JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi
V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.
V Jelšave dobrovoľní hasiči vykonávajú od polovice septembra preventívno-dezinfekčný postrek v priestoroch ZŠ a MŠ každý piatok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dohode s vedením Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave dobrovoľní hasiči vykonávajú od 14. 09. 2020 preventívno-dezinfekčný postrek v priestoroch ZŠ a MŠ každý piatok v popoludňajších hodinách. Po zhoršení situácie s COVID – 19 sa obnovilo od 24. 10. 2020 vykonávanie preventívnych dezinfekčných postrekov aj v rámci verejných priestorov v meste raz do týždňa – autobusové zastávky na Teplickej a Kúpeľnej ulici a na Námestí republiky, vchod do Denného stacionára a detské ihrisko pri Mestskom dome kultúry..
Okrem verejných priestranstiev sa postrek bude vykonávať aj v mestských budovách – na Mestskom úrade, v Mestskom dome kultúry a v Dome smútku po obradoch.
V týždni od 27. 09. do 30. 09. bol postrek vykonávaný jednorazovo v spoločných priestoroch bytových domoch 273, 274, 275, 277, 279 a 704 na Armádnej ulici a bytových domoch 332, 333 a 334 na Ulici 9. mája. Postrek budú dobrovoľní hasiči vykonávať do odvolania.
V Čarovnej studničke sa predstavia remeselní majstri z regiónu, vystúpia sólisti inštrumentalistim, speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik.
Napísal(a) Kolektív GMOS
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás v sobotu 10. októbra 2020, od 10:00 – 15:00 srdečne pozývajú vstúpiť do Čarovnej studničky. Čakáme Vás vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska a v priestoroch dielní remesiel. V rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj sme pre návštevníkov pripravili vzdelávacie a prezentačné podujatie tradičnej ľudovej kultúry a tradičných remesiel. Vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska, na Jesenského ulici č. 5 sa predstavia remeselní majstri z regiónu a vystúpia sólisti inštrumentalisti a speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik. V priestoroch GMOS budú pripravené tvorivé dielne s rôznymi technikami pre deti i dospelých a tiež premietneme filmy z cyklu Po stopách nositeľov tradícií, v produkcii GMOS. Podujatie bude prebiehať v súlade s platnými Opatreniami ÚVZ SR. Nezabudnite si rúška!
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
Slavošovským hasičom slávnostne odovzdali zrekonštruovanú zbrojnicu
Napísal(a) PhDr. M. Terrai
Dňa 25.9.2020 (piatok) sa uskutočnilo slávnostné otvorenie a odovzdanie hasičskej zbrojnice v Slavošovciach. V garážovej časti urobili rekonštrukčné práce, úpravy, zateplenie. Doplnili priečkovú stenu s OSB dosiek, vetranie a odťah spalín, rozvod stlačeného vzduchu a samozrejme nové vráta na samopohon. Gratulujeme ÚzO DPO SR Rožňava a prajeme dobré užívanie. Nech slúži aj technika ako treba. Tohto aktu sa zúčastnili plk. Ing. Jozef Fedorčák, krajský riaditeľ HaZZ KE, pplk. Ing. Martin Kaprál, okresný riaditeľ HaZZ Rožňava, vedúci oddelení OR HaZZ RV, za ÚzO DPO SR RV, PhDr. Michal Terrai, tajomník, Mgr. Štefan Hronec, podpredseda ÚzO DPO SR RV, Mgr. Peter Mate, územný veliteľ ÚzO DPO SR RV. A ostatní pozvaní hostia, samozrejme členovia DHZO Slavošovce, poslanci Obecného zastupiteľstva v Slavošovciach, zamestnanci Obecného úradu v Slavošovciach, zhotoviteľ stavby a ako hostiteľ a staviteľ starosta Obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták.
RINK pozýva na výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020
Napísal(a) A. Kleinová
Výrobky umelcov z Košického kraja možno obdivovať v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach od 3. do 30. októbra 2020.
Remeselnícky inkubátor (RINK) Gemer, prvý v Košickom kraji, sa za sedemnásť mesiacov od svojho založenia postupne posúva k naplneniu svojich cieľov. Viacero plánovaných aktivít obmedzili opatrenia v súvislosti s COVID-19, avšak väčšina sa koná v zamýšľanom termíne.
