Pochod vďaky 2019 spojený s výstupom na Muránsky hrad
Napísal(a) J. Kochan
V čase Slovenského národného povstania slúžila Veľká lúka pri Muráni na Muránskej planine ako záložná letisková plocha. Navyše, útoky nacistickej Luftwaffe, ktorá potláčala SNP, boli často smerované na tieto lákavé ciele, čo uľahčilo pôsobenie Kombinovanej letky letiska Tri Duby.
V tomto krásnom prostredí v nadmorskej výške okolo 900 m už po šiestykrát zorganizovala OO SNS v Revúcej za spoluorganizátorstva Mesta Revúca a ZO SZPB gen. Viesta Revúca, stretnutie generácií. Zišli sa tu Slováci od najmladšieho až po 92-ročného červenoarmejca pána plk. v. v. Ladislava Sládeka z Rimavskej Soboty. Pietnej spomienky sa zúčastnili aj poslanci NR SR p. Jaroslav Paška a pán Radovan Baláž. V zastúpení ministra obrany SR sa zúčastnil brigádny generál Boris Ďurkech.
Výstavu nestarnúceho umelca Juraja Halyáka otvoria v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí ďalšiu unikátnu výstavu, ktorá je pomenovaná Obrazy a plastiky. Jej autorom je pre mnohých dobre známy stomatológ, dnes už 81-ročný doktor Juraj Halyák a tí, ktorí Galériu navštevujú, si ho pamätajú aj ako autora úspešnej výstavy fotografií v roku 2012. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. júna 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Autor nám tentoraz predkladá k nahliadnutiu výber svojej maliarskej tvorby, ako aj tvorby plastík. Vystavované diela sú špecifické aj tým, že ich vytvoril v období medzi sedemdesiatym šiestym a osemdesiatym prvým rokom svojho života.
V Hrnčiarskych Zalužanoch si pripomenuli 74. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V Základnej organizácii SZPB v obci Hrnčiarske Zalužany (obec má 880 obyvateľov) si pripomenuli 74. výročie ukončenia 2. svetovej vojny slávnostnou členskou schôdzou a pietnym zhromaždením občanov obce dňa 7. mája 2019 položením venca pri novovybudovanom pamätníku obetí 1. svetovej vojny a 2. svetovej vojny, postavenom pri tamojšom obecnom úrade. Pred slávnostným zhromaždeným ZO SZPB v obci sa uskutočnila slávnostná schôdza.
Predseda ZO SZPB pán Milan Malík stručne zhodnotil činnosť ZO SZPB v obci a poukázal na kladný postoj členov ZO SZPB a niektorých občanov obce,
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženie zbierkových predmetov.
Cestovateľský krúžok zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa rozhodol navštíviť Pustý hrad, stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku.
Náučný chodník malých cestovateľov doviedol ku jednej k najrozsiahlejších hradných zrúcanín nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Výhľady stáli naozaj za to, a hoci sme sa trochu obávali, že naďabíme na zakliateho mnícha, ktorý podľa známej povesti stráži tunajšie poklady a má vraj namiesto jednej nohy kopyto, nakoniec všetko dobre dopadlo a my
Počas piatich dní sa Zocháči prostredníctvom hier a prípravných cvičení zoznámili s vodným prostredím
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová, Mgr. Z. Kunštárová
Keď pršalo mrholilo,
Zocháčom sa zadarilo.
Na plaveckom výcviku,
zlepšili si techniku.
Plávali jak rybičky,
tie šikovné detičky.
Všetky štýly ovládajú,
na leto sa pripravujú.
V dňoch 20.05. – 24.05.2019 sa žiaci piateho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili Plaveckého výcviku s cieľom oboznámiť sa a zdokonaliť v jednotlivých plaveckých štýloch.
Na MDD si najmenší prídu na svoje aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pozýva všetkých svojich malých priaznivcov na podujatie DEŇ DETÍ V BANÍCKOM MÚZEU, ktoré sa uskutoční dňa 1.6.2019 od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Pre malých bádateľov máme pripravené RETROtvorivé dielne a RETROhry, okrem toho si deti budú môcť pozrieť všetky expozície a to úplne zdarma. Tešíme sa na vás.
Mesto Hnúšťa oslávi svoje Dni mesta už tento víkend. Headlinerom je skupina HEX, koncerty budú zadarmo.
V piatok 31. mája 2019 Dni mesta odštartujú literárnou súťažou Hrebendova kapsa, výtvarnou súťažou detí i výstavou k jubileu 15 rokov vydávania miestnych novín.
