Na výročnej členskej schôdzi DHZ v Jelšave hodnotili, povyšovali i oceňovali
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8.2.2020 vo veľkej zasadačke Mestského úradu. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor MVDr. M. Kolesár, predseda Územnej organizácie DPO SR v Revúcej Ing. M. Brdársky a trojčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z rumunského partnerského mesta Nadlak. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. P. Zapletalom bola pustená 30-minútová prezentácia činnosti za rok 2019. Po obrazovej prezentácii, nasledovali správy o činnosti:
krúžku PLAMEŇ – predložila G. Jakubecová,
Orange pripomína 8. február - Deň pre bezpečnejší internet
Napísal(a) B. Oberučová
Moderné technológie sú dnes neodmysliteľnou súčasťou našich životov a výrazne nám to uľahčujú v práci, v škole, ale aj v súkromnom živote. Internet aktívne používajú nielen dospelí, ale aj deti, na ktoré v digitálnom priestore striehnu mnohé hrozby či nevhodný obsah. Preto aj pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet pripomína Orange možnosti, ako prispieť k informovanosti o efektívnom a bezpečnom využívaní mobilných technológií.
Trend sa potvrdzuje. Deti na internete už od útleho detstva trávia mnoho času hraním hier, sledovaním rôznych videí, chatovaním s priateľmi či vyhľadávaním informácií potrebných do školských úloh. Je potrebné s nimi hovoriť o rizikách mobilných technológií a chrániť ich pred hrozbami
Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Ukážkou potápačských hodiniek začína Gemersko-malohontské múzeum napĺňať svoj výstavný plán pre rok 2020. Na úvod roka múzeum pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou, v rámci ktorej je prezentovaný vývoj a podoby rôznych typov potápačských hodiniek, spolu s načrtnutím zaujímavej problematiky vývoja merania času pod vodou. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. februára 2020 (t. j. streda) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 29. marca 2020. Kurátorom výstavy je zberateľ a potápač Peter Ferdinandy z Revúcej.
Formy na predtlač výšivky sú predmetom mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené formy na predtlač výšivky. Vystavené budú od 3. februára do 1. marca 2020.
Pre výšivku na Slovensku je príznačná pestrá škála ornamentov, odrážajúcich vzájomné vplyvy domáceho a zahraničného prostredia. „V priebehu druhej polovice 19. storočia sa pomôckou pri vyšívaní stali, popri množstve tlačených vzorníkov, tiež drevené formy slúžiace na predtlač výšivky. Formy majú podobu drevených hranolov nepravidelného tvaru, do ktorých vrchnej plochy sú vbité tenké pliešky ohýbané do tvarov jednotlivých ornamentov.
Rožňavská hvezdáreň oslavuje vstup do druhej polstoročnice
Napísal(a) A. Kleinová
V novom roku rožňavská hvezdáreň vstupuje do druhej polstoročnice svojej existencie. Príležitostí na oslavu má hneď niekoľko. Pripomenúť si začiatky vzniku hvezdárne a načrtnúť vízie do budúcnosti má podujatie, ktoré pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vítaná je široká verejnosť a nadšenci amatérskej astronómie.
„S veľkou radosťou a úctou privítame medzi nami celosvetovo uznávaného vedca a astrofyzika Norberta Wernera. Tento rodák z Rožňavy v súčasnosti vedie výskumný tím astrofyziky vysokých energií na Univerzite Eötvösa Lóránta v Budapešti, je docentom na Masarykovej Univerzite v Brne
Kreatívny február v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje vo februári 2020 vo svojich tvorivých dielňach dva workshopy pre dospelých. Zamerané budú na fašiangové zvyky.
Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, známe ako Fašiangy, je typické veselicami, maskami aj zabíjačkovými jedlami. Aj worskopy v Dome tradičnej kultúry Gemera preto budú pestré. Dospelí sa môžu zapojiť do workshopu s názvom „Na truhlici maľované“. Lektorka Anna Lachová účastníkom kurzu porozpráva o tradičných gemerských vzoroch a zároveň si technikou maľby každý vymaľuje svoju vlastnú truhličku – šperkovnicu.
Najlepší furman v Zimnej súťaži ťažných koní získal hriňovskú fujaru
Napísal(a) hrinova.sk
Nasledujúca informácia síce nepochádza z nášho regiónu, ale obdivovatelia ťažných koní zaiste privítajú obrázky i text zo zaujímavého podujatia, ktoré sa uskutočnilo v uplynulých dňoch blízko Gemera v Hriňovej. Veď chov koní je dobre známy najmä na Muránskej planine a v Došinskej Ľadovej Jaskyni. Oplatí sa preto oboznámiť s nasledujúcim textom, nachádzajúcim sa na portáli hrinova.sk. Fotografie nám poskytol Peter Poboček z Revúcej. Oboznámme sa s obidvoma zdrojmi:
"V sobotu 25. januára 2020 zorganizovalo Mesto Hriňová 17. ročník Zimnej furmanskej súťaže ťažných koní v miestnej časti Murínka. Súťaže sa zúčastnilo 20 furmanov z celého Slovenska, ktorí súperili v troch disciplínach: slalom na čas, sila v páre a sila v jednotke. Najlepší furman dňa s najlepším bodovým hodnotením získal hriňovskú fujaru.
