utorok, 23 marec 2010 18:17
Na kamennom pódiu vo Vlachove zneli jozefovské jarné spevy
Napísal(a) Božena Miháliková
Vo Vlachove na Skavke 21. marca 2010 Občianske združenie Stromíš, obec Vlachovo a Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravili pre milovníkov gemerských pesničiek ojedinelé podujatie Jozefovské jarné spevy... Program začal prekrásnou jozefovskou pesničkou - A pred Jozefom v tot týžden … v podaní miestnej folklórnej skupiny Stromíš. Na Skavke (úchvatné prírodné priestranstvo pri obecnom úrade) všetkých návštevníkov Vlachova privítal starosta obce Mgr. Juraj Kováč. Po jeho príhovore sa spevu ujali ženy z Folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Aj v tejto obci, podobne ako vo Vlachove, sa týždeň pred Jozefom a v deň Jozefa spievali prekrásne pesničky. Dievky sa pri nich zabávali a hádzali si krčah, až kým ho nerozbili.
Hovoreným slovom prehliadku sprevádzala Katarína Birková a ako správna folkloristka do kytice jozefovských spevov pridala tú svoju z Rakovnice – Z ďäleka mi páchneš , kviatok premilí... V rámci podujatia predseda Občianskeho združenia Stromíš Ján Stachura odovzdal ďakovný list s udelením titulu „Čestný predseda občianskeho združenia“ pánovi Mgr. Jurajovi Kováčovi za výnimočný prínos v oblasti kultúry, významný dlhoročný podiel na rozvoji folklórneho diania vo Vlachove a osobitne za zachovávanie a prezentáciu vlachovského folklóru. Ženy zo speváckej skupiny Stromíš mu k oceneniu zaspievali aj milú žartovnú pesničku.
Záver programu patril dievčatám z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Tie na kamenné pódium priniesli jarné zvyky, v ktorých vítali prichádzajúcu jar. Ich vystúpenie zahnalo aj prvé jarné kvapky dažďa, a tak miestna folklórna skupina Stromíš z Vlachova mohla svojim spevom ukončiť tohtoročné jozefovské jarné spevy.
<br>O tom, že Vlachovčania sú naklonení folklóru a prezentácii folklórnych tradícií svedčí aj spolupráca staršej a mladšej generácie na tomto podujatí. Pre účinkujúcich pripravili malé posedenie s pohostením a dobrou muzikou v podaní Starovlachovskej muziky. Aj členovia Miestneho odboru Matice slovenskej, Jednoty a Klubu dôchodcov vo Vlachove mali svoj podiel na tom, že z tohto podujatia odchádzali spokojní nielen diváci, ale aj účinkujúci, ktorí sľúbili, že sa do Vlachova ešte vrátia.
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}folklor/vlachovo{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Vlachovo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-