Rimavská Sobota žila fašiangovou náladou
Napísal(a) Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, Centrum voľného času RELAX a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote v posledný fašiangový piatok 5. februára 2016 organizovali 10. ročník podujatia Fašiangy sa krátia s vyhodnotením výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte. Od 14:30 uličky v okolí námestia, ako aj samotné námestie zaplnili
Aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok
Napísal(a) Gabriella Badin
V týchto dňoch aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok, ktoré sa začalo na Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou.
V tomto roku sa fašiangové obdobie končí 9. februára o polnoci. Práve dnešný deň je na mnohých miestach vo svete vyvrcholením fašiangových
„Po stopách Metercie“ - metodický deň v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 1. 2. 2015 sa uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave. Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým
V rožňavskom mestskom divadle Actores vo februári vystúpi aj najlepšia slovenská revivalová skupina ABBA ABBORN
Napísal(a) ACTORESSlávnostné otvorenie Kina KLUB Revúca odštartuje česká komédia „Padesátka“
Napísal(a) MsKS RevúcaVýstava, ktorá vás cez oči umelcov nechá počuť aj spev vtáka
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 2. februára 2016 sa vo výstavnej sieni MsDK v Revúcej stretli nadšenci fotografie prírody, pretože sa tam konala vernisáž putovnej výstavy Slovenskej asociácie fotografov prírody, pod názvom SKRYTÉ KRÁSY DIVOKEJ PRÍRODY. Výstavu, ktorá potrvá do štvrtka 3. marca t.r., zorganizovalo MsKS v Revúcej a Mesto
Rodina Struhárová a FS Vepor pripravili v penzióne Na Ráztočnom fašiangové hody
Napísal(a) Stanislava Zvarová14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMERPrvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander BotošV Galérii Baníckeho múzea v Rožňave bola vernisáž prvej tohtoročnej výstavy Od babičky na boľačky
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Vo štvrtok 21. januára 2016 sa konala vernisáž prvej tohtoročnej výstavy v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Od babičky na boľačky. Jedná sa o prevzatú výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach. Pôvodná banerová výstava, zameraná na bylinkárstvo, liečivé rastliny a domáce liečiteľstvo, bola doplnená
Viac...
Rimavsko-soboťania pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, CVČ Relax a Dom kultúry v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA, 05.02.2016. Fašiangová chasa Vám dobrú náladu bude prinášať už od 14:30 na pochôdzkach mestom, v Galérii Domu kultúry bude od 15:30 vernisáž výtvarnej súťaže detí z regiónu pod
V Honciach sa na chvíľu vrátili do obdobia, keď sa fašiangy tešili veľkej obľube
Napísal(a) Mária LukáčováV Revúcej sa prezentoval Kysucký prameň - prameň čistej ľudovej kultúry
Napísal(a) Martina Urbanová
V nedeľu 24. januára 2016 sa o 17:00 hodine uskutočnil v MsDK v Revúcej koncert jednej z najúspešnejších a zároveň aj najpopulárnejších folklórnych skupín na Kysuciach - Kysucký prameň. Oficiálne sa jej vznik datuje od roku 1997 s cieľom uchovať pre ďalšie generácie tradície ľudových piesní, ktoré po stáročia vytváral
Príjemný fašiangový večer prežili účastníci podujatia U nás taká obyčaj... v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, s folklórnym súborom Dubina a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča 20. januára 2016. V hornom Gemeri fašiangy boli hlavne obdobím, keď sa končili priadky a začínalo sa tkať. Po zabíjačkách sa tiež































Pozvánku do Mestského divadla ACTORES v Rožňave aj v mesiaci február 2016 nám poslali na viacero podujatí.
V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Penzión Na Ráztočnom v Klenovci žil v sobotu 30. januára 2016 pravou, fašiangovou náladou. Rodina Struhárová pre návštevníkov pripravila zaujímavé podujatie, ktoré im pomohli dotvoriť svojim programom členovia Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pravé fašiangové hody umocnila klenovská, fašiangová
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.