Politické pomery v oslobodenej Rožňave boli zložité. Dňa 2. februára 1945 prišli do Rožňavy dvaja členovia Slovenskej národnej rady, Dr. Klincko a jeho spolupracovník. Ešte toho dňa zostavili prvý národný výbor pozostávajúci z 12 členov. Na tejto zakladajúcej schôdzke boli prítomní členovia komunistickej strany, sociálnodemokratickej strany a príslušníci maďarských demokratických strán. Počas svojej činnosti výbor úzko spolupracoval so sovietskymi vojenskými orgánmi. O štyri dni neskôr sa konalo prvé zasadnutie mestského výboru. Predseda Ladislav Ambrus predniesol, že nový mestský výbor bol vytvorený na okresnom úrade za prítomnosti okresného náčelníka. Mestský lesný inžinier podal správu o stave ciest, mostov a vo všeobecnosti o stave mesta. Súčasne nariadil, aby stavitelia boli vyzvaní k podaniu plánu k rekonštrukcii mesta a zároveň aby boli odstránené uhynuté kone, odpadky a sutiny. K tomu požiadal o pomoc Rimamuránsko-šalgótarjánske
bane, aby dodali mestu k uvedeným prácam robotníkov. Nariadil vyhľadávanie padlých v lesoch, ich identifikáciu a dôstojné pochovanie. Vzhľadom k tomu, že mesto nebolo zásobované okrem múky žiadnymi potravinami, výbor vyzval vykonať súrny súpis hospodárskych zvierat. Ľudovít Vilusz, obchodník, predniesol, že spolu s Alexandrom Róthom ml. a Eugenom Kornhauserom, členom mestského výboru, vytvorili družstvo, ktorého úlohou bolo dopraviť potraviny pre mesto. Mestský výbor v záujme zásobovania obyvateľstva chlebom si zobralo pod kontrolu všetky mlyny, ktoré sa nachádzali v meste a blízkom okolí. Július Grünner, mestský účtovný radca podal správu o škode spôsobenej mestu. Bývalí vedúci úradníci mesta odniesli so sebou 30.000 P. v hotovosti a vkladnú knižku so sumou 40.000 P. Poodnášali všetky kone s vozmi, krmivá, seno i slamu. Na ďalších zasadnutiach mestský výbor riešil rôzne záležitosti, ako napr.: vzal na vedomie hlásenie Židovskej náboženskej obce v Rožňave o navrátení svojich členov do mesta, prideľoval drevo rumunským vojakom a aj sovietskemu veliteľstvu, riešil ťažkosti spojené s poskytovaním vody, ako aj elektriny. Ďalej predseda nariadil, aby pomenovanie ulíc i všetky nápisy firiem boli uvádzané dvojjazyčne, teda v slovenskom, aj maďarskom jazyku tak, ako to bolo pred novembrom 1938.
Okresný národný výbor z Dobšinej sa presťahoval do Rožňavy na príkaz Zboru povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné dňa 5. marca 1945. Do prvej polovice marca 1945 nebolo v Rožňave československej správy. Výkonná moc okresného národného výboru s ešte vtedajším okresným náčelníkom sa dovtedy vzťahovala len na slovenské obce rožňavského okresu. Mestský výbor vykonával svoju činnosť pod dozorom sovietskeho veliteľstva mesta až do apríla 1945.
Dňa 1. apríla 1945 bola podpísaná zápisnica o odovzdaní oslobodeného mesta Rožňava a okresu miestnym orgánom. Miestne orgány vzali pod svoju ochranu mesto, závody, ustanovizne, vojenské priestory i múzeá. Túto zápisnicu podpísali vojenský veliteľ mesta a okresu Rožňava kapitán Gavrilov, pomocník vojenského veliteľstva v Rožňave kapitán Danin, starosta mesta p. Ambrus, vedúci polície mesta Rožňava p. Molnár a československý vojenský veliteľ mesta Rožňava p. Kováč. Na Slovensku boli zriadené
pre obce miestne národné výbory a pre okresy okresné národné výbory. V obciach vtedy ešte maďarského územia boli až do volieb vytvorené poradné zbory, resp. správne komisie. V Rožňave prebrala správu mesta správna komisia na čele s vládnym splnomocnencom Štefanom Havlíkom. Následne 9. apríla 1945 sa konalo prvé zasadnutie Správnej komisie mesta Rožňava. So súhlasom okresného národného výboru a z nariadenia Slovenskej národnej rady mestský úrad prebral p. Havlík.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, knižný fond Dejiny Rožňavy 2, kol. autorov, Východoslovenské vydavateľstvo n. p., rok 1978, fond Mestský národný výbor v Rožňave 1945 – 1990.
PhDr. Mária Tureková

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-