Začínajú Hviezdne štvrtky v letnom kine rožňavskej hvezdárne
Napísal(a) Anežka Kleinová
Súčasťou aktivít, ktoré ponúka rožňavská hvezdáreň je aj tento rok letné kino. Fanúšikom strieborného plátna prináša neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom. Prírodné kino je vyhradené pre všetkých, ktorí si chcú pozrieť dobrý film a nesedieť pri tom doma na gauči.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutoční sa v areáli hvezdárne, čím ponúka jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kino hity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky.
ANIMOsCool – Letná škola animovaného filmu v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Už 7. ročník denného letného tábora so zameraním na animovanú tvorbu pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V termíne od 27. do 31. júla 2020 účastníci workshopu pod vedením odborných lektorov vytvoria spoločný animovaný film.
„Hlavným lektorom je skúsený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „pod jeho vedením vznikajú animované filmy, ktoré získavajú priaznivé ohlasy nielen divákov, ale aj ocenenia odbornej poroty na celoštátnej filmárskej súťaži CINEAMA.”
Tvorbu Dávida Baffiho predstaví Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) R. Šimko
Sezónnu výstavu Dávida Baffiho – Numeros Flecti v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí pripravilo pre svojich návštevníkov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstavu otvorí vernisáž dňa 11. 7. 2020 o 17:00 hod. a verejnosti bude sprístupnená až do 13. 9. 2020.
Dávid Baffi je rodák z Krásnohorského Podhradia a jeho výstava bude obsahovať diela, ktoré tvoril približne od začiatku tohto roka. Okrem nich sa na výstave objaví aj niekoľko starších diel, pričom poukazujú na princíp jej názvu, ktorý v latinčine znamená „ohyb čísel“. Autor uvažuje o paradoxoch prijatia do tejto doby, hraniciach medzi videným a nevideným, o vizuálnom smogu či výzve strácajúceho sa pokoja a rovnováhy. Zaoberá sa tiež tzv. slepým vizuálom, ktorý sa nerodí z videného, ale predsa dokáže vizuálne žiť.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí počas víkendu 4. až 5. júla 2020 sa preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť počas víkendu otvorené 13:00 do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť štyri tematicky pestré výstavy - Nieto majstra nad kováča..., Bionika - príroda na to prišla prvá, Šarlota Bottová. Výber z tvorby a najnovšia výstava Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho.
V utorok 30. júna 2020 sprístupní Gemersko-malohontské múzeum novú výstavu - Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho. Výstava bude sprístupnená bez vernisáže a v priestoroch múzea potrvá do 30. augusta 2020.
Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V Kyjaticiach i v susednom Babinci sa venovali už od prelomu 18. a 19. storočia výrobe ľudového nábytku. Z bukového štiepaného dreva tu zhotovovali skrine a zásobnice na obilie, tzv. súseky, zdobené charakteristickým rytým ornamentom zhotovovaným špeciálne upraveným kružidlom ukončeným rydlom. Tieto výrobcovia predávali na jarmokoch vo svojom okolí, no i na Dolnej zemi. Okrem toho zhotovovali i zmenšené podoby nábytku a hračky pre deti. Po prvej svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po zmene hraníc, začala táto výroba zanikať.
„LÁSKA SI TO ZASLÚŽI!“ Regionálna autorka Eva Wilson pokrstila prvý veľký román
Napísal(a) J. Genčanský
Eva Wilson z Revúckej Lehoty nie je v literatúre žiadny nováčik. Na svojom konte má už niekoľko knižiek, ktoré však boli doteraz adresované skôr mladším čitateľom. Najnovšia kniha je už naozajstným románom, do ktorého sa môžete zahĺbiť a nechať sa unášať emóciami a vášňou – je totiž o láske.
„Už ako malú prváčku ma očaril dobrodružný román Winnetou z edície Stopy s čiernobielymi ilustráciami a tomuto žánru som zostala verná celé detstvo. Vtedy sa zrodila u mňa myšlienka, že keď budem veľká, určite aj ja napíšem taký román a budú v ňom také isté krásne ilustrácie. A keďže som už na veľkú narástla, tak sa mi patrilo ten detský sen splniť,“ hovorí o motívoch zrodu svojho prvého románu autorka Eva Wilson.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi ďalšiu voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo – piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin takmer každý piatok v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako napríklad rozpojovanie a pozorovanie hornín, ryžovanie zlata alebo hľadanie fosílií v piesku.
