Výstava stolovania v Dennom centre Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci dní mesta Rožňavy pripravili členky Denného centra v Rožňave zaujímavú výstavu v priestoroch svojho klubu – a to stolovanie v minulosti, ale aj v súčasnosti. Úvodom zazneli piesne skupiny Kandráčovcov v podaní speváckeho zboru pri Dennom centre. Po príhovore primátora Pavla Burdigu tento slávnostne prestrihnutím pásky otvoril spomínanú výstavu.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Odborníci z oblasti baníctva a jeho prezentácie sa stretnú na vedeckej konferencii v Rožňave
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
Zväz múzeí Slovenska v spolupráci s Baníckym múzeum v Rožňave, Etnologickou komisiou Zväzu múzeí Slovenska a Mestom Rožňava organizujú v priestoroch Historickej radnice, na Námestí baníkov 32 v Rožňave, odbornú konferenciu pre odborných pracovníkov múzeí, vedeckých pracovísk, univerzít, vysokých škôl a ostatných záujemcov. V dňoch 19.09.- 20.09.2017 tu v rámci XXI. ročníka konferencie „Etnológ a múzeum. Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia“ vystúpi s odborným príspevkom viac ako 20 účastníkov.
Vedecká konferencia k 155. výročiu vzniku Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Mám dojem, akoby ešte ani neuschli posledné lístky spomienok na oslavy 150. výročia vzniku prvej slovenskej strednej školy, ktorú si ľud privlastnil a nazval Prvé slovenské gymnázium. Napriek tomu prešlo päť rokov a my si pripomíname 155. výročie vzniku tejto jedinečnej vzdelávacej ustanovizne.
Ako ho osláviť? A tak vznikla plodná spolupráca Múzea Prvého slovenského gymnázia s Prvým slovenským literárnym gymnáziom s láskavým prispením Mesta Revúca a Matice slovenskej v Martine.
Mesto Litovel spadá do Olomouckého kraja. Pýši sa najvyššou radničnou vežou postavenou priamo na rieke Morave, ktorá je prístupná verejnosti. Mesto skrášľuje tretí najstarší funkčný kamenný most v Českej republike, taktiež aj technická pamiatka - schody k Nečížu. Ďalším skvostom sú tzv. Hanácké Benátky – šesť ramien rieky Moravy tečúcich mestom. Historickou pamiatkou je aj budova gymnázia, kde študoval Jan Opletal, podľa ktorého je gymnázium pomenované. Gymnázium Jana Opletala má viac ako storočnú tradíciu. Bolo založené v roku 1901.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa bude posledný septembrový víkend konať medzinárodný workshop paličkovanej čipky. Čipkárky z rôznych regiónov Slovenska, ale aj Maďarska a Poľska vzdajú hold umeniu paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v dňoch 23. – 24. septembra 2017 organizuje X. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“.
Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej z Múzea v Betliari ocenenili Výročnou cenou 2016 časopisu Pamiatky a múzeá
Napísal(a) MG od
Je nanajvýš aktuálne a vhodné spomenúť aj na stránke Maj Gemer výsledok udeľovania výročných cien Revue Pamiatky a múzeá, ktoré sa uskutočnilo v rámci slávnostného otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Slovenskej republike, za účasti zástupcov Ministerstva kultúry SR, vydavateľov revue, Pamiatkového úradu SR, Mesta Trnava, Združenia historických miest a obcí SR, ICOMOS a ďalších organizátorov vo štvrtok dňa 7. septembra 2017 o 14.00 hodine v historických priestoroch Marianeum v Trnave.
Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 pre GMM za akvizíciu zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej získalo 7. septembra 2017 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym. Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“.
Spomienka muránskej kameniny – prezentácia kameninových výrobkov z Muráňa
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Dní mesta Rožňava bude dňa 14. 9. 2017 o 17.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorená výstava Spomienka muránskej kameniny. Na území Gemera pôsobili v minulosti dve manufaktúry na výrobu kameniny. Po úspešnej výstave Poézia kameniny, venovanej výrobkom kameninovej manufaktúry v Rožňave, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave výstavu, ktorá prezentuje výrobky o niečo významnejšej a známejšej manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni,
Súčasné dianie súvisiace so zamestnaním, ale aj inými záujmami, vytvára aj pre Gemerčanov množstvo príležitostí ako lepšie spoznať nielen náš región, ale aj našu krajinu. Všímať si okolie, v ktorom sa nachádzame a stále získavať nové informácie, alebo na vlastné oči poznať doteraz neznáme, je dobrou vlastnosťou aj pre pána Petra Pobočeka. Každý jeho krok je sprevádzaný fotoaparátom alebo videokamerou, s cieľom zaznamenať pre neho doteraz nepoznané a podeliť sa s tým i so svojím okolím.
Viac...
ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA tohto roku cez Rožňavu, Čečejovce, Markušovce do Štítnika
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Medzinárodnú prehliadku historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, vďaka ktorej už po 16-ty raz na istú chvíľu ožijú chrámy starou hudbou, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. „Tohtoročná dramaturgia festivalu sa opäť orientuje na gotické chrámy, ale aj naše domáce priestory Domu tradičnej kultúry Gemera. Na účinkovanie v úvodnom a záverečnom koncerte prijali pozvanie mimoriadne domáce talenty, ale aj zahraniční hostia, no koncerty, ktoré prebiehajú počas víkendu
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Komentovaná prehliadka k výstave Rurálna epopej v rámci cyklu Rožňavské radiály
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. augusta 2017 sa konala v Galérii Baníckeho múzea Komentovaná prehliadka v rámci finisáže výstavy Andrej Dúbravský & Ryosuke Kurosaka – Rurálna epopej. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo vďaka podpore projektu z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, zastrešovalo OZ Medza, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave. Prehliadku viedli kurátori výstavy Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko. Poukázali predovšetkým na výtvarný fenomén autorov: ich vzájomný umelecký vzťah a podobnosti, resp. kontrasty v ich dielach.
„Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš,
Vernisáž výstavy „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, venovaná 135. výročiu založenia múzea sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hodine. Slávnostné otvorenie výstavy bude zahájené harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea vzniká pri príležitosti 135. výročia založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.