Vo Vlachove v piatok 17.07.2015 večer to teda ožilo. Areál kúpaliska sa premenil na ďalšie stretnutie ľudí dobrej vôle. Pred 22 rokmi, tradíciu okresných osláv Vatry zvrchovanosti spojenú s festivalom spevu a tanca začal Miestny odbor Matice slovenskej vo Vlachove, pod vedením vtedajšieho predsedu Juraja Genčanského v spolupráci s obcou Vlachovo. Po určitom čase a nedostatku finančných prostriedkov sa júl kus odsunul a v obci už bolo len kultúrne leto. No napriek tomu sa už pred dvoma troma rokmi oživili tradície zapaľovania vatry zvrchovanosti. V roku 2015 Matica slovenská vyhlásila rok Ľudovíta Štúra a tak sa nám spoločnými silami podarilo spojiť videoprezentáciu Štúrovci na Gemeri s Vatrami zvrchovanosti. Stretnutie nielen matičiarov, ale hlavne dobrých ľudí sa pretavilo do jedného príjemného posedenia, pri speve a nakoniec aj tanci. Video prezentáciu si pripravil Mgr. Jozef Jakubovský, predseda MO MS Vlachovo a veru aj starší sa pochvalne vyjadrovali na prísun informácii. Vďaka spolupráce s obcou a pozemkovým spoločenstvom vo Vlachove MO MS pripravil domáci matičiari aj parádnu Vatru. Stretli sa tu ľudia z celého regiónu – Čierna Lehota, Slavošovce, Rochovce,Štítnik, Honce, Rožňavské Bystré, Rakovnica, Rožňava, Pača, Betliar, Gemerská Poloma, Henckovce, Nižná Slaná, Kobeliarovo, Gočovo, Vyšná Slaná, Rejdová, Dobšíná, Revúca, Lubeník a samozrejme Vlachovo. Uf, koľko dobrých ľudí na jednom mieste. O kultúrny program sa postarali matičné kolektívy z jednotlivých miest a obcí a hudobnú produkciu zabezpečila domáca Starovlachovská muzika. Spojenie Štúrovcov na Gemeri a Vatry zvrchovanosti, teda pripomenutie si deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky jednoznačne ukázalo spoločné súvislosti, hrdosť na našich predkov a zachovávanie pamiatky na to, na čo nesmieme zabúdať. A čo na záver? Veľké poďakovanie všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, ale veľké poďakovanie nám všetkým, čo sme tam boli a kto nebol, môže ľutovať, ale na rok sa stretneme znovu.
Vatry zvrchovanosti 2015 vo Vlachove
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-