Prvý aktívny deň s Náučným chodníkom na Hrádku
Napísal(a) G. Jakubecová
Jelšava so svojím malebným okolím vie zaujať takmer každého z nás. Iba nedávno sme sa aj prostredníctvom našej stránky Maj Gemer dozvedeli o novej turistickej možnosti pre tých, ktorí radi využívajú horské cesty či chodníky na jej využitie prostredníctvom jednoduchého kolesového kamaráta, akým je bicykel, alebo kolobežka. Dokonca i TV Joj si vo svojej spravodajskej relácii všimla túto jedinečnú zábavu tak pre deti, ako aj dospelých a odvysielala krátky šot z jedného takého podujatia na Hrádku. Naša jedna z najaktívnejších spolupracovníčok pani Gabriela Jakubecová z Jelšavy nás práve oslovila svojím najnovším príspevkom práve z tejto časti jelšavského chotára. Napísala nám a zároveň pripojila niekoľko zaujímavých fotografií z jednej augustovej akcie: "Mestské lesy Jelšava, s. r. o. v spolupráci so Slovenskými magnezitovými závodmi, a. s. Jelšava zorganizovali dňa 22. augusta 2020 Prvý aktívny deň s Náučným chodníkom na Hrádku. Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava bol oslovený organizátormi o spoluprácu pri aktivitách pre deti.
Nitrania sú priekopníci vo výrobe suchých salám: Recept na Nitran k nám chodili obkukávať súdruhovia z RVHP!
Napísal(a) A. Gallisová
Kto by nepoznal naše najznámejšie salámy ako Nitran či Malokarpatská saláma. Málokto však vie, že v 70. rokoch minulého storočia ich vytvorili naši majstri mäsiari, ktorí prišli vôbec s prvými suchými salámami na Slovensku. V Mojmírovciach pri Nitre ich dodnes vyrábajú podľa Československej štátnej normy z roku 1988, ktorá je chránená aj v takzvanej červenej knihe, záväznej pre každého poctivého výrobcu. Recept na výrobu legendárneho Nitranu sa od nás snažili obkukať aj súdruhovia z RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
Slovenské salámy vyrábané sušením a pomalým zrením určite môžeme povýšiť na najvyššiu úroveň mäsiarskeho remesla. Naši majstri mäsiari hľadali ten najvhodnejší recept celý rok. „Začali sme testovať každý jeden výrobný postup, mäso ochutnávať, voňať.
Malý remeselnícky jarmok ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja
Napísal(a) R. P.
Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK), ktorý je prvým v Košickom kraji, srdečne pozýva širokú verejnosť do Obchodného centra Optima v Košiciach na malý jarmok pod názvom Remeslo z kraja sveta. Konať sa bude v dňoch 25. a 26. augusta 2020. "Po udalostiach doma i vo svete, spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19, boli organizátori rôznych podujatí nútení ročník 2020 vynechať. Tým sa mnohým remeselníkom, prevažne živnostníkom, zamedzila možnosť predaja výrobkov na festivaloch, či jarmokoch. V tomto náročnom období podáva RINK svojim klientom, ľudovo-umeleckým výrobcom z Košického kraja, pomocnú ruku v podobe organizovania malého jarmoku," uvádza riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Záujem OC Optima participovať na tomto podujatí umožní navodiť v týchto moderných priestoroch kus jarmočnej atmosféry s vôňou dreva, kože, hliny, jemnou krásu čipiek, tepaného kovu, či kraslíc.
Pozvanie na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu ku gotickému kostolu v Kraskove
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu Vás ku gotickému kostolu v Kraskove dňa 5. septembra 2020 pozývajú Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont.
Podujatie začína od 10-tej hodiny otvorením pri exteriéri kostola. V kostolíku Vás čakajú zaujímavé prednášky: Gotická cesta - Európske dedičstvo, ktoré pripravilo o. z. Gotická cesta a v prednáške Petra Megyešiho pod názovm Medzi pozemským a večným sa dozviete o ikonografii stredovekých nástenných malieb v Kraskove. Od 12- tej hodiny Vás pozývame na komorný koncert v podaní Zboru starej hudby Arcus.
