Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa.
Čo sa stalo?
V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne.
Reprezentovali nás na Festivale ľudí ctihodného veku „Zlaté roky„ v ukrajinskom Ľvove
Napísal(a) Emília Nemcová
V dňoch 22 – 25.09.2019 sa uskutočnil 3. ročník Festivalu ľudí ctihodného veku „Zlaté roky„ v ukrajinskom Ľvove pod vedením vedúcej mimovládnej organizácie p. Ľudmily Grishko. Festivalu sa zúčastnilo 42 speváckych súborov z 8 krajín. Účinkujúcich bolo vyše 600. Členovia OO JDS z okresu Michalovce pod vedením p. Jána Butalu a spevácka skupina Rozmarija z Vinného úspešne reprezentovali náš Zemplínsky región a obec Vinné, ako jediný zástupca Slovenska. Členky speváckeho súboru zožali obrovský úspech svojím vystúpením na námestí T. Ševčenku a na prehliadke súborov v kultúrnom paláci G. Hotkievicha.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
Zocháči spúšťajú Obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Andrea Repáková
Prečo obrátený? Tento kalendár totiž nie je o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
Prispejte aj vy na dobrú vec a pomôžte Zocháčom potešiť detské očká tých, ktorým nebolo dopriate prežiť sviatky Vianoc v kruhu svojej rodiny. Všetky potrebné informácie nájdete nižšie alebo na priloženom letáčiku.
KTO MÔŽE PRISPIEŤ?
každý ☺
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Všetko sa to začalo v piatok 15.11.2019 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy a premenili ich na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže členovia Žiackej školskej rady a naozaj sa im vydarili. Všetci sa na nich poriadne vybláznili. V nočnej škole sa žiaci rozutekali po tmavých chodbách a premiestňovali sa z triedy do triedy za bodmi z týchto stanovíšť: „Jazda na rideri“, „Skús ma rozosmiať“, „Navigácia“, „Odčítanie z pier“, „Kapacita pľúc“, „Grilovanie“, „Hádaj povolanie“, „Ochutnávka na slepo“.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Deti Materskej školy v Jelšave už vedia prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu
Napísal(a) G. Jakubecová
V Materskej škole v Jelšave mali týždeň, počas ktorého pani učiteľky vysvetľovali deťom rôzne zamestnania. Do prípravky materskej školy chodí aj Dominik Kováč, najmladší plameniak – mladý hasič – Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave. Otec Dominika bol oslovený, či by sme boli ochotní rozlúsknuť záhadu – prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu. Traja členovia DHZ Jelšava zavítali do tejto triedy materskej školy – medzi 5-6-ročné deti – dňa 20. 11. 2019, aby rozlúskli „prilbovú“ záhadu. Po príchode do triedy sme zistili, že v hasičskom odeve máme 3 generácie hasičov – deda Miroslava, otca Ladislava a syna – vnuka Dominika.
Viac...
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Cestovatelia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa tentokrát vybrali do krásnej, historickej Banskej Štiavnice. Počasie ich milo prekvapilo: chladnejšie, ale slnečno. A tak sa mohli potúlať po námestí, stručne sa zoznámiť s históriou tohto starobylého banského mesta. Posilnili sa v pizzérii a hor sa do najstaršej technickej vysokej školy na svete. V súčasnosti sa tam nachádza Stredná priemyselná škola S. Mikovíniho. Tu si pozreli školu, ktorá pripomínala školu Harryho Pottera. Zaujali ich učebne zaujímavých odborov, z ktorých viaceré sa dajú študovať len tu – konzervátorstvo a reštaurátorstvo papiera a kníh, konzervátorstvo a reštaurátorstvo omietky a štukovej výzdoby,
... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).