Neskôr prešiel do štátnej polície (vtedy ešte Verejná bezpečnosť), kde sa vypracoval na funkciu náčelníka VB Košice – Staré mesto, neskôr už ako krajský riaditeľ Policajného zboru SR, kde dosiahol hodnosť plukovníka.
Po nástupe do policajných zložiek založil hudobnú skupinu Maják, s ktorou mnoho rokov účinkoval v celom východoslovenskom kraji.
Vyše 20 rokov pôsobil ako richtár Spolku Gemerčanov v Košiciach, organizoval plesy Gemerčanov, na ktoré pozýval folklórne skupiny a súbory z celého Gemera, a tým im umožnil prezentáciu a zviditeľňovanie.
Po odchode do dôchodku sa po 35 rokoch prežitých v Košiciach vrátil do rodnej obce, kde z jeho podnetu a iniciatívy bol založený Klub dôchodcov v priestoroch bývalej Materskej školy, ktorému mnoho vecí základného vybavenia daroval klubu on sám.
Hneď na to inicioval založenie hudobnej skupiny Starovlachovská muzika, v ktorej účinkoval ako trubkár a spevák až do zhoršenia zdravotného stavu v roku 2022.
Z jeho iniciatívy bol obnovená miestny odbor Matice slovenskej v obci, kde sa stal jej predsedom, neskôr prenechal túto funkciu mladším, ale ako podpredseda bol naďalej jej hnacím motorom a hlavných organizátorom podujatí nielen v obci Vlachovo, ale spolupracoval aj s okresným Domom Matice slovenskej v Rožňave. V priestoroch klubu zriadil tzv. matičnú izbu, kde sústredil matičnú knižnicu, pozostávajúcu z darovaných kníh, a zbierku historických predmetov z obce, ktorými je zdokumentovaný život na dedine. Organizoval výstavky ručných prác, veľkonočných ozdôb a výtvarných prác detí základnej školy vo Vlachove. Organizoval besedy nad knihami a sám sa zúčastňoval besied o práci polície s deťmi miestnych škôl. Obnovil tradíciu fašiangových sprievodov, zaviedol posedenia pri varení halušiek, guláša, kapustnice a kuchyne starých materí počas vlachovských remeselníckych jarmokov, alebo dní obce. Pod hlavičku Matice slovenskej vznikla aj spevácka skupina Pekná dolinka, ktorá pod jeho vedením úspešne pôsobí nielen v rámci obce, ale aj v rámci košického kraja a naspievala tri CD nosiče s ľudovými, hymnickými, príležitostnými a nábožnými piesňami. Bol členom predsedníctva MS v Martine.
Z jeho iniciatívy bola založená aj Miestna organizácia Jednoty dôchodcov vo Vlachove, kde bol počas štyroch volebných období jej predsedom a hlavným organizátorom seniorských podujatí, napríklad štvrťročné stretávanie jubilantov, s primeraným kultúrnym programom, aj so Starovlachovskou muzikou. V okresnom výbore JDS ako podpredseda bol jedným z hlavných iniciátorov a organizátorov kultúrno-spoločenských a turistických podujatí, konaných pod hlavičku JDS. Osobne sa zaslúžil o založenie MO JDS vo viacerých obciach okresu a má zásluhu na udržiavaní členskej základne v obci na optimálnom počte členov. V MO JDS vo Vlachove platí názor, že bohatá kultúrno-spoločenská činnosť, ktorou sa obec Vlachovo môže popýšiť je práve zásluhou Janka Klobušníka, pre ktorého bol spoločenský záujem povýšený nad osobné záujmy a bolo to u neho vidieť a cítiť na každom kroku. Bez neho by bol výpočet tých aktivít určite skromnejší...
Bol členom krajského výboru JDS a predsedníctva JDS v Bratislave, kde taktiež vedel zaujať patričné stanovisko k práci JDS ako celku.
Vďaka právnickemu vzdelaniu a praktickým skúsenostiam z práce polície aktívne pracoval aj v Obecnom zastupiteľstve v obci Vlachovo, ako člen komisie na ochranu verejného poriadku.
V osobnom živote sa venoval chovu domácich zvierat a práci s drevom, kde vyrobil alebo vytvoril mnoho zaujímavých úžitkových alebo suvenírových predmetov.
Pôsobil aj ako spevák v spevokole cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v obci Vlachovo.
Podľa toho, koľko mal ešte plánov, choroba ho zjavne zaskočila, lebo ešte aj počas choroby komunikoval s kolegami vo výboroch a zariaďoval, čo uznal za potrebné.
Svojou iniciatívou, ochotou pomôcť a spolupracovať, organizačným talentom a širokospektrálnym záberom svojich aktivít dokázal, že napriek veku sa dá žiť pestrým a bohatým spôsobom, nehľadiac na prekážky, ktoré sa (podľa neho) nemajú podliezať, ale prekonávať. Môže byť na neho hrdá nielen jeho rodina, ale aj všetci jeho priatelia a obec, ktorú miloval a pre ktorú obetoval spústu svojho voľného času.
Česť jeho pamiatke!
Štefan Bendík,
rovesník, priateľ, kmotor a spoluhráč v kapelách
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-