Začiatok augusta patril tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Prvý augustový týždeň patril v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku už tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní pod názvom Šikovné ruky a veselá myseľ. Účastníci tvorivých dielní mali pestrý a bohatý program už od prvého dňa, kedy nás navštívili Ľubka Žilková a Martin Felbaba z Kokavy nad Rimavicou, ktorí detičky priučili tkaniu a výrobe švihadiel. V ten istý deň si detičky ešte vyrobili lapače snov, vlnené srdiečka, či krásne bodkované ornamenty. Ďalší deň patril hrnčiarstvu s hrnčiarkou Dankou Bakšovou z Hrnčiarskych Zalužian a návšteve Gemersko-malohontského múzea. V stredu sme medzi nami privítali Jarka Zvaru z Klenovca, ktorý naučil deti pliesť košíky z pedigu a Milana Stieranku tiež z Klenovca, ktorý s deťmi vyrezával krásne obrázky do dreva. Štvrtok ráno sme začali návštevou Hvezdárne v Rimavskej Sobote a poobede sme pokračovali v pletení kapsičiek a bičov s Ľubomírom Majanom a zdobením medovníkov.
Rok národnej identity rožňavských matičiarov v Honciach
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Honciach sa 1.8.2020 konalo matičné stretnutie, kde Miestny odbor Matice slovenskej v Honciach spolu s Domom Matice slovenskej v Rožňave a obcou Honce zorganizoval akciu pri príležitosti Roku národnej identity. Pripomenuli sme si, že aké je dôležité mať národnú hrdosť a uvedomelosť. Matičiari Slováci a Slovenky pracujú pre kultúru, udržiavanie tradícií, rozvoj našich detí a vlasteneckého povedomia v miestnom obyvateľstve. Podujatia organizované Maticou slovenskou pripomínajú najdôležitejšie výročia a udalosti v dejinách slovenského národa. Aj naše stretnutie sa nieslo v takom duchu. Aká by to bola akcia Slovákov, kde by nezazneli krásne ľudové piesne. Pre spestrenie podujatia so svojím programom vystúpila miestna Folklórna skupina Genšenky. Pre dobrú náladu, aj do tanca hrala Starovlachovská muzika, a veru sa im to aj podarilo. Pri dobrom guláši a občerstvení sme sa zabavili, pospomínali a čo je tiež veľmi dôležité, že sme sa stretli. Dokázali sme, že aj toto je jedna z ciest ako stmeliť ľudí, ktorým ide o dobrú vec.
Leto s modrotlačou v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, sa tohtoročné leto nesie v duchu modrotlače. Modrotlač - naše kultúrne dedičstvo, ktorá bola zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2018, pritiahla do galérie veľký počet záujemcov. Múzeum navštívili detské skupiny z letných táborov, rodiny s deťmi aj klienti rekvalifikačného kurzu. V „modrotlačiarenskej tvorivej miestnosti“, ktorá bola účelovo vytvorená špeciálne na túto sezónu, si našli to svoje rôzne vekové kategórie. V miestnosti si naši návštevníci mohli pozrieť modrotlačové formy, odevné prvky ako modrotlačové sukne, šatky, zásteru, ale aj posteľnú bielizeň. Vystavené predmety boli zo zbierok múzea aj od súkromných zberateľov. Prezentáciu doplnili predmety inšpirované modrotlačou a vzory textílií ÚĽUV-u zo 70. - 80. rokov minulého storočia. S históriou a samotnou výrobou modrotlače sa nahlásené skupiny oboznámili na prednáške, v rámci ktorej si rozšírili svoje vedomosti o pracovných postupoch a zložitých metódach tohto odvetvia.
Predmetom mesiaca august je vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 4. do 30. augusta 2020 vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu. Časť železného zábradlia sa podarilo pracovníkom múzea zachrániť v roku 1978 z asanovaného župného domu, ktorý kedysi stál na rohu dnešných ulíc Hatvaniho a Jánošíkovej.
Nasledovný predmet si zaslúži trochu histórie z regiónu. Územie Malohontu v 13. storočí patrilo kaločskému arcibiskupovi. Od roku 1334 vlastníkom údolia Rimavy sa stáva sedmohradský vojvoda Tomáš Szecsényi. Počas 14. storočia sa územie stáva súčasťou Hontianskej župy a v 15. storočí sa stáva samosprávnym dištriktom pod názvom Malohont.
