolo zaregistrovaných k odberu krvi 23, z ktorých bola krv odobratá 14 darcom krvi. Ostatným, žiaľ, zo zdravotných dôvodov a z dôvodov karantény nemohla byť krv odobratá. Vzhľadom k poveternostným podmienkam neprišla pojazdná odberová jednotka z Banskej Bystrice do Tornale v predpokladanom termíne, a tak sa začiatok odberu posunul takmer o pol hodiny.
Vďaka mimoriadnej výzve pre rozvoj slovenského folklóru získal Folklórny súbor LYKOVEC pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej od Fondu na podporu umenia finančný príspevok na projekt „Veje vetrík“, a to vo výške 3 000,00 €.
Folklórny súbor si v rámci projektu a schválenej dotácie vyčlenil ďalších 705,00 € a mohol si tak nakúpiť súčastí krojového vybavenia a obnoviť krojovaný fundus, ktorý bude slúžiť aj detskému folklórnemu súboru Lykovček.
Nadšenci folklóru a tradícií Gemera budú môcť vidieť vynovené kroje už 8. decembra 2019 o 16:00 hod. v rámci tradičného každoročného programu folklórnych súborov
Skvelí pretekári zo ZŠ J. A. Komenského získali na krajskej súťaži bronz
Napísal(a) ZŠ
Blahoželáme našim pretekárom zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, ktorí 30.11. 2019 v Banskej Bystrici získali bronzové medaily na krajskej súťaži v Detskej atletike.
Tretie miesto je o to cennejšie, že pretekov sa zúčastnilo až 25 družstiev z celého Banskobystrického kraja. Ďakujeme všetkým za vynikajúcu reprezentáciu a trénerom za prípravu.
Radi medzi nami privítame aj ďalších, príďte a športujte s nami.
Festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri tohto roku po dvadsiatypiatykrát
Napísal(a) MG od
Zimný festival zvykov, ktorý sa tohto roku už po 25-krát uskutočnil pod názvom Rok na Gemeri máme za sebou. Folklórne súbory z horného Gemera aj tohto roku sa predstavili divákom pod organizátorskou taktovkou Gemerskeho osvetového strediska v sále OKC v Rožňave dňa 27. novembra 2019. Začiatok tohto zaujímavého festivalu sa však viaže na Slavošovce, ktoré mu dali aj podnázov: Čo si starí pamätajú, to mladí uchovajú. Tohtoročný jubilejný ročník sa v Rožňave začal už v pondelok 18. novembra a sprievodnými programami rôzneho charakteru prebiehal po celý týždeň. Informovali sme vás podrobnejšie i na našej stránke. Vyvrcholil galaprogramom v sobotu 23. novembra, kedy na pódiu divákov zaujal festival zvykov a obyčají nášho regiónu viac ako dva a pol hodinovým vystúpením folklórnych súborov a tiež vystúpeniami hosťujúcich súborov a folkloristov mimo Gemera.
Viac...
Získali hasičské odznaky odbornosti Vedúci mládeže I. stupňa
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná účasť dobrovoľných hasičov na plnení úloh v oblasti ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, najmä povodňami, veternými smršťami alebo snehovými kalamitami je nepochybne aj v súčasnosti významnou činnosťou v záujme a na prospech celej spoločnosti. Aby mohla táto dobrovoľná činnosť trvať čo najdlhšie, je potrebné vychovávať ku nej mladú generáciu od útleho detstva. Úlohou systému prípravy je vybavenie funkcionárov Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (DPO SR), ktorí pracujú s hasičskou mládežou vedomosťami a zručnosťami, potrebnými na výkon svojich funkcií. Obsah je diferencovaný do kvalifikačných stupňov zodpovedajúcich náročnosti vykonávaných funkcií. Príprava vedúcich hasičskej mládeže DPO SR sa člení na základnú prípravu a rozširujúcu prípravu.
Spomienka na gemerského hrdinu Jána Ušiaka
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Z iniciatívy ObV SZPB v Rimavskej Sobote a mesta Rimavská Sobota pripravili v mestskom Kulturnom dome v Rimavskej Sobote dňa 18. októbra 2019 konferenciu k nedožitým 105. narodeninám hrdinu SNP por. Jána Ušiaka, rodáka z Budinej, okres Lučenec a k 75. výročiu od jeho tragickej smrti.
Medzi hosťami bola praneter Janka Ušiaka Ing. Ailina Hanková zo Zvolena, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Anatolij Tomnikov a tretia tajomnička Veľvyslanectva RF v SR Marija Verchina, starosta obce Čeladná Pavel Lukša, starosta obce Budiná Marian Čerpák, primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, ktorý nad konferenciu prevzal patronát. Prítomní boli tiež zástupcovia ZO SZPB takmer z celého okresu, pedagógovia a žiaci škôl z mesta Rimavská Sobota, verejnosť z mesta a okolia.
Geologickou bádateľňou rozšírili Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera v Rožňave
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 28. novembra 2019, slávnostne otvorilo Geologickú bádateľňu a exteriérovú časť Expozície baníctva a hutníctva Gemera, ktoré v posledných dňoch vyrástli v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Cieľom rozšírenej múzejnej infraštruktúry je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus v oblasti poznávania montánnej histórie na území Košického samosprávneho kraja. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor mesta Rožňava Michal Domik a riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi pozvanými hosťami boli poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, základných a stredných škôl ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov.
Zomrel Ing. Marian Slavkay, člen „Gemerského baníckeho spolku“
Napísal(a) Gemerský banícky spolok
S hlbokým zármutkom oznamujeme najmä baníckym spolkom a všetkým, ktorí v baníctve a hutníctve pracovali, že dňa 27.11. 2019 zomrel po zákernej chorobe člen „Gemerského baníckeho spolku“ Ing. Marian Slavkay vo veku 85 rokov. Rozlúčime sa s ním v sobotu 30.11.2019 o 13.00 hod v Dome smútku v Rožňave.
Ing. Marian Slavkay ako 15-ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa u Rudných baní Kišovce - Švábovce. V rokoch 1951-1953 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. Na umiestenku nastúpil 6.7.1953 za revírnika v OKD Ostrava – Karvinské doly, na závod Peter Bezruč.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).