„Všetky z aktivít sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme vlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Nový koronavírus zasiahol aj skupinu Massriot. Partia rockerov sa ale vracia na pódiá s novým playlistom na doteraz u nich nevídanom, letnom turné názvom BUDE TO FAJN TOUR.
Massriot navštívi 5 miest na východnom Slovensku, ale okrem toho zavítajú aj do Revúcej. Navštívia 2 nové kluby, kde ešte v rámci svojich koncertných šnúr nehrali. „Po korone ešte zďaleka nie je, ale opatrenia sa už uvoľnili. Vnímame, že je situácia ťažká, ale aj pri tej opatrnosti chceme vniesť kus nádeje, a preto sme turné pomenovali BUDE TO FAJN TOUR. Začíname symbolicky presne tam, kde sme prestali. Prvý koncert bude v Starej Ľubovni, skončíme už tradične doma, v Rožňave. Nesmierne sa tešíme na náš návrat na pódiá, na ľudí a tú nezameniteľnú atmosféru, treba to ale brať zodpovedne a tak sa aj správať,“ informoval spevák a skladateľ skupiny, Robo Šimko.
Zreštaurovaný veľkorozmerný portrét cisárovnej Alžbety - Predmet mesiaca júl 2020
Napísal(a) A. Kolár
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený zreštaurovaný portrét cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Portrét o rozmeroch 268 x 155 cm bude v múzeu vystavený od 1. júla do 2. augusta 2020.
Reprezentatívny portrét cisárovnej Alžbety je komponovaný na vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných prázdnin
Napísal(a) A. Kleinová
Deti sa počas letných prázdnin v Košickom kraji rozhodne nudiť nebudú, župné kultúrne zariadenia pripravili bohatú ponuku letných aktivít. Tešiť sa môžu na viac než 30 letných táborov, na ktorých si prídu na svoje fanúšikovia astronómie, ľudových remesiel, či malí turisti.
Letný tábor pre deti pripravilo aj Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický kraj. Aj keď tohtoročný remeselnícky tábor bude prísnejší, deti sa môžu tešiť na viac aktivít a vyšší počet turnusov.
Novinkou je, že tentokrát prídu na výpomoc do Gemerského osvetového strediska remeselníci z celého Košického kraja. Priúčať deti tajom tradičných postupov budú remeselníci vďaka spolupráci s Remeselníckym inkubátorom Gemer.
Viac...
Príležitosť rozhodnúť o najkrajšej fotografii z územia MAS 2020
Napísal(a) Mirka
Aj tento rok sme sa s fotografiami zo súťaže Malohont mojimi očami 2019 zapojili do celoslovenského kola Najkrajšia fotografia z územia MAS 2020, ktoré už tradične organizuje Národná sieť rozvoja vidieka.
Z regiónu Malohont sa o vašu priazeň uchádza 6 fotografií, ktoré môžete podporiť svojím hlasom do 20.07.2020. Ako hlasovať? Stačí kliknúť na odkaz pri každej fotografii a dať jej hlas kliknutím na "Páči sa mi to". Za každý jeden hlas aj v mene autorov fotografií vopred ďakujeme.
Múzejný tábor bude tento rok zameraný na poklady Unesca
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok pripravilo už v poradí tretí letný múzejný tábor pre deti vo veku od 6 do 10 rokov s názvom „Po stopách pokladov Unesca na Gemeri“.
Zámerom letného tábora je prezentácia prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO na území Gemera. Jeho hlavným cieľom je vhodným spôsobom vzdelávať a vzbudiť u najmladšej generácii záujem o poznanie prírodných pamiatok, jedinečných jaskýň a priepastí NP Slovenský kras, ktoré boli spolu s pamiatkami susedného Aggtelekského krasu zapísané v roku 1995 na zoznam UNESCO v roku 1995. V tomto roku si teda pripomíname 25. výročie tejto významnej udalosti. V tábore sa budú účastníci zaoberať aj témou modrotlače.
Banícke múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi leto s modrotlačou
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si na letné mesiace pripravilo pre rodiny s deťmi zaujímavé aktivity vo forme tvorivých dielní spojených s témou modrotlače.
Región Gemer je významnou etnografickou oblasťou Slovenska s bohatými ľudovými tradíciami a v jeho histórii tu zaznamenávame väčší výskyt farbiarskych a modrotlačiarenských dielní. Na národnej úrovni bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2015; druhá najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1784 z Dobšinej.
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:
Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-