Obyvatelia hornogemerskej obce Vlachovo nezabúdajú na svojich rodákov, ale aj ich nasledovníkov, ktorých korene siahajú do tejto obce a patria medzi významné osobnosti Slovenska. Pripomínajú si ich aj na svojej oficiálnej stránke obce. Aktuálne od predsedu MO Matice slovenskej vo Vlachove JUDr. Jána Klobušníka tentoraz uverejňujeme aj na našej stránke jeho príhovor k 113. výročiu narodenia národnej umelkyne Hany Meličkovej, ktorá zrovna v januári pred 35 rokmi aj V príhovore sa uvádza:
Vážení občania, milá mládež, bratia a sestry!
Matica slovenská, verná cyrilo-metodskej tradícii, pre napredovanie ktorej vznikla, chce pripomínať národu a všetkým ľuďom dobrej vôle žijúcim na Slovensku, že dodnes „Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať, slovenskú literatúru a krásne umenie pestovať a podporovať, a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zvelebení pracovať.“
Preto je na mieste, ak si Vám dovolím pripomenúť ako predseda MO MS vo Vlachove, že v týchto dňoch si pripomíname 113. výročie narodenia národnej umelkyne Hany Meličkovej, ktorej bola na jej počesť a jej príbuzným dňa 12.7.2002 nainštalovaná na budove ZŠ vo Vlachove pamätná tabuľa. Dôvod na jej osadení bol ten, že jej rodné korene siahajú do našej obce Vlachovo, kde sa narodil 14.7.1808 je starý otec Michal Meličko. Bol pedagógom, národným buditeľom. Zomrel 1.5.1875.
Jej otec Ján Meličko sa narodil 22.12.1846 v Martine. Bol pedagóg, zbormajster. V roku 1875 v Martine viedol Slovenský spevokol. Jeho vlastná hudobná tvorba je závislá na ľudovej piesni a určená pre spoločenskú zábavu. Skladal i vlastné piesne. Ako evanjelický kantor komponoval cirkevné zbory pre Slovenský spevokol. Zomrel 7.9.1926.
Slovenská herečka, národná umelkyňa Hana Meličková
sa narodila v Martine dňa 27. januára 1900 ako jedna z desiatich detí zbormajstra Jána Meličku. Herectvo a hru na klavíri vyštudovala na konzervatóriu v Prahe. Počas niekoľko desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Patrila medzi herecké osobnosti, ktoré formovali slovenské profesionálne divadlo a bola prvou slovenskou profesionálnou, odborne pripravenou herečkou. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri. Vychovala dve dcéry, lekárku Helenu a prekladateľku Danielu. Osobne bola plachá a ostýchavá. Hana Meličková zomrela náhle, desať dní pred svojimi narodeninami a bolo to 7. januára 1978 v Bratislave.
V týchto dňoch vzdávame aj my
Vlachovčania poctu Slovenskej herečke, národnej umelkyni Hane Meličkovej. Osobnosti, ktorá sa za vyše 50 rokov svojho pôsobenia zapísala natrvalo do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového i televízneho herectva. Jej osobným mottom bolo: “Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť.“ My, obyvatelia Vlachova, nikdy na umenie národnej umelkyne Hany Meličkovej nezabudneme a pri jej 113. výročí narodenia vyjadrujeme vzájomnú spolupatričnosť aj jej starému otcovi, otcovi a rodovým koreňom rodine Meličko.
JUDr. Ján Klobušník
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-