Slávnostný program odštartuje o 18:30 literárno-dramatickým pásmom zo života Jána Francisciho Rimavského, najvýznamnejšieho miestneho rodáka. Dni mesta sa v Hnúšti konajú práve pri príležitosti výročia jeho narodenia. Program prevedie divákov najvýznamnejšími etapami Francisciho života, nebude chýbať spev, ľudová hudba, či úryvky z básní pekného Janka, ako Francisciho nazývali. V rámci programu mesto ocení tri osobnosti a jeden kolektív.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti výstavy Ľudovít Feld ďalšiu zaujímavú prednášku s názvom Životné podmienky väzňov v koncentračnom tábore (KT) Auschwitz – Birkenau.
„Prednášku s touto tematikou sme zvolili aj z dôvodu, že Ľudovít Feld, ktorého obrazy sú momentálne vystavené v Andrássyho obrazárni, bol väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, kde strávil krátke, ale o to náročnejšie obdobie svojho života,“ vysvetlil riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Prednášajúca, PhDr. Andrea Ševčovičová, sa dlhodobo odborne venuje témam životných podmienok a zdravotnej starostlivosti v koncentračných táboroch nacistického Nemecka
Posledný májový víkend síce patril majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji, ale popoludnie najmä v nedeľu využili fanúšikovia futbalu na hornom Gemeri zápoleniu svojich miláčikov ako sa patrí. Najmä zápasy VI. ligy videlo veľké množstvo divákov. Napríklad na zápase v Dlhej Vsi bolo zvedavých vyše 150 fanúšikov, v Honciach, Plešivci i v Rožňavskom Bystrom rátali po vyše stovky prítomných. Najviac gólov videli diváci v Kružnej, kde hrala Rudná, ktorá domácim nastrieľala jedenástku gólov. Ale pozornosť si záslúži domáci Erik Polyák, ktorý vytvoril rekord kola, keď vsietil Zakharovi v bráne Rudnej až štyri góly. Súboj ašpirantov na 1. miesto VII. ligy sa skončil v Pači nerozhodne 0:0. Výsledok lepšie vyhovuje domácim, ktorí po nedeli stále vedú tabuľku s náskokom šiestich bodov pred Gemerskou Hôrkou, ale iba 5 pred druhou Rakovnicou, ktorá je príjemným prekvapením tohtoročnej súťaže.
Viac...
Jasné áno pre očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
Napísal(a) Zuzana Široká
Aj na Slovensku aj v Nemecku sa pohybujeme v zamorených regiónoch, v každom dome máme mačku a deti celé dni behajú po lúkach, tak sme ich už od ranného veku dávali za- a preočkovať proti kliešťovej meningoencefalitíde.
Pri pravdepodobnosti natrafiť na infikovaného kliešťa je tu 1 - 5%, šanca rozvinutia choroby ešte nižšia, a tak sme sa my dospelí očkovaním vôbec nezaoberali. Nostra maxima culpa!
Niekoľko informácií k výstave Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž XII. ročníka výstavy Romano dživipen - Rómsky život. Výstava je prehliadkou detských výtvarných prác žiakov základných škôl. Vystavených bude 161 výkresov zobrazujúcich život Rómov v minulosti i súčasnosti. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.
Revúcki tretiaci zo Základnej školy J. A. Komenského zažili počas piatich dní to, na čo čakáme celý rok. Škola v prírode ich v pondelok vítala sychravou jeseňou, v utorok zavítala pani zima, streda ponúkla chladnú jar, ktorú vo štvrtok vystriedala slnečnejšia a ešte hrejivejšia a v piatok už prišlo teplé leto. Jedinečný, výnimočný a plný zážitkov bol celý týždeň prežitý v krásne zariadenom penzióne Šafrán v obci Ždiar, ktorá patrí medzi klenoty Slovenska. Naše putovanie sa začalo spoznávaním rázovitej podtatranskej obce s jej typickými tradíciami, zvyklosťami, folklórom a kultúrou v Ždiarskom dome. Navštívili sme Tatranskú Kotlinu a prevýšením niekoľkých metrov zamierili k Belianskej jaskyni.
ŠTK oznamuje klubom, že od 16. kola 7. ligy dospelých bude UHČ o 14:00!!!
ŠTK schvaľuje výsledky 22. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2500/
ŠTK schvaľuje výsledky 14. kola 7. ligy dospelých https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2501/
ŠTK schvaľuje výsledky 10. kola 4. ligy dorast https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2502/
ŠTK schvaľuje výsledky 12. kola 3. ligy žiaci https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2499/
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.