Môj rozbor sa týka tohto druhého prameňa.
Studňa, vybudovaná kameňom, sa nachádza na najvyššom mieste záhrady, takže vplyv povrchovej vody je vylúčený. Voda zo studne je vedená podzemne uloženými železnými rúrami do nižšie vybudovaného kúpeľného domu, a to úsporne najprv do rezervnej nádrže, odkiaľ je časť vody vedená do ohrievacieho kotla a časť priamo do kúpacej vane.
Keď voda je dlhší čas ustáta, alebo je zohrievaná, tak sa z nej usadzuje železitá soľ, ale v zostatku je čistá, priezračná a v tenkých vrstvách bezfarebná.
Modrý lakmusový papier je od prítomnej kyseliny uhličitej prechodne slabo načervenkastý, pričom červený lakmusový papier je slabo namodravý. Voda je slabo nakyslastá a chutí po železe. Občas sú v nej pozorovateľné i stopy od síry, a to obzvlášť vtedy, keď sa fľaša silne potrasie.
Keď nalejeme vodu do pohára, tak sa nakoniec pokryje viditeľným povlakom (Thau), pričom teplota vody je trocha menšia ako použiteľná teplota.
|
Dňa 18. júla 1882 som v nasledovnom čase zistil napr. |
o 10 - tej |
o 12 - tej |
o 12, 25 |
|
Teplota vzduchu |
23,5 o C |
20,5 o C |
23,5 o C |
|
Teplota vody |
14,0 o C |
13,0 o C |
14,0 o C |
Prítomnosť plynu v prameni nebola zistená. Odber vzorky vody na analýzu som urobil 18. júla 1882. Počas odberu a predtým bolo pekné počasie. Pre analýze boli použite pomocné údaje z publikácií:
Bunsens Aschen- und Mineralwasser-Analyse (1874 ) und Carl Thans: Chemische Analyse der Therme des artesischen Brunnens im Stadtwaldchen von Budapest.
Pre zostavenie analýzy som použil návrhy od Thansa 1. Analýzu som urobil v laboratóriu univerzity v Budapešti.
Detailné spracovanie a výsledky analýzy uvádzam nasledovne:
|
Empirické chemické zloženie vody Marko studne pri Rožňave |
||
|
v 10.000 Gr. Th . |
Percentuálne ekvivalentné hodnoty |
|
|
Voda |
hodnota |
|
|
Horčík |
0, 14464 |
Mg 1/2 = 34,91 |
|
Kalcit |
0,19920 |
Ca 1/2 = 28,85 |
|
Sodík |
0,15413 |
Na = 19,47 |
|
Železo |
0,1333 |
Fe 1/2 = 13,79 |
|
Mangán |
0,01325 |
Mn 1/2 = 1,39 |
|
Draslík |
0,01430 |
K = 1,05 |
|
Hliník |
0,00186 |
Al 1/3 = 0,59 |
|
Kyselina uhličitá |
0,81771 |
CO3 1/2 = 78,94 |
|
Kyselina kremičitá |
0,20570 |
SiO3 1/2 = 15,67 |
|
Kyselina siričitá |
0,05150 |
S04 1/2 = 3,11 |
|
Chlór |
0,02780 |
Cl = 2,26 |
Polovične viazaná a voľná kyselina uhličitá (CO2 ) v 10.000 G. častí
Voda 2, 6937 Gr. = 1362,24 Kubik-CmT.
Špecifická váha = 1,00023.
Teplota vody = 14,0° C.’ Teplota vzduchu 23,5° C.
1. T h a n K. « Az ásvanyvizek vegyielemzősének osszeállitásárol.≫ Jahrbuch der
X. Versammlung der ungarischen Aerzte und Naturforscher in Maros-Vasarhely.
Pest 1865. Pag. 232.
