TISOVEC SI DôSTOJNE PRIPOMENUL 110. NEDOŽITÉ NARODENINY SVOJHO RODÁKA, VÝZNAMNÉHO BOJOVNÍKA PROTI FAŠIZMU GENMJR. JÚLIUSA NOSKA
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Ȏsmy jún 2017 bol významným dňom pre Tisovčanov a antifašistov vôbec. Ministerstvo obrany SR, mesto Tisovec, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a SZPB zorganizovali od 10.00 hodiny uvedeného dňa v kine MSK v Tisovci odborný seminár o osobnosti gen. Júliusa NOSKA, tisoveckého rodáka. Július Nosko vyrastal v roľníckej rodine s piatimi súrodencami. Dňa 5.9.1936 uzavrel s Annou Purkarovou z Dobřan manželstvo. Medzi vzácnymi hosťami bola dcérka gen. Noska pani Nina Čeňková, rodená Nosková
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA – UŽ 39. KRÁT
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská Rontouka po 39. krát privítajú milovníkov tradičnej ľudovej kultúry 23. – 25. júna 2017 v Klenovci. Organizátori Gemersko – malohontské osvetové stredisko, Obec Klenovec, RODON Klenovec a Matica Slovenská ponúkajú návštevníkom spoznávať tradičnú ľudovú kultúru nášho regiónu všetkými zmyslami. Návštevníkom ponúkajú zaujímavé scénické programy, jarmok remesiel, dvory, výstavy, malé scénické programy,
Výstava „500 rokov reformácie (1517-2017)“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „500 rokov reformácie (1517-2017)“ sa uskutoční 15. júna 2017 (štvrtok) o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava vznikla v spolupráci s Bélom Pohóczkym mladším, kňazom reformovanej cirkvi zo Širkoviec, ktorý so svojím otcom zozbieral veľký počet historických kníh, predmetov a dokumentov súvisiacich s reformáciou. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. augusta 2017.
Divadelné predpoludnie u Zocháčov o Cenu Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Ondrej Doboš
Nemecký herec Alexander Granach kedysi povedal: “Najlepšie divadlo je také, kde divák chce vstať a hrať spolu s hercami.” Táto krásna myšlienka sa niesla vo štvrtok 1. júna 2017 celou našou školou a do bodky sa naplnila. Konal sa 13. ročník Detskej divadelnej hry ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, ktorým jej žiaci, učitelia i hostia spoločne oslávili Medzinárodný deň detí. Na našom novom javisku, za ktoré vďačíme Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., sa nám predstavilo osem úžasných divadelných súborov a naši žiaci
Špeciálny spevácky dom: Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa a neve giľa
Napísal(a) Mária Hlaváčová
V júni pripravuje Gemerské osvetové stredisko špeciálny spevácky dom spojený aj s tancovačkou. „Piatok (16.6) o 19-tej nás Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa (starodávne piesne) a neve giľa (nové piesne). V tradičnom prostredí sa mohla žena cigánka vyžalovať, resp. mužovi vynadať iba prostredníctvom piesne. O tom svedčí aj množstvo smutných žalostných starých piesní, ktoré sa ešte v rómskom spoločenstve zachovali.
"Nerušte ma, čítam!“ V hlavnej úlohe – deti a kniha
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 8. júna 2017 v čase od 9:30 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam!“.
Prvý júnový víkend už štvrtýkrát patril v Tisovci mladým divadelníkom. V dňoch 2. – 4. júna 2017 sa uskutočnila v priestoroch kultúrneho domu celoštátna postupová súťaž a prehliadka divadla mladých. Vyhlasovateľom prehliadky je Národné osvetové centrum Bratislava, jej hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, spoluorganizátormi sú mesto Tisovec a Občianske združenie TisArt Tisovec.
