Folklórny večer U nás taká obyčaj spestria Genšenky z Honiec s programom Pred svatbó v Genšu
Napísal(a) M. Fereczová
Veľkonočné sviatky ukončili pôstne obdobie a tak v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej ulici číslo 8 v Rožňave, budú 20. apríla o 18 00 hodine členky folklórnej skupiny „Genšenky“ z Honiec chystať svadobnú hostinu. Do svadobnej polievky sa na Gemeri už od pradávna pripravovali špeciálne domáce cestoviny – gágoríky. Keďže pre celú svadobnú družinu bolo treba urobiť niekoľko kíl cestovín, začali sa tieto chystať hneď po prvých ohláškach v kostole.
Podmienky prezentovania remeselných výrobkov na Jarmoku tradičných remesiel v Klenovci
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Klenovec, o. z. RODON Klenovec Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na Jarmok tradičných remesiel v rámci 38. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka 24. – 25. júna 2016 na Námestí Karola Salvu v Klenovci. Cieľom podujatia je: - prezentovať majstrovstvo a šikovnosť rúk súčasných majstrov, ktorí sú pokračovateľmi tradičných ľudových remeselníkov a tiež výrob, ktoré nenadobudli charakter remesla, ale v minulosti boli súčasťou domácej výroby, - je to príležitosť výmeny skúsenosti medzi remeselnými majstrami a tiež prezentácia tradičných remeselných techník pre širokú verejnosť.
Vyhradené pre detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko dňa 15. apríla organizuje detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“. Dňa 15. apríla (piatok) so začiatkom o 9:00hod sa v sále Domu tradičnej kultúry Gemera, stretnú najmenší priaznivci folklóru, ktorí odprezentujú detské ľudové hry, piesne a tance z nášho regiónu. „Účastníci festivalu budú mať možnosť vzhliadnuť detských interpretov z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Štítnika, Slavošoviec, Drnavy, privítame aj detskú ľudovú hudbu Lúčka a detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy.
Kto získa Goskara na krajskej súťažnej prehliadke amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2016?
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko spolu s filmovým klubom Gemerfilm organizuje už 20. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby. História súťaže vyhlásenej Národným osvetovým centrom však trvá 24 rokov. Súťaž pozostáva z časti prezentačnej a vzdelávacej.
Prezentačnú časť tvoria projekcie súťažných aj nesúťažných filmov pre verejnosť a vzdelávaciu časť tvorí rozborový seminár a konzultácie pre tvorcov s cieľom prispieť k skvalitneniu amatérskej filmovej tvorby na Slovensku.
Rotný Štefan Droždiak vždy vedel kde je jeho miesto
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Počas II. svetovej vojny sa nebojovalo len na východnom fronte. Mnohí naši občania boli účastníkmi aj zahraničných armád. Svojou účasťou a bojovou cestou patril medzi nich aj Štefan Droždiak, občan Rožňavy, ktorý sa narodil 22. novembra 1916. Jeho aktivity sa začínajú v lokalite Rožňava - Baňa, kde žilo obyvateľstvo rôznych národností a tiež aj jeho rovesníci, pochádzajúci zo Španej Doliny a Starých Hôr. V rodine mali už rádio, a tým aj možnosť získavať informácie a sledovať udalosti po roku 1939. Z rovesníkov zmýšľajúcich podobne ako on si spomína na rodinu Makovníka, Gašparca, Harenčáka, Čecha, Jelenského, Šimčíka, Seleckého, Novotného, Vágnera, Jeftušenka, Šebestu, Vierga a ďalších, z ktorých si mnohí našli miesto v odboji.
O svojej účasti v bojoch počas 2. svetovej vojny nám Štefan Droždiak, ktorý by sa tohto roku dožil sto rokov, zachoval tieto spomienky:
APRÍL: Mesiac vyvrcholí tradíciou stavania májov a turistikou
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
V mesiaci apríl čakajú na vás podujatia rôzneho druhu - od dobrovoľníckej akcie v rámci Dňa Zeme, cez divadelné predstavenie až po stavanie májov a turistickú akciu. V blízkom okolí sú zas pripravené koncerty, divadelná prehliadka a offroad šou.
Mesiac apríl sa spája s medzinárodným Dňom Zeme, ktorý každoročne pripadá na 22. apríla. Pri tejto príležitosti organizujú obce Mikroregiónu Rimava a Rimavica už tradičnú dobrovoľnícku akciu, ktorá bude tento rok v sobotu 16. apríla.
