Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Rožňavský besedný spolok – Rozsnyói Társalgási Egylet a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre verejnosť prednášku z cyklu Vzácne návštevy Rožňavy v 18. a 19. storočí s názvom „Čo videl cisár – pán v Rožňave?“ Prednáška sa uskutoční dňa 02. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
„Návštevy panovníkov, štátnikov a iných významných osobností boli a sú stále významnou udalosťou každého mesta. O tých dnešných sa dozvedáme zo všetkých médií, ale odkiaľ vieme o tých, ktoré sa udiali pred niekoľkými storočiami? Aby bol náš obraz o vzácnych – a nielen kráľovských návštevách ucelený, predstavíme si aj návštevy významných cirkevných hodnostárov – zemepánov Rožňavy a cestovateľov, ktorí nám o našom meste zanechali zaujímavé svedectvá.
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Napísal(a) MG od
Sobota 21. januára 2023 bol deň, ktorý bol určený aj na vykonanie referenda, ktoré malo potvrdiť vetu: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Podľa informácií, ktoré poskytol Štatistický úrad SR využilo túto nevšednú udalosť na Slovensku 1 193 198 oprávnených voličov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 27, 25%. Podľa zákona môžeme potvrdiť, že toto referendum nebolo úspešné, pretože sa ho nezúčastnilo vyše 50% oprávnených voličov SR.
Keď tieto údaje premením na drobnejšie, tak náš región, ktorý je súčasťou Košického samosprávneho kraja sa na týchto údajoch podieľa nasledovne: referenda sa zúčastnilo 137 169 voličov z celkového počtu 617 593 oprávnených, čo reálne znamená iba 22,21 %.
Hornogemerčania sú iste zvedaví, ako toto referendum zaujalo voličov regiónu, či rožňavského okresu. Podotýkame, že referenda sa v tomto okrese týkalo 469 232 oprávnených voličov.
Z DENNÍKA BIOLÓGA * Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 20. 01. 2023 – Vo štvrtok 26. januára 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie – Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.
Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomenulo 140. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea, ktorá potrvá až do 31. marca 2023. Výstava prezentuje predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov v poslednom desaťročí. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvýkrát v histórii múzea.
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Betlehemské svetlo je jedným z najkrajších symbolov pokoja, nádeje a mieru. Práve v adventnom čase, ktorý sprevádzajú skracujúce sa dni, vydáva jasné posolstvo o tom, ako aj drobný plamienok dokáže prežiariť tmu.
V tomto roku (2022) už po 33-krát štvrtý adventný víkend patril distribúcii Betlehemského svetla na Slovensku. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy nesmeli pri tejto distribúcii chýbať.
V sobotu 17. decembra 2022 sme na stanici v Plešivci z vlaku GEMERAN prevzali od skautov plamienok svetla, aby sme potešili obyvateľov nášho mesta, ale aj obyvateľov z okolitých obcí.
Cestou domov sme svetlo odovzdali členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Hucíne.
Prvá cesta v Jelšave viedla ku seniorom do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde sa plamienok rozhorel v spoločenskej miestnosti pri vianočnom stromčeku. Nechali sme pre všetkých ubytovaných malý darček – anjela.
Banícke múzeum v Rožňave sa v roku 2022 uchádzalo o viaceré projekty z Fondu na podporu umenia Ministerstva kultúry SR. Jedným z úspešných bol aj projekt Obrazy v novom šate. Zámerom projektu bola záchrana umeleckých diel z fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sú umiestnené v jeho depozitári.
Predmetom projektu boli nasledujúce diela:
1) Názov diela: Pocta padlým v prvej svetovej vojne
Autor: Kálmán Tichy
Rok vzniku: 1929
Technika: plátno, olej
Rozmer: 96 x 61 cm
Ev.č.: U-1135
Zbierkový predmet bol získaný kúpou do fondu výtvarného umenia BM v RV v roku 2019.
Vlani sa v nemocniciach Svet zdravia na Gemeri narodilo najviac chlapcov
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok (2022) narodilo 579 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 299 chlapcov a 284 dievčat. Štyri mamičky sa tešili z dvojičiek. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Natália, Nela a Viktória. U chlapcov dominovali mená Oliver, Tobias a Adam.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Michal. Narodil sa 1. januára o 15.35 hod. Po narodení malý Michal vážil 3290 gramov a meral 48 centimetrov. Jeho mamičkou je 29-ročná Michaela z Dobšinej.