Rok 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu so zvýšenou návštevnosťou
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2019 spolu 19 728 návštevníkov. Oproti roku 2018 sa návštevnosť zvýšila o viac ako tisíc návštevníkov, a môžeme povedať, že v posledných rokoch má tento ukazovateľ stúpajúcu tendenciu. Prispieva k tomu aj fakt, že počas roka pripravujeme pre návštevníkov aj mnoho sprievodných aktivít a tie minuloročné verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj. V roku 2019 to bolo až 7 141, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“ (v uplynulom roku to bolo takmer 800 návštevníkov). Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali počas piatich mesiacov v roku, v júni to bolo až 3 824 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2019.
Deti s polročným vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 31. januára až 2. februára 2020 preukážu aktuálnym polročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť výstavu „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá je venovaná vývoju kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte. Výstava sa zameriava na prezentáciu kováčskeho náradia, technológií, prácu vo vyhni, no i na sociálne a spoločenské postavenie kováča v dedinskom a mestskom spoločenstve. Návštevníka určite zaujmú keltské zbrane a nástroje nájdené pri obci Drňa, železné nálezy (sekery, motyka, torzo meča a iné) objavené na bývalom komitátnom hrade Gemer,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila kurz fotografovania s profesionálom Krisztiánom Kálim
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v posledný deň prvého mesiaca roku 2020 pripravila pre širokú verejnosť kurz fotografovania v spolupráci s Krisztiánom Kálim - Kalis photography. Úvodné stretnutie s lektorom sa uskutoční 31.1.2020 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č.3. Fotografia, hlavne v dnešnom svete, je aktívnou súčasťou nášho života. Život pozostáva z neopakovateľných chvíľ a v niektorých prípadoch je tímová spolupráca na nezaplatenie. Nájsť najjednoduchší spôsob, ako sa naučiť fotografovať, nebýva ľahké. Mnohokrát sa uspokojíme s tým, čo sme stihli zachytiť, no výsledok nie vždy je k našej spokojnosti.
Viac...
PADLI V NAŠOM CHOTÁRI Spomienkové oslavy oslobodenia mesta Revúca
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pri pamätníku protifašistického odboja na Námestí slobody v Revúcej sa 27. januára 2020 zišlo početné zhromaždenie miestnych občanov, žiakov i študentov, aby si pripomenuli výročie oslobodenia mesta od fašizmu. Medzi hosťami bola aj ministerka kultúry Slovenskej republiky pani Ľubica Laššáková.
Bolo to pred 75 rokmi...
Začínal sa siedmy rok najhroznejšej vojny v človečej histórii, ktorá neustále požierala ďalšie a ďalšie životy, majetky, hranice, národy a dennodenne bola skúškou pudu sebazáchovy a ľudskej mravnej sily. V januári 1945 už bolo jasné, že sa vojna chýli ku koncu, ale bojový front prechádzajúci naším krajom stále zanechával za sebou škody a ľudské obete.
Členov Dobrovoľného hasičského zboru Jelšavy pozvali na zasadnutie Mestského zastupiteľstva
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 22. januára 2020 bolo zvolané 12. plánované zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Jelšave, na ktoré dostali pozvanie aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ). Úvod zastupiteľstva patril video prezentácii z činnosti DHZ za rok 2019, ktorú pripravil veliteľ DHZ Ing. Pavol Zapletal. Po tejto prezentácii o činnosti sa poslanci oboznámili so štatistikou zásahovosti v grafoch.
Po prezentácii primátor MVDr. Milan Kolesár poďakoval za ochotu dobrovoľným hasičom pomôcť v ktorúkoľvek hodinu a pri akejkoľvek mimoriadnej udalosti. Poukázal na to, že nakoľko DHZM Jelšava je zaradená do kategórie A v celoplošnom rozmiestnení síl a prostriedkov v rámci SR, sú krajským operačným strediskom vysielaní aj mimo
Nová kniha etnologičky Oľgy Bodorovej: HRNČIARSTVO V SUCHÁNSKEJ DOLINE
Napísal(a) O. B.
Na sklonku roka 2019 vydalo Gemersko-malohontské múzeum - kultúrne zariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja obsahovo hodnotnú publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou knihy je etnologička a súčasná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont, predovšetkým v jej západnej časti - v Suchánskej doline, konkrétne v obciach Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok a Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves a čiastočne Ožďany.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-