|
Kombinované zloženie vody zo studne Markó (prepočítané na soli) |
||
|
v 10,000 váhových Th. voda |
||
|
Kyselina uhličitá – sodík |
Na2 CO3 |
0.5479 |
|
Kyselina uhličitá vápnik . |
CaC03 |
0,4444 |
|
Kyselina uhličitá - horčík |
MgCO3 |
0,5062 |
|
Kyselina uhličitá - železo |
Fe CO3 |
0,2762 |
|
Kyselina kremičitá – hydrát |
H2 SiO3 |
0,2059 |
|
Kyselina siričitá - vápnik |
CaSO4 |
0,0730 |
|
Draslík - chlorid |
KCl |
0,0273 |
|
Kyselina uhličitá - mangán |
MnCO3 |
0,0265 |
|
Nátrium - chlorid |
NaCl |
0,0245 |
|
Alumínium - hydroxid |
AL(OH)6 |
0,0052 |
|
Jód - zlúčeniny. |
stopy |
|
|
Organické látky |
stopy. |
|
|
Voľná a polovične viaz. kys. uhličitá |
CO2 |
2,6937 |
|
Strata žíhaním |
4,8308 |
|
Analýza dokazuje:
- že špecifická váha vody je nízka (1,00023)
- že v roztoku fixné množstvo nachádzajúcich sa zložiek nie je veľké (1,79). Voda obsahuje vo veľkom množstve železo a mangán a taktiež sodík, ktorý je v najväčšom množstve viazaný na kyselinu uhličitú. Voda je mierne alkalická. Takto možno minerálnu vodu pri Rožňave zaradiť medzi vody alkalické s obsahom železa.
Možno považovať za úspech skutočnosť, že vzorka tejto železitej vody bola vystavená na krajinnej hospodárskej výstave v roku 1885 v Budapešti, a to vedľa iných, známych minerálnych vodách. Tento prameň, v súkromnom vlastníctve, bol v okolí známy ako Markóva studňa. Albert Markó vybudoval tu malý kúpeľný dom a pre vlastné potreby postavil dva rekreačné objekty, ktoré slúžili aj pre budapeštianskych veľkopodnikateľov a ich rodinných príslušníkov (Boleman I.: A fürdőtan kézikönyve, Igló, 1884, 18). Túto skutočnosť spomína už v roku 1867 A. Kiss vo svojom príspevku o minerálnych vodách Gemera, uverejnenom v publikácii Hunfalvy J.: Gömörés Kishont leírása.
Mestská liečebná a rekreačná osada
Prvá písomná zmienka o rožňavských kúpeľoch pochádza z roku 1840. Je však možno ale predpokladať, že v tomto území už skôr existovali počiatočné kúpele, ako vyplýva aj z poznatkov rožňavského lekára J. Marikovszkého. V roku 1840 bola totiž uzavretá užívateľská zmluva medzi rožňavským biskupstvom a mestom Rožňava, ktorej predmetom okrem iného bolo aj prenajatie biskupských kúpeľov. Zmluva, uzavretá 24. augusta 1840, je zachovaná v rožňavskej pobočke štátneho archívu vo fonde Magistrát mesta Rožňava, 1323-1922, V 68. Literárne pramene, napriek tejto skutočnosti, považujú za začiatok histórie železitých kúpeľov obdobie roku 1850, rovnako to udáva aj príručka Rozsnyófürdő, Fürdőkalauz 1918, 3. D. Wachtel, vo svojej práci, vydanej v roku 1859, sa opieral o vyjadrenia miestnych znalcov Marikovszkého a Kissa, udáva, že išlo o kúpeľný dom s 8 izbami a 12 vaňami, ktorý pred piatimi rokmi postavilo rožňavské biskupstvo. Izby na prízemí budovy boli vlhké, tmavé, špinavé a slabo vybavené. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie v článku v novinách Vasárnapi Ujság zo začiatku roka 1860.
Obr. 4 Doteraz najstaršie známe zobrazenie Rožňavských kúpeľov z roku 1864

Preklad do slovenčiny:
Názov obrázku: Rožňavské kúpele
Vysvetľujúci text: Sú súčasťou tamojšieho biskupského majetku, pre liečivé vody, obsahujúce železo, ich mnohí navštevujú. Stálych hostí nie je veľa, možno preto, že je veľmi málo vhodných ubytovacích možností na trvalejší pobyt, existujúce budovy vyhovujú iba najnutnejším potrebám; ale tieto kúpele patria k obľúbeným miestam zábavy rožňavských obyvateľov a návštevníci skoro každý deň tu nájdu dobrú spoločnosť. Tí, ktorí sa chcú hlučnejšie a veselejšie zabaviť, majú tu k dispozícii dobre zorganizovanú cigánsku kapelu.