Tento rok si Remeselnícky inkubátor, ktorý funguje pri župnom Gemerskom osvetovom stredisku, okrem iného predsavzal predstaviť širokej verejnosti výrobky a produkty tradičných remesiel súčasných tvorcov. Dedičstvo v podobe remesiel je stále živé a teší sa priazni i v modernej dobe, čo napovedá aj názov podujatia. „V zozname nehmotného dedičstva UNESCO má Slovensko zapísaných niekoľko pokladov, medzi nimi aj drotárstvo, modrotlač či fujaru.
V dňoch 23. – 24. septembra 2020 sa v Revúcej konali spomienkové dni k 130. výročiu narodenia Revúčana, armádneho generála in memoriam Rudolfa Viesta.
Spomienková slávnosť sa konala vo štvrtok podvečer pri buste generála Rudolfa Michala Viesta. Pamiatku nášho rodáka si kladením vencov uctili v zastúpení: čestná stráž prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, ministra obrany SR Jaroslava Naďa, zástupcovia 2. Mechanizovanej brigády Prešov, Klubu generálov Slovenskej republiky, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, primátor mesta Július Buchta a ďalší pozvaní hostia. Čestná stráž, čestné salvy a hymna SR v podaní Vojenskej hudby Banská Bystrica umocnili tento pietny akt, po ktorom primátor mesta privítal hostí na území nášho mesta a na spomienkovej slávnosti. „Som veľmi rád, že okamihy minulosti silného ľudského príbehu nás aj dnes zaviedli k tejto buste, aby sme si pripomenuli ich dosah nielen na našu prítomnosť, ale aj budúcnosť pre ďalšie generácie. Pretože práve výročia narodenia nežijúcich osobností nám pripomínajú ich prínos pre našu spoločnosť.
Havrany a ich príbuzní otvorili výstavnú sezónu v Revúcej
Napísal(a) MKS
Vernisážou expozície HAVRANY A ICH PRÍBUZNÍ, ktorú si Mestské kultúrne stredisko v Revúcej požičalo z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorili 11. septembra 2020 výstavnú sezónu v tomto okresnom meste na strednom Gemeri. Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedny z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov, zvestovatelia smrti a vojen, zlodejky, hlučné čierne potvory – to všetko (a ešte viac) sú krkavcovité vtáky. Spoznajte s nami ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Táto výstava predstavuje jednotlivé druhy, ktoré u nás hniezdia, a bude istotne vynikajúcou pomôckou i pre školákov a ich pedagógov pri praktickej výučbe.
Pozývame Vás do Rimavskej Soboty 30. septembra na koncert plný filmových hitov
Napísal(a) J. J.
Pozývame Vás do Rimavskej Soboty na koncert plný filmových hitov. Filmy boli vždy projekciou ľudských snov. Odráža sa v nich naša túžba po šťastí, romantike či len konečne oddychu... Akoby sme stále nechceli uveriť, že šťastie nie je závislé od vonkajších okolností a pokoj môžeme cítiť aj uprostred chaosu. Aj o tom sa môžete dozvedieť v stredu – 30. septembra o 19.00 hod. v MsKS na koncerte Magická filmová hudba k sebapoznaniu a možno získate niečo, čo navždy obohatí Váš život. Tešíme sa na Vás.
Krajská tvorivá dielňa na Teplom Vrchu bola určená pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov
Napísal(a) GMOS
V dňoch 18. – 20. septembra 2020 sa v rekreačnom komplexe Drieňok Teplý Vrch konala krajská tvorivá dielňa, ktorá bola určená pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov z celého Banskobystrického kraja. Účastníci podujatia boli rozdelení do troch sekcií, podľa ich záujmu, na: Sekciu výtvarnú, kde lektorom bol profesor Jaroslav Uhel z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Nosnou témou a hlavným zadaním pre účastníkov bola Krajina videná a cítená. Krajinomaľba je druh maliarstva, v ktorom je na obraze zachytená predovšetkým krajina, tzn. príroda, jej konkrétny výsek či zoskupenie. Obraz, ktorý takýmto maliarstvom vzniká, sa volá krajina, krajinka, krajinomaľba alebo zriedkavo aj pejzaš. Tak v priebehu troch dní vznikali rôzne „výseky“ z okolitej prekrásnej prírody.
Viac...