Bol som na Medzinárodnom veľtrhu hasičskej techniky a služieb v Brne
Napísal(a) Gabriel Čapó
Som žiakom Strednej odbornej školy technickej v Košiciach na Kukučínovej 23. Nám študentom a našej škole sa naskytla možnosť zúčastniť sa medzinárodnej výstavy určenej predovšetkým pre odborníkov z oblasti požiarnej ochrany, činnosti integrovaného záchranného systému, ochrany zdravia, života a majetku. Zo školy boli vybraní 8 študenti, ktorí sme cestovali s majstrom odborného výcviku, pánom Jozefom Baffym, do Brna na tento veľtrh. Pre nás to bola skvelá akcia, a príležitosť hlavne náučná.
Deti z Muránskej Dlhej Lúky zažili príjemný deň plný súťaží
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Obec Muránska Dlhá Lúka a Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Murárska Dlhá Lúka zorganizovali v sobotu 3. júna 2017 súťažný deň pre deti obce pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Za krásneho slnečného dňa zavítalo ku multifunkčnému a futbalovému ihrisku 28 detí spolu s rodičmi, aby zažili príjemný deň plný súťaží. Deti boli rozdelené do kategórií: od 5 do 10 rokov, nad 10 rokov a vystriedali sa pri piatich stanovištiach – disciplínach. Po súťažiach si deti pozreli ukážku hasebných prác
Odišiel vzácny človek Štefan Macko, jeho odkaz žije v nás...
Napísal(a) PhDr. Juraj Králik
Dňa 25. mája 2017, vo veku nedožitých 82 rokov, našu veľkú športovú rodinu navždy opustil jeden z jej najváženejších členov. Súboj s dlhotrvajúcou a zákernou chorobou bol pre nášho priateľa Štefana Macka vyčerpávajúci a pre unavený organizmus konečný. Uvedomujeme si, že sme zrazu stratili priateľa, kolegu a obetavého tímového hráča, ktorý stál pri kolíske viacerých športových odvetví, ktoré sa udomácňovali v našom meste. 40 rokov pôsobil ako profesor telesnej výchovy na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave.
Viac...
Zlatý žobrák prinesie do Košíc filmové skvosty z celého sveta
Napísal(a) Anežka Kleinová
Z viac ako 300 prihlásených filmov vybrala sedemčlenná porota Medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák aj tento rok tie najlepšie. Predstavia sa už na budúci týždeň od 7. do 10. júna 2017 na 23. ročníku jediného festivalu svojho druhu v Európe. Aj tento rok sa stanú Košice dejiskom známeho festivalu Zlatý žobrák. Košičania si budú môcť vychutnať v rámci súťažnej prehliadky v Dome techniky filmy, ktoré vybrala medzinárodná odborná porota. „Do súťaže sa prihlásilo vyše 300 filmov, takže porota mala čo robiť,“
Súťaž v prednese ľudových rozprávok Arnolda Ipolyiho v Krásnohorskej Dlhej Lúke - regionálne kolo
Napísal(a) Gabriella Badin
Regionálne kolo VIII. ročníka celoštátnej súťaže ľudového rozprávačstva v Krásnohorskej Dlhej Lúke sa konalo 23. mája 2017. Hlavnými organizátormi tejto súťaže v našom regióne boli Maďarský osvetový inštitút Csemadoku a Združenie gemerských remeselníkov. Zúčastnilo sa na nej takmer 70 účastníkov v šiestich kategóriách – od detí materských škôl až po seniorov.
Ako sme začínali, a ako sa pozeráme na DPO SR a prácu v nej teraz
Napísal(a) Mgr. Michal TerraiV Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave je sprístupnená ojedinelá výstava ÚPRAVA VLASOV A POKRÝVKY HLAVY
Napísal(a) M. F.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave je sprístupnená výstava fotografií z projektu Oplecko, kamža a čepec. „Vzhľadom na množstvo fotografií, ktoré boli spracované a nebol priestor ich všetky vystaviť, Gemerské osvetové stredisko ich postupne priblíži verejnosti prostredníctvom tematických výstav,“ uviedla Mária Ferenczová, manažérka kultúry z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Teraz ponúka priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry možnosť bližšie sa oboznámiť so spôsobom česania vlasov malých dievčat,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-