Zdroj: Vasárnapi Ujság, 1864, roč. 11, č. 26
A. Kiss, vo svojej práci z roku 1867, udáva, že v blízkosti železito sírnatého prameňa (gálicforrás), v roku 1866 bolo v kúpeľnej osade 9 kúpeľov a 11 obytných izieb a kúpeľnú inštitúciu menoval ako na okolí vychýrenú (Kiss 1867,191). Noviny Rozsnyói Híradó z 20. júla 1873 opisujú vtedajšiu situáciu v kúpeľoch takto: ide o päť budov – krčma, stajňa (állás), kúpeľný dom, tanečná sála z dosák a kolkáreň. Krčmu charakterizujú ako dedinskú čárdu, kúpeľné izby ako tmavé s potuchnutým zápachom, kúpanie návštevníkov v úzkych a špinavých vaniach, teda prostredie, ktoré by chcel človek čo najskôr opustiť. Okolitá promenáda a či záhrada bola rovnako zanedbaná, čo svedčí o neschopnosti vtedajšieho prevádzkovateľa. V takomto neutešenom stave sú výhradne v záujme iba miestnych obyvateľov. Ich všestrannejšie využívanie širším okruhom záujemcov sa črtá v období roku 1880. Jozef Mojzes ml., nájomca hostinca, dňa 25. apríla 1884, v miestnej tlači, uverejnil reklamu o kúpeľoch, kde uviedol, že kúpeľný dom má 16 vaní a 8 izieb, ktoré čakajú na návštevníkov, ale, žiaľ, v doterajšom, pomerne zanedbanom stave. Podľa údajov miestnej tlače, sa krátku dobu uvažovalo, že dvaja miestni lekári, kúpeľnú osadu v poľutovania hodnom stave, preberú do nájmu s úmyslom jej zveľadenia (Rozsnyói Híradó 11. 9. 1887). Výmena nájomcov znamenala určitú nádej na zlepšenie situácie, keď sa v roku 1886 Mojzes presťahoval do Betliara a nájomcom sa stal András Tomalek, ale nasledujúceho roku regálne právo získal János Wanszák (poznámka: regál – je podnik, napr. hostinec, s výsostným právom).V sezóne roku 1888 konečne došlo k skvalitňovaniu starostlivosti o biskupské kúpele a ich rozvoju. Ako to vyplýva z ohlasov v miestnej tlači, obyvateľstvo, po tejto zmene, bolo so stále sa zlepšujúcim stavom v kúpeľoch spokojné. K pozitívnym zmenám veľkou mierou prispela skutočnosť, že vo februári roku 1888 kúpele prešli k novému nájomcovi – Jozefovi Markó, ktorý sa vynasnažil o ich zveľadenie. Predpokladal prestavať kúpeľný dom, rozšíriť hornú terasu, postaviť kolkáreň a vodotrysk, nad prameň pitnej vody postaviť besiedku vo švajčiarskom štýle, rozšíriť neďaleké jazero, parkovú úpravu okolia, opravu ciest, vybudovať prechádzkovú trasu k prameňu Dolinka a vybudovať novú lesnú cestu pre dobytok a ošípané, ktoré doteraz prechádzali areálom kúpeľov. Práce na týchto úpravách začali už na jar (Rozsnyói Híradó 4. 4. a 1. 5. 1888). Rožňavský biskup György Schopper taktiež uznal naliehavosť potreby nového kúpeľného domu a obytnej budovy, aby sa týmto zlepšila povesť kúpeľnej osady. Ešte na jar toho istého roku Répánszky poveril košického staviteľa vypracovaním projektu. V novom kúpeľnom dome bolo plánovaných po 10 kúpeľných miestností pre ženy a mužov, vybavené porcelánovými vaňami, teplou a studenou sprchou, veľkým bazénom a kachľami na zimnú prevádzku. Poschodová obytná budova mala na prízemí 7 izieb, jednu väčšiu sálu, počítalo sa aj s kuchyňou na prípravu stravy pre hostí a izbami pre personál; na poschodí 10 izieb a veľká jedáleň s terasou. Veľké stavebné práce odsunuli začiatok sezóny až na 15. júl, keď do verejného užívania odovzdali novopostavený kúpeľný dom, ale už pred slávnostným odovzdaním niekoľko hostí, na základe povolenia vedenia kúpeľov, absolvovalo „skúšobné“ kúpanie (Rozsnyói Híradó 7. a 15. 7. 1888). Prestavba upravila povesť kúpeľov a od doby otvorenia návštevnosť vzrástla tak, že v sezóne boli plne obsadené, pričom na základe verejnej mienky znížili aj kúpeľné poplatky. Hlavným lekárom kúpeľov bol menovaný primár Arthur Mauer.
(POKRAČOVANIE)
Pripraqvili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-