Pripravili prezentáciu Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2020 (nedeľa), ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 13.00 do 18.00 hod. Počas nedeľného popoludnia je okrem prehliadky múzea pripravený aj tematický program. O 14.00 hod. sa uskutoční prezentácia Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER. Organizácia predstaví svoju činnosť, najúspešnejšie projekty v oblasti rozvoja cestovného ruchu v regióne a zároveň ponúkne tipy na výlety v Gemeri a Malohonte. O 15.00 hod. sa s etnologičkou a riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou vyberieme po stopách hrnčiarov v Suchánskej doline, do obcí Hrnčiarske Zalužany, Hrnčiarska Ves a Sušany. Vo svojej prednáške Hrnčiarstvo v Suchánskej doline sa bude venovať histórii hrnčiarstva, výrobným postupom, výtvarnému prejavu, ako aj spôsobu predaja. O 16.00 hod. premietneme dokumentárny film Čaro gemerskej hliny, ktorého scenár napísala Oľga Bodorová. Dokument bol natočený v roku 1977 a zachytáva posledných žijúcich hrnčiarov v Gemeri-Malohonte (Šivetice a Držkovce).
Nôty z Gemera a Malohontu opantali jelšavské publikum
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Jelšava v sobotu 12. septembra 2020 realizovali v Kultúrnom dome v Jelšave Nôty Gemera-Malohontu. Od 18:00 sa na Folklórnom večere predstavili Mužská spevácka skupina Húžva a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, ženská a dievčenská spevácka skupina, ľudová hudba, heligonkári z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, ako aj sólisti Lucia Zvarová, Stanislava Zvarová, Viktor Brádňanský. Predstavili sa tanečníci z DFS Mladosť z Klenovca a z Revúcej účinkoval Folklórny súbor Lykovec. Po prvýkrát sa predstavili muzikanti a speváci z Folklórnej skupiny Lubeníšän z Lubeníka. Druhá časť patrila tanečnej vzdelávacej aktivite gemersko-malohontskej ľudovej tancovačke. Tanečnú oblasť z Kokavy nad Rimavicou vyučovali taneční lektori Martinka Vargová a Matej Vreštiak. Školu tanca sprevádzala Ľudová hudba Magura.
Zvládli aj prehliadku choreografií folklórnych súborov pod názvom Jazykom tanca
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, 12. septembra 2020 realizovalo v Kultúrnom dome v Jelšave prehliadku choreografií folklórnych súborov, pod názvom Jazykom tanca. Prehliadka Jazykom tanca sa realizovala na základe podmienok propozícií, vydaných Národným osvetovým centrom. Pôvodný termín a miesto podujatia sme museli presunúť z jarného obdobia na jesenné, ale o to s väčšou radosťou sa po prvýkrát mohli regionálne kolektívy spolu stretnúť na podujatí a prezentovať sa vzájomne svojimi autorskými choreografiami v oblasti ľudového tanca. Z pôvodne prihlásených 5 kolektívov sa zúčastnili tri kolektívy, a to Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty, Folklórny súboru Lykovec z Revúcej a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Zúčastnené folklórne súbory v tomto roku nemajú možnosť postúpiť do vyššieho kola, nakoľko sa z dôvodu COVID-19 súťaž zrušila, predsa mali možnosť vypočuť si hodnotenie odbornej poroty k ich dielam, ako aj k interpretácii.
Vyšívaná história reformácie na Slovensku
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová
Vernisáž výstavy „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“ sa uskutoční 16. septembra 2020 o 14.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Výstavu pripravil Spolok evanjelických žien a Rimavský seniorát ECAV na Slovensku. Výstava je výsledkom projektu, ktorý vznikol v roku 2017 pri príležitosti 500. výročia reformácie. Kurátorkami výstavy sú Mgr. Viktória Lisáková, seniorka Rimavského seniorátu ECAV na Slovensku a prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. Výstava v priestoroch múzea potrvá do 16. októbra 2020.
Na výstave sa prezentuje sedemnásť vyšívaných gobelínov. Každý má rozmer 100x120 cm. Autorkou výtvarných podkladov je prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., prvá profesorka architektúry na Slovensku. Na plátno na vyšívanie zachytila najvýznamnejšie udalosti a osobnosti 500-ročnej histórie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pod metodickým vedením profesionálnej vyšívačky Emílie Fojtíkovej, uplatnili ženy v každom senioráte ECAV techniku gobelínovej výšivky.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.