V Muráni zorganizovali pilčícky kurz pre dobrovoľných hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Revúcej v spolupráci so Školiacim strediskom Ľubomír Dubec zorganizovali dňa 25. 07. 2020 v Hasičskej zbrojnici v Muráni pilčícky kurz pre dobrovoľných hasičov. Kurz bol rozdelený na cyklický a základný. Základného pilčíckeho kurzu sa zúčastnilo osem dobrovoľných hasičov a cyklického trinásť dobrovoľných hasičov z nasledovných Dobrovoľných hasičských zborov: Beňuš – Gašparovo, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Muráň, Revúca – Revúčka. Po prednáške a ukážke nechýbal test na overenie znalostí.
Dúfame, že vyškolení dobrovoľní hasiči zužitkujú svoje znalosti v zásahoch. Poďakovanie patrí Obci Muráň a jej dobrovoľným hasičom za poskytnutie priestorov zbrojnice.
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna 8. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2020. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme - na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia.
Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
1. Prírodné krásy
stromy, jaskyne, rybníky, skalnaté útvary, vodné toky a pod.
Viac...
Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre širokú verejnosť dňa 11. 7. 2020 aj brány Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Tento rok je v nej inštalovaná výstava rodáka z Krásnohorského Podhradia, Dávida Baffiho, s názvom „Numeros Flecti“. Výstavu otvorila sobotňajšia vernisáž, ktorá sa tešila veľkému záujmu laickej, ako i odbornej verejnosti. Spojenie výstavy Numeros Flecti s obrazárňou je výnimočná hlavne tým, že ide o moderné abstraktné umenie, ktoré ešte v Andrássyho obrazárni nebolo nikdy prezentované. Autor je sám rodákom z Krásnohorského Podhradia, ktorý študoval na renomovaných školách doma i v zahraničí a má za sebou výstavy aj v európskych metropolách ako Budapešť, Praha, či Rím.
„Autor uprednostňuje, keď jeho plátna hovoria samé za seba, tie ale hovoria jazykom abstrakcie, jazykom, ktorý sa vymyká bežnému významu slov, takže sa zoči-voči nim môžeme, alebo skôr musíme začať pýtať:
Banícke múzeum sa rozhodlo preskúmať divadelníctvo v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v tomto roku rozhodlo preskúmať a prezentovať verejnosti súčasnosť rožňavského divadelníctva. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku. V tomto roku si pripomíname dvojité jubileum slovenského divadla, a to 100. výročie založenia Slovenského národného divadla (1. marec 1920) a 190. výročie uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na našom území, v Liptovskom Mikuláši (22. august 1830). Okrem toho Rožňava má z ochotníckeho aj profesionálneho hľadiska rovnako bohatú divadelnú minulosť, ako aj súčasnosť. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia začalo župné múzeum od mája riešiť projekt s názvom Divadelná Rožňava – múzejno-pedagogické bádanie, workshop a prezentácia. Pri implementácii projektu sleduje predovšetkým výchovno-vzdelávací charakter, a z tohto dôvodu pristúpilo múzeum k téme z múzejno-pedagogického hľadiska.
Festival FRAJ prinesie do Rimavskej Soboty skupinu Para
Napísal(a) Fikip Kubelka
12. júla 2020 – Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota pravidelne organizuje podujatia prinášajúce do mesta rôzne formy kultúrneho vyžitia. Unikátom v tomto ponímaní je festival FRAJ, ktorý predstavuje formát dvojdňového multižánrového festivalu pre náročnejšieho diváka. Uskutoční sa 21. a 22. augusta v centre Rimavskej Soboty a jeho témou budú hranice. Hlavným hudobným lákadlom druhého ročníka festivalu FRAJ bude skupina Para. Okrem nej sa môžu návštevníci tešiť na koncerty Mateja Tále, Džumelca či skupiny Klipers. Svoj nový elektronický projekt predstaví Zuzana Mikulcová. Fanúšikov literatúry poteší čítačka a diskusia s jedným z najuznávanejších slovenských spisovateľov Michalom Hvoreckým. Diskutovať sa bude aj o vážnosti klimatických zmien. Divadlo zastúpi Juraj Mitro so svojou inscenáciou Cesta kolem mého pokoje.
Vlastivendú expozíciu doplnili o zreštaurované historické župné zástavy z 18. storočia
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 08. 07. 2020 - Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla doplnili o historické župné zástavy z 18. storočia, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835).
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.