Nemocnica Svet zdravia Rožňava poskytuje mamičkám možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu, ktorú vlani využilo 95 mamičiek. Jedenásť mamičiek využilo aj možnosť vytvoriť si v spolupráci s personálom individuálny pôrodný plán a naplánovať si tak spoločne všetky detaily pôrodu.
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Prvým stolnotenisovým turnajom na Slovensku v roku 2023, ktorý sa zapísal do športovej histórie už 31-krát, bol turnaj o pohár starostky Gemerskej Polomy zorganizovaný polomskými organizátormi. Jeho víťazom sa 6. januára 2023 stal 19-ročný Adam Klajber, v súčasnosti hrajúci za nemecký klub TSG Kaiserslautern. Vo finále zvíťazil nad Matejom Harabinom z klubu 1 PPC Fortuna Kežmarok. Na treťom mieste skončil Marek Tutura z TJ STO Nižná a Martin Marko z STK Lokomotíva Košice.
Medzi vzácnych hostí turnaja patril predseda SSTZ Ing. Anton Hamran. Medzi hráčmi sa objavila dokonca aj generálna sekretárka SSTZ Mgr. Ivica Hatalová, ako jediná žena na tomto súťažení. Štartovala za MSTK Trnava a v celkovom hodnotení obsadila na turnaji 13. miesto.
Pohár víťazovi odovzdala starostka obce Gemerská Poloma Lillian Bronďošová.
Viac...
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje pre rodiny s deťmi animačný program pod názvom Virtuálna archeológia. Program je zameraný na život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte. Uskutoční sa 19. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. Určený je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
Napísal(a) M. Mikitová
S cieľom zatraktívniť horný Gemer a ponúknuť obyvateľom a návštevníkom tohto regiónu nevšedný zážitok pri aktívnom oddychu a spoznávaní prírodných krás, vybudovala v svojom extraviláne obec Rejdová koncom roka 2022 nezvyčajný zážitkový chodník. Vytvorila tak nový produkt ekoturizmu, ktorý nielen priblíži krásu a jedinečnosť krajiny, ale prinesie aj nové zaujímavé informácie, poskytne možnosť relaxácie a zároveň prispeje k otužovaniu ľudského organizmu a zdraviu prospešnému posilneniu telesnej i duševnej kondície. Týmto projektom obec Rejdová zvýšila príťažlivosť gemerského regiónu a prinesla pre širokú verejnosť možnosť príjemného trávenia voľného času v prírode.
Polohu zážitkového chodníka vyznačuje smerová tabuľa, ktorá je umiestnená v blízkosti hlavnej cesty pri vstupe do obce Rejdová. Informačná tabuľa smeruje návštevníkov k parkovisku za miestnym amfiteátrom, kde zážitkový chodník začína. Celá trasa je označená prehľadnými smerovými šípkami a návštevník má možnosť výberu modrej a červenej trasy. Súčasťou prvej informačnej tabule sú základné informácie o chodníku, jeho trase a stanovištiach.
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Napísal(a) R. Hudecová
Keď má niekto chuť a vôľu športovať a posúvať svoje limity, tak nikdy nie je neskoro začať. Ku takému kroku sa odhodlal aj Martin Beláň, otecko nášho mladého biatlonistu Martina. Aj keď má štyridsiatku na krku, povedal si, že skúsi robiť biatlon, a to nielen rekreačne pre radosť, ale aj súťažne. Začal absolvovať všetky tréningy s deťmi, a samozrejme si niečo aj individuálne pridal. Hlavne sa musel zoznámiť s technikou streľby a s technikou behu na lyžiach. Ale kde je vôľa, tam je cesta. S veľkým odhodlaním sa prihlásil 29.12. – 30.12.2022 na 1. kolo Viessmann pohára dorastu a dospelých v biatlone v Osrblí. Samozrejme vedel, že vo svojej kategórii, muži B, sa nemôže rovnať kolegom, niektorým bývalým pretekárom, niektorým terajším trénerom, ktorý sa biatlonu venujú cely život.
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-































