Rimavská Sobota žila fašiangovou náladou
Napísal(a) Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, Centrum voľného času RELAX a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote v posledný fašiangový piatok 5. februára 2016 organizovali 10. ročník podujatia Fašiangy sa krátia s vyhodnotením výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte. Od 14:30 uličky v okolí námestia, ako aj samotné námestie zaplnili
Aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok
Napísal(a) Gabriella Badin
V týchto dňoch aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok, ktoré sa začalo na Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou.
V tomto roku sa fašiangové obdobie končí 9. februára o polnoci. Práve dnešný deň je na mnohých miestach vo svete vyvrcholením fašiangových
„Po stopách Metercie“ - metodický deň v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 1. 2. 2015 sa uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave. Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým
V rožňavskom mestskom divadle Actores vo februári vystúpi aj najlepšia slovenská revivalová skupina ABBA ABBORN
Napísal(a) ACTORES
Pozvánku do Mestského divadla ACTORES v Rožňave aj v mesiaci február 2016 nám poslali na viacero podujatí. Z ponuky sme pre vás vybrali:
6.2.2016 o 18.00hod. Divadlo ACTORES a OZ REHAMENTA pozývajú na koncert najlepšej slovenskej
Slávnostné otvorenie Kina KLUB Revúca odštartuje česká komédia „Padesátka“
Napísal(a) MsKS Revúca
V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Výstava, ktorá vás cez oči umelcov nechá počuť aj spev vtáka
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 2. februára 2016 sa vo výstavnej sieni MsDK v Revúcej stretli nadšenci fotografie prírody, pretože sa tam konala vernisáž putovnej výstavy Slovenskej asociácie fotografov prírody, pod názvom SKRYTÉ KRÁSY DIVOKEJ PRÍRODY. Výstavu, ktorá potrvá do štvrtka 3. marca t.r., zorganizovalo MsKS v Revúcej a Mesto
Rodina Struhárová a FS Vepor pripravili v penzióne Na Ráztočnom fašiangové hody
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Penzión Na Ráztočnom v Klenovci žil v sobotu 30. januára 2016 pravou, fašiangovou náladou. Rodina Struhárová pre návštevníkov pripravila zaujímavé podujatie, ktoré im pomohli dotvoriť svojim programom členovia Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pravé fašiangové hody umocnila klenovská, fašiangová
14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Roztrúsení Gemerčania žijúci na rôznych miestach po celom Slovensku radi sa stretávajú pri rôznych podujatiach, ktoré si po celý rok organizujú. Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave bola vernisáž prvej tohtoročnej výstavy Od babičky na boľačky
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Vo štvrtok 21. januára 2016 sa konala vernisáž prvej tohtoročnej výstavy v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Od babičky na boľačky. Jedná sa o prevzatú výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach. Pôvodná banerová výstava, zameraná na bylinkárstvo, liečivé rastliny a domáce liečiteľstvo, bola doplnená
Viac...
Rimavsko-soboťania pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, CVČ Relax a Dom kultúry v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA, 05.02.2016. Fašiangová chasa Vám dobrú náladu bude prinášať už od 14:30 na pochôdzkach mestom, v Galérii Domu kultúry bude od 15:30 vernisáž výtvarnej súťaže detí z regiónu pod
V Honciach sa na chvíľu vrátili do obdobia, keď sa fašiangy tešili veľkej obľube
Napísal(a) Mária Lukáčová
Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, fašiangy, si pripomenuli 23. januára 2016 v Honciach. Organizátori, Miestny odbor Matice slovenskej, Jednota dôchodcov a Ženská spevácka skupina Genšenky pozvali všetkých spoluobčanov, aby sa spoločne zabavili, zaspievali, zatancovali a veselými
V Revúcej sa prezentoval Kysucký prameň - prameň čistej ľudovej kultúry
Napísal(a) Martina Urbanová
V nedeľu 24. januára 2016 sa o 17:00 hodine uskutočnil v MsDK v Revúcej koncert jednej z najúspešnejších a zároveň aj najpopulárnejších folklórnych skupín na Kysuciach - Kysucký prameň. Oficiálne sa jej vznik datuje od roku 1997 s cieľom uchovať pre ďalšie generácie tradície ľudových piesní, ktoré po stáročia vytváral
Príjemný fašiangový večer prežili účastníci podujatia U nás taká obyčaj... v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, s folklórnym súborom Dubina a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča 20. januára 2016. V hornom Gemeri fašiangy boli hlavne obdobím, keď sa končili priadky a začínalo sa tkať. Po zabíjačkách sa tiež
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.