Gemersko-malohontské múzeum ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Zoltána Agócsa
Napísal(a) Mgr. art Daša Klapitová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote na záver roka ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Mgr. art. Zoltána Agócsa (1988, Čakanovce, okr. Lučenec), čerstvého absolventa Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku, na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Kurátorkou výstavy je Mgr. art Daša Klapitová. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. decembra 2015 (štvrtok) o 17:00 hod. v priestoroch múzea. Otvorenie výstavy spríjemní hra na klavír v podaní študenta košického konzervatória Richarda Jambricha a šálka vianočného punču. Autor výstavy sľubuje umelecký zážitok, aj prekvapenie.
Zocháči zažiarili na celoslovenskej talentovej súťaži v Bojniciach
Napísal(a) Ing. Alena Kvetková
Pred dvomi mesiacmi sme dostali ponuku zapojiť sa do Detskej celoslovenskej talentovej súťaže, organizovanej Nadáciou Pomocné ruky, ako súčasť programu prevencie drogových závislostí, ani chvíľku sme nezaváhali. Videli sme jedinečnú príležitosť zviditeľniť talenty ZŠ I. B. Zocha z Revúcej, a zároveň príležitosť poukázať na zmysluplné využitie voľného času našich detí. Nebolo však vôbec jednoduché vybrať z množstva šikovných detí dvoch reprezentantov. Voľba nakoniec padla na našu „tanečnú nádej“ Leu Svieženú zo VII. A a „klavírneho virtuóza a skladateľa“ Gerharda Kevina Lázoka zo VI.A.
Stretnutia troch generácií z troch okresov sa v Revúcej zúčastnil aj predseda JDS Ing. Ján Lipiansky
Napísal(a) ZH
Na „Stretnutie troch generácií pri pesničkách“ v Revúcej z troch okresov Brezno, Rimavská Sobota a Revúca, ktoré sa uskutočnilo 2. decembra 2015 prijali pozvanie predseda JDS Ján Lipiansky a predseda KO JDS Ján Hlaváč.
Pri tejto príležitosti OR JDS v Revúcej zorganizovala stretnutie predsedu JDS a KO JDS s primátormi a starostami okresu Revúca, kde sa rozoberali najmä otázky zabezpečenia sociálnej starostlivosti seniorov, spravovanie domov opatrovateľskej služby, zriaďovanie seniorských stacionárov,
Mikuláš v Čiernej Lehote doniesol darčeky a rozsvietil aj stromček
Napísal(a) Darina Figúrová
Každý rok zavíta Mikuláš v Čiernej Lehote s darčekmi medzi deti z materskej školy. Tohto roku sa k drobcom pridali školopovinné deti z Lehoty i iných končín, ba dokonca aj dospelí. Riadna mikulášska mela a nádielka. V sobotu 5. decembra 2015 pod jedličkou v sále kultúrneho domu sa detičky a deti, dokonca i dospelí, snažili ukázať Mikulášovi, čo vedia, a ten ich odmenil balíčkom sladkostí. Dospelí nepohrdli ponúkaným punčom a zákuskami. Takmer dve hodiny neutíchala vrava, trma–vrma, básničky, pesničky, kreslenie vianočných motívov, dobrej nálady. A potom sa ozvalo hlasné jééj...
Výstava členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente potrvá do Vianoc
Napísal(a) MsKS
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej usporiadalo počas tohtoročného adventného obdobia výstavu členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente. Aj napriek názvu evokujúcom vianočnú tematiku, výstava nemá jednotiaci prvok. Výber umeleckých diel bol výsadou ich autorov. Vo výstavnej sále MsDK tak môže návštevník vidieť prierez rôznorodých štýlov, tém; zastúpenie tu má keramika Boženy Šuhajovej, drevorezba Evy Wilson a Milana Matúša, kombinovaná technika Kataríny Kostičovej a maľba Alžbety Zatrochovej, Jany Staškovej – Klimentovej, Kataríny Molnárovej, Margity Matúšovej, Márie Labošovej, Jozefa Kostiča, Ernesta Hausera, Martiny Guliarikovej, Mariany Fröhlichovej a Vincenta Blanára.
Najstaršia generácia Revúckej Lehoty pri vianočnom stromčeku
Napísal(a) Mgr. Margita Mladšia
Veľká sála KD v Revúckej Lehote popoludní 7. decembra 2015 patrila seniorom obce, ktorí sú členmi ZO JDS. Stretla sa tu najstaršia generácia ako 3. v poradí, ked deň predtým tu vítali tí najmladší Mikuláša, no a nie tak dávno tu plesala stredná generácia obce na jubilejnom 20. Martinskom plese. Z príležitosti blížiacich sa Vianoc výbor organizácie JDS za spolupráce s obcou, pripravili veľmi milé, pohodové posedenie. Rozsvietený vianočný stromček, vyzdobená sála, pripravené balíčky, no a chutne pripravené občerstvenie, emóciu bližiacich sa Vianoc len upevnili v každom z prítomných. Po slávnostnom príhovore predsedníčky organizácie pozdravil prítomných aj starosta obce MVDr. Ján Šeševička. Ako pri každom takomto stretnutí, aj teraz, pozdravili jubilantov, ktorí sa tiež podieľali na bohatom občerstvení.
Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ takmer 30 rokov prevádzkuje Mesto Revúca
Napísal(a) Borošová
Mesto Revúca prevádzkuje Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ už takmer 30 rokov. Pôvodným prevádzkovateľom bol Okresný úrad v Revúcej, no od roku 2002 patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie opatrovateľskej služby už nevyhovovalo súčasným hygienickým normám, v rokoch 2010-2011 bola realizovaná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácie tohto zariadenia, ktorá bola financovaná zo zdrojov EÚ so spolufinancovaním mesta v celkovej hodnote 1 452 000 €.
Vianočné tvorivé dielne v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 24. novembra 2015 sa konali v Jelšave Tvorivé dielne. Tvorivé dielne, nesúce sa v duchu Vianoc, zorganizovala Základná škola s materskou školou v Jelšave v spolupráci s Mestským múzeom v Jelšave. Svoju šikovnosť na tomto adventnom podujatí predviedli žiačky ôsmeho ročníka – Jarka Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Viktória Samková. Dievčatá návštevníkom ukázali rôzne techniky výroby vianočných ozdôb ako napr. výrobu stromčekov zo špagátov, stromčeky a vianočné gule z vatových tampónov, patchworkové vianočné gule či stromčeky šťastia. Tieto a iné výrobky potešili oko každého účastníka tohto predvianočného sviatku a už teraz sa tešíme na ďalšie podobné podujatia.Osobitne sa chcem poďakovať Mgr. Táničke Strelkovej, riaditeľke Mestského múzea v Jelšave, za pomoc pri realizácii tejto peknej akcie.
Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria: „Pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra (Medzinárodný deň HIV a AIDS) si ľudia z celého sveta pripínajú červenú stužku. Hovoria tým „zaujímam sa o tému HIV a AIDS“, „som znepokojený/á“, „venujem sa vzdelávaniu, aby sa HIV nešírilo“. Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria „pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“. Ako vidieť, dôvodov je veľa. Červená stužka s nami ostáva počas celého roka, aby sme nezabudli na jej odkazy a posolstvá.
Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ing. Marian Slavkay ako 15 ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa v Manganorudných baniach Kišovce-Švábovce. V rokoch 1951-53 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. 6.7.1953 nastúpil na umiestenku do závodu Petr Bezruč v OKD Ostrava. V roku 1954 prišiel do Železorudných baní na Gemeri ako banský technik v závode Dobšiná, neskôr bol preložený do závodu v Drnave. Študoval na večernej Priemyselnej škole v Rožňave. Po maturite mu ponúkol podnik štipendium na štúdium na Baníckej fakulte VŠT Košice, kde vyštudoval odbor Hlbinné dobývanie a získal kvalifikáciu banského inžiniera.
Viac...
Lákavá ponuka filmov v kine Apollo aj na december
Napísal(a) Kleinová
Kino Apollo pri GOS v Rožňave, ktoré začalo premietanie v októbri t.r., prináša aj na december 2015 lákavú ponuku filmov pre všetkých. Vo vynovených priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) premieta novou projekčnou digitálnou technológiou vo full HD rozlíšení s Dolby Digital 5.1 zvukom každý štvrtok a nedeľu filmy všetkých žánrov.
December je rozprávkový čas, preto aj program začne novým koprodukčným česko-slovenským filmom inšpirovaným klasickou rozprávkou Pavla Dobšinského Sedem zhavranelých bratov (3.12.).
Pocta tichému hrdinovi Júliusovi Bolfíkovi k jeho storočnici
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 26.11.2015 v budove Okresného úradu v Rimavskej Sobote sa konala pri nedožitých stých narodenín účastníka SNP Júliusa BOLFÍKA konferencia o živote a diele tohto významného antifašistického bojovníka a pedagóga pôsobiaceho v Gemeri – Malohonte. Po jej skončení, vedľa vstupu do zasadacej sály bol odhalený reliéf na pamätnej mramorovej doske významnej osobe Gemer-Malohontu JÚLIUSOVI BOLFÍKOVI. Pred odhalením jeho podobizne bolo najmä medzi študentmi gymnázia, a obchodnej akadémie, ale aj okolo chodiacich začuť otázku: „KTO TO BOL TEN BOLFÍK?“
Osobne som mal tú česť poznať tohto vzácneho, skromného človeka, nezaťaženého „veľko papalášskymi maniermi“ po príchode do Rimavskej Soboty v roku 1976. Vtedy bol šéfom Gemersko-Malohontskej vlastivednej spoločnosti.
Nuž „KTO TO BOL – PhDr. JÚLIS BOLFÍK?“
„Kde bolo, kde nebolo, alebo predsa len bolo? Stál v jednom tmavom lese hrad a vedľa neho malá chalúpka.“
Tak týmito slovami sa začína jedna rozprávka, ktorej autorkou je práve naša žiačka, Simonka Sokolová zo VI. A triedy Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej. Simonka sa v mesiaci október zúčastnila regionálnej autorskej literárnej súťaže Dobšinského rozprávkový Gemer. Vo štvrtok 22.10.2015 sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote konalo vyhodnotenie tejto súťaže,
Rozprávková krajina - putovná výstava bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť do svojich priestorov na putovnú výstavu bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej pod názvom „Rozprávková krajina“, ktorá potrvá do 11.12.2015.
Vítězslava Klimtová je česká spisovateľka,
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-