Výstava stolovania v Dennom centre Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci dní mesta Rožňavy pripravili členky Denného centra v Rožňave zaujímavú výstavu v priestoroch svojho klubu – a to stolovanie v minulosti, ale aj v súčasnosti. Úvodom zazneli piesne skupiny Kandráčovcov v podaní speváckeho zboru pri Dennom centre. Po príhovore primátora Pavla Burdigu tento slávnostne prestrihnutím pásky otvoril spomínanú výstavu.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Odborníci z oblasti baníctva a jeho prezentácie sa stretnú na vedeckej konferencii v Rožňave
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
Zväz múzeí Slovenska v spolupráci s Baníckym múzeum v Rožňave, Etnologickou komisiou Zväzu múzeí Slovenska a Mestom Rožňava organizujú v priestoroch Historickej radnice, na Námestí baníkov 32 v Rožňave, odbornú konferenciu pre odborných pracovníkov múzeí, vedeckých pracovísk, univerzít, vysokých škôl a ostatných záujemcov. V dňoch 19.09.- 20.09.2017 tu v rámci XXI. ročníka konferencie „Etnológ a múzeum. Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia“ vystúpi s odborným príspevkom viac ako 20 účastníkov.
Vedecká konferencia k 155. výročiu vzniku Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Mám dojem, akoby ešte ani neuschli posledné lístky spomienok na oslavy 150. výročia vzniku prvej slovenskej strednej školy, ktorú si ľud privlastnil a nazval Prvé slovenské gymnázium. Napriek tomu prešlo päť rokov a my si pripomíname 155. výročie vzniku tejto jedinečnej vzdelávacej ustanovizne.
Ako ho osláviť? A tak vznikla plodná spolupráca Múzea Prvého slovenského gymnázia s Prvým slovenským literárnym gymnáziom s láskavým prispením Mesta Revúca a Matice slovenskej v Martine.
Mesto Litovel spadá do Olomouckého kraja. Pýši sa najvyššou radničnou vežou postavenou priamo na rieke Morave, ktorá je prístupná verejnosti. Mesto skrášľuje tretí najstarší funkčný kamenný most v Českej republike, taktiež aj technická pamiatka - schody k Nečížu. Ďalším skvostom sú tzv. Hanácké Benátky – šesť ramien rieky Moravy tečúcich mestom. Historickou pamiatkou je aj budova gymnázia, kde študoval Jan Opletal, podľa ktorého je gymnázium pomenované. Gymnázium Jana Opletala má viac ako storočnú tradíciu. Bolo založené v roku 1901.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa bude posledný septembrový víkend konať medzinárodný workshop paličkovanej čipky. Čipkárky z rôznych regiónov Slovenska, ale aj Maďarska a Poľska vzdajú hold umeniu paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v dňoch 23. – 24. septembra 2017 organizuje X. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“.
Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej z Múzea v Betliari ocenenili Výročnou cenou 2016 časopisu Pamiatky a múzeá
Napísal(a) MG od
Je nanajvýš aktuálne a vhodné spomenúť aj na stránke Maj Gemer výsledok udeľovania výročných cien Revue Pamiatky a múzeá, ktoré sa uskutočnilo v rámci slávnostného otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Slovenskej republike, za účasti zástupcov Ministerstva kultúry SR, vydavateľov revue, Pamiatkového úradu SR, Mesta Trnava, Združenia historických miest a obcí SR, ICOMOS a ďalších organizátorov vo štvrtok dňa 7. septembra 2017 o 14.00 hodine v historických priestoroch Marianeum v Trnave.
Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 pre GMM za akvizíciu zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej získalo 7. septembra 2017 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym. Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“.
Spomienka muránskej kameniny – prezentácia kameninových výrobkov z Muráňa
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Dní mesta Rožňava bude dňa 14. 9. 2017 o 17.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorená výstava Spomienka muránskej kameniny. Na území Gemera pôsobili v minulosti dve manufaktúry na výrobu kameniny. Po úspešnej výstave Poézia kameniny, venovanej výrobkom kameninovej manufaktúry v Rožňave, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave výstavu, ktorá prezentuje výrobky o niečo významnejšej a známejšej manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni,
Súčasné dianie súvisiace so zamestnaním, ale aj inými záujmami, vytvára aj pre Gemerčanov množstvo príležitostí ako lepšie spoznať nielen náš región, ale aj našu krajinu. Všímať si okolie, v ktorom sa nachádzame a stále získavať nové informácie, alebo na vlastné oči poznať doteraz neznáme, je dobrou vlastnosťou aj pre pána Petra Pobočeka. Každý jeho krok je sprevádzaný fotoaparátom alebo videokamerou, s cieľom zaznamenať pre neho doteraz nepoznané a podeliť sa s tým i so svojím okolím.
Viac...
ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA tohto roku cez Rožňavu, Čečejovce, Markušovce do Štítnika
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Medzinárodnú prehliadku historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, vďaka ktorej už po 16-ty raz na istú chvíľu ožijú chrámy starou hudbou, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. „Tohtoročná dramaturgia festivalu sa opäť orientuje na gotické chrámy, ale aj naše domáce priestory Domu tradičnej kultúry Gemera. Na účinkovanie v úvodnom a záverečnom koncerte prijali pozvanie mimoriadne domáce talenty, ale aj zahraniční hostia, no koncerty, ktoré prebiehajú počas víkendu
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Komentovaná prehliadka k výstave Rurálna epopej v rámci cyklu Rožňavské radiály
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. augusta 2017 sa konala v Galérii Baníckeho múzea Komentovaná prehliadka v rámci finisáže výstavy Andrej Dúbravský & Ryosuke Kurosaka – Rurálna epopej. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo vďaka podpore projektu z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, zastrešovalo OZ Medza, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave. Prehliadku viedli kurátori výstavy Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko. Poukázali predovšetkým na výtvarný fenomén autorov: ich vzájomný umelecký vzťah a podobnosti, resp. kontrasty v ich dielach.
„Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš,
Vernisáž výstavy „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, venovaná 135. výročiu založenia múzea sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hodine. Slávnostné otvorenie výstavy bude zahájené harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea vzniká pri príležitosti 135. výročia založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.