Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2021.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a pre dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby. Veľkým benefitom súťaže je jej žánrová rozmanitosť, ktorá autorovi ponúka voľnosť po technickej, ale aj tematickej stránke. Maľba, kresba, grafika, priestorová a multimediálna tvorba a insita sú techniky a umelecké prístupy, cez ktoré si každý neprofesionálny umelec dokáže nájsť cestu ku svojmu sebavyjadreniu. Novinkou v propozíciách je kategória „experiment“, ktorá ponúka šancu na hľadanie nových nezaužívaných prístupov k tvorbe, kde autor využíva aj presahy do iných médií.
Ján Valentík - O slovenskej ľudovej piesni a príbehy Báťu Jana
Napísal(a) Youtube
Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Napísal(a) Archív Rožňava
Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej v rožňavskom Archíve
Napísal(a) Archív Rožňava
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej bolo založené rozhodnutím ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 19. septembra 1919 namiesto bývalej maďarskej štátnej meštianskej a vyššej obchodnej školy. Založenie gymnázia bolo zadosťučinením za zrušené slovenské evanjelické gymnázium, ktoré bolo v roku 1874 zrušené aj napriek tomu, že bolo v rokoch 1862 – 1874 jediným úplným slovenským gymnáziom na Slovensku.
Prvý zápis žiakov do reálneho gymnázia vykonal dňa 14. februára 1920 dočasný správca Ján Kardoš. Do I. triedy sa zapísalo 27 žiakov. Otvorenie školy sa oslávilo cirkevnými bohoslužbami. Vyučovanie začalo 16. februára 1920 a skončilo 30. júna 1920.
Vyučovalo sa v slovenskom jazyku 30 hodín týždenne, podľa osnov platných pre všetky reálne gymnáziá. V nasledujúcich rokoch sa gymnázium rozširovalo postupne o jednu triedu, takže v šk. roku 1922/23 malo I. až IV. triedu.
Na hornom Gemeri prvými novorodencami sa stali Dárius z Dobšinej a Attila z Rožňavy
Napísal(a) J. Fedáková + MG
Na začiatku roka sme vám sľúbili, že akonáhle budeme vedieť, kto bol prvým narodeným dieťaťom v rožňavskej nemocnici v roku 2021, dáme vám vedieť. Sľub sme dodržali aj vďaka pani Jane Fedákovej, komunikačnej špecialistke, ktorá nás po nástupe z dovolenky o tejto skutočnosti aj informovala.
Dnes už vieme, že prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko.
Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu.
Na začiatku nového roku sa obyčajne začína spomínať na rok, ktorý tak rýchlo pre nás skončil a hodnotia sa prežité udalosti. Pre niekoho to obyčajne býva tak, že niektoré sa skončili dobre a u iných je treba ešte popremýšľať ako ich v novom roku vylepšiť tak, aby sa z nich mohli poučiť i dorastajúce generácie a život bol lepším.
Uvažoval som o takom niečom aj ja. Aj v minulých rokoch som zvykol na stránke Maj Gemer vyhodnotiť uplynulý rok a popriať všetko najlepšie mojim spolupracovníkom, ktorí sa v predchádzajúcom období podelili so svojimi poznatkami, či informáciami aj na tejto stránke. Za tie roky, čo stránka Maj Gemer existuje sa na nej prezentovalo veľa zaujímavého, za čo prispievateľom aj teraz veľmi pekne ďakujem a želám si, aby tomu tak bolo i v tomto roku.
Priznám sa, že aj keď príspevkov od vás som dostával aj vlani v pomerne slušnom počte, nie všetky sa objavili na stránke, pretože v takýchto prípadoch sa nepodarilo predmetnú problematiku skompletizovať podľa pôvodného zámeru. Najviac mi bolo ľúto takých autorov, ktorí za rôznymi zaujímavosťami prešli niekoľko kilometrov od svojho bydliska, svoj podiel na spracovaní problematiky perfektne zabezpečili, avšak dohodnutý spolupracovník svoj sľub nesplnil a tak sa stalo, že takýto poloprodukt sa na stránku nedostal.
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2020
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2020 spolu 26 zásahov, z toho 16 požiarov a 10 technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v pondelok 7-krát, potom v stredu 6-krát, vo štvrtok 4-krát, v piatok a v nedeľu po 3-krát, v utorok 2-krát a v sobotu raz.
Najviac horel lúčny porast 4-krát, garáž a čierna skládka po 2-krát a po jednom raze sme zasahovali pri požiaroch drevenej hospodárskej budovy, nábytku na verejnom priestranstve, rodinného domu, rákosia, nosnej konštrukcii strechy. Raz išlo o spaľovanie slamy v hospodárskej budove, o planý poplach a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave – 9. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
Navždy od nás odišiel PaedDr. Milan Sajenko, náš známy Gemerčan
Napísal(a) mg
S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa 29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.
Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.
Odišiel podnikateľ a folklorista Mikuláš Čupka, podporovateľ mesta Revúca i regiónu
Napísal(a) J. Genčanský
Každú minútu niekto opustí tento svet. Nezávisí to od veku. Hrozivou skutočnosťou je fakt, že všetci stojíme v rade, bez toho, že by sme si to uvedomovali. Nevieme, koľkí stoja pred nami, nemôžeme sa tlačiť ani predbiehať. Nemôžeme pustiť nikoho pred seba. Rad napreduje, a my nevieme, kde v ňom stojíme... Tento týždeň sme sa v Revúcej navždy rozlúčili so známym podnikateľom, podporovateľom kultúry v meste a aktívnym folkloristom – pánom Mikulášom Čupkom.
Narodil sa 19. februára 1954 v Polomke na Horehroní, kde vyrastal obklopený čarovným krajom hôr a ľudových krojov. Základnú školu vychodil v Šumiaci pod Kráľovou hoľou, čo sa mocne zapísalo do mysle i do srdca malého chlapca. Vrodenú lásku ku muzike si upevnil, keď absolvoval ľudovú školu umenia v Revúcej a v Muráni, aby suverénne zvládal hru na akordeóne.
Potom ukončil učebný odbor mäsiar na učňovskej škole a po vojenčine nastúpil do zamestnania v podniku Zdroj Betliar. V polovici sedemdesiatych rokov sa oženil s Katarínou Petrovou a narodil sa im syn Marek. V roku 1982 sa mladá rodina presťahovala zo Šumiaca do novopostaveného domu v Revúcej.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa vďaka svojmu poslaniu sústreďuje na uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry Gemera s dôrazom na jej monitorovanie, inventarizáciu, dokumentovanie a propagáciu. Jedným z jeho projektov je dokumentácia tradičného odevu v obciach horného Gemera. Dokumentačno-výskumný projekt pod názvom "Šanca pre gráty a ancúgy" je aktuálne pripravený v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Mnohé umelecké fotografie, ktoré dokumentujú odev, môžu obsahovať veľa nepresností či „folklórnych gýčov“. Nedodržiavajú pri tom základné princípy a zákonitosti, ktoré boli v tradičnom prostredí silným a dôležitým momentom. A to bol jeden z dôvodov, ktoré viedli k zdokumentovaniu tradičného odevu na Gemeri.
Tento odborný výskum vo viacerých fázach prebieha už od roku 2016,
Viac...
Vydali už 16. ročník zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.
Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej, prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu,
Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Rimavská Sobota, 15. 12. 2020 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačív.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky, sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach. Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov, zabezpečujúcich sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C).
Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase - online prednáška jaskyniara Gabriela Lešinského
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť odbornú online prednášku jaskyniara Gabriela Lešinského na tému Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase.
Ide o sprievodné podujatie k aktuálnej výstave Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Premiéra prednášky na sieti YouTube je naplánovaná na 9. decembra 2020 o 15:45, teda na deň 25. výročia zapísania jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pozrieť si ju môžte TU.
„Túto udalosť si pripomenieme online prednáškou, kde nám známy jaskyniar Gabriel Lešinský porozpráva, ako sa v Slovenskom krase objavujú tieto krásne podzemné priestory,“ prezradila kurátorka výstavy Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, Juliána Kelemenová.
Video bude k dispozícií aj na webovej stránke múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria, kde záujemcovia môžu nájsť množstvo pútavých videí z dielne Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras si môžu návštevníci pozrieť aj osobne v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. až do 31. januára 2021.
"Dnes predstavujem zberateľský odbor reklamné kamióny, ktoré sú v Nemecku celkom bežné," napísal nám v úvode svojho príspevku pán Ondrej Ragan z Revúcej. Ďalej pokračuje: "Na Slovensku som sa s nimi stretol na burze v Martine, kde som našiel jeden stôl s modelmi kamiónov. Najčastejšie sú ťahače značiek Mercedes a MAN, ale aj americké, ktoré však na cestách Európy vidíme len občas. Cena za model pivovarského kamióna sa pohybuje od 2 eur. Zbierka kamiónov vyžaduje veľa miesta, a tak si pre modely vyrábame rôzne presklené poličky, skrinky. Každý zberateľ si ale musí uvedomiť, že kamióny s reklamou nezodpovedajú skutočným vozidlám, ktoré pivovary používajú na rozvoz svojich výrobkov. Stále platí, proti gustu žiadny dišputát, a tak sa naďaľej budeme s modelmi reklamných ťahačov na burzách stretávať. Zberateľom modelov pivovarských kamiónov prajem veľa zberateľských úspechov v ich ďalšej činnosti."
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.