Výstava Premena do krásy, alebo: keď jeden býva vo vrecku a druhý je extrémny letec
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach sprístupnili pre návštevníkov knižnice na Lipovej ul. č 3 v Rožňave výstavu pod názvom Premena do krásy.
Z veľkej skupiny hmyzu sa najväčšej obľube tešia motýle. „Motýle sú významnými bioindikátormi životného prostredia, v krajine citlivo reagujú na negatívne vplyvy,“ povedala Eva Sitášová,
Zoznámme sa s hospodárením a činnosťou Slovenského národného múzea v roku 2015
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum (SNM) je vrcholnou štátnou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku. Svoju prácu realizuje prostredníctvom siete 18 po celom Slovensku, spravuje desiatky národných kultúrnych pamiatok a vo svojich depozitároch má uložených viac ako 4 milióny zbierkových predmetov zachytávajúcich historický vývoj Slovenska.
Najviac zbierkových predmetov spravujú špecializované múzeá ako napríklad:
40 rokov architektúry - K výstave Ing. arch. Maníkovcov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Edita Kušnierová
V posledný marcový deň roku 2016 popoludní sa rožňavskí milovníci umenia zišli v tunajšej galérii na zaujímavej výstave, ktorej hlavnou témou bola architektúra. Jej cieľom bolo sprístupniť širokej verejnosti hodnoty nášho prirodzeného životného prostredia, voči ktorým sme často nevšímaví. Ich významnou nositeľkou je práve architektúra, ktorá nás obklopuje doslova všade Iba málokto z nás si uvedomuje, že je to práve architektúra, ktorá výrazne formuje náš vzťah k prostrediu, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme.
Brána zrekonštruovaného Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej je otvorená
Napísal(a) Múzeum Prvého slovenského gymnázia
Gemer sa opäť môže pýšiť niečím výnimočným. Po krátkom odmlčaní sa začiatkom jari 31. marca 2016 opäť otvorili priestory Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, v ktorých takmer pred 154 rokmi zasadli do jeho lavíc malí chlapci. Dnes si už do síce pôvodných lavíc zasadnúť nemôžeme, ale predsa si návštevníci môžu vyskúšať ako sa v týchto laviciach kedysi sedelo a vyučovalo. Dávnu históriu návštevníkom približujú nová stála expozícia múzea, ktorú tvoria
Viac...
Folklórne rozpravy II našli plodné zázemie v Muránskej Zdychave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizovalo po druhýkrát Folklórne rozpravy, ktoré vznikli na základe podnetu členov poradného zboru pre folklór pri GMOS v Rimavskej Sobote. Cieľom tejto aktivity je hlbšie poznávanie folklórnych tradícií v regióne, nárečí a ich rozdielností. Poznávanie vzájomných súvislosti a prepojení ale aj rozdielností v jednotlivých obciach.
V kurze vtáčieho spevu sa naučíte rozlišovať 35 známych druhov vtákov
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť pripravuje Kurz vtáčieho spevu. Počas 4 lekcií sa naučíte rozlišovať 35 známych aj menej známych druhov vtákov podľa spevu a vaše vedomosti si overíte v teréne počas exkurzie. Kurz je určený všetkým, čo majú radi prírodu a vtáky a chcú sa o nich dozvedieť viac.
Okresné kolo umeleckého prednesu poézie, prózy a vlastnej tvorby – 49. ročník Vansovej Lomnička našlo ohlas medzi rožňavskými ženami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) – Okresná organizácia Únie žien Slovenska Rožňava v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, zorganizovali v priestoroch knižnice okresné kolo umeleckého prednesu poézie, prózy a vlastnej tvorby – 49. ročník Vansovej Lomnička.
Terézia Vansová, rod. Medvecká pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých.
Ako sa kvočka Valika z Polomy s kvočkou Máriou z Betliara chystali na Veľkú noc do Henckoviec
Napísal(a) Fero Fundja
Povedala kvočka Valika z Polomy kvočke Márii z Betliara:
"Nedajme se zbaviť veľkonočného čara,
zložme vajca maľované a vyberme sa na návštevu k našej priateľke do Henckoviec - Hane.
Tam iste prídu kúpači a šibači kohúti zo súboru z Vlachova, takže im budeme na rane.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.