štúdiách. V školskom roku 1879/80 začal študovať na katolíckom kráľovskom gymnáziu v Banskej Štiavnici pod vedením profesora Imreho Altmana. V roku 1885 prestúpil do štiavnického evanjelického lýcea, kde v roku 1887 maturoval. V školskom roku 1887/88 začal študovať baníctvo, ktoré ukončil na kráľovskej baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1890.
Po ukončení štúdií bol jeho prvým pôsobiskom Badín pri Zvolene, neskoršie pracoval v Rákošskej Bani na Gemeri ako vedúci banskej prevádzky. Odtiaľ bol preložený do Ózdu v Maďarsku, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa. Pritom udržiaval úzky kontakt s gemerským baníctvom a viackrát navštívil Rožňavu. Po 1. svetovej vojne ho premiestnili do Rožňavy. Ako vynikajúci odborník a uznávaný geológ pozdvihol úroveň gemerského baníctva. V Rožňave v rokoch 1919 až 1939 zastával funkciu riaditeľa baní, odtiaľ odišiel do starobného dôchodku.
Bol pozvaný na Příbramskú akadémiu za komisára k štátnym skúškam. Objavil magnezitové ložisko v Ochtinej. Celý život sa zaoberal zbieraním a triedením minerálov a nerastov a viedol rozsiahlu korešpondenciu so zahraničnými zberateľmi a odborníkmi. Jeho súkromnú zbierku pokladali na Katedre chemického inžinierstva Technickej univerzity v Budapešti za jednu z najvýznamnejších. Jeho mineralogická zbierka sa dostala do rožňavského múzea. Pri ústupe vojsk po II. svetovej vojne padla časť jeho zbierky za obeť nezmyselnému ničeniu a bola vyhodená do potoka Drázus. Bol autorom projektu budovy bansko-hutníckej expozície múzea v Rožňave, ktorá bola postavená v roku 1905.
Zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj. Baníckemu múzeu daroval svoj rozsiahly, dodnes zachovaný herbár s 1589 rastlinami.
Bol veľmi aktívny už počas štúdií na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Ručne písal učebnice na základe prednášok jednotlivých profesorov a pedagógov. Takto sa v Baníckom múzeu zachovalo 15 zväzkov kníh z rôznych oblastí. Sú to napr: mineralógia, baníctvo, banské stroje, mineralogický systém, matematika, anatómia, stavebníctvo, výpočty príkladov z matematiky a ďalšie. Podľa týchto rukopisov sa dá usúdiť, že bol veľmi precízny a poriadkumilovný človek. Jeho vzdelanie nekončilo len na úrovni povinných vedomostí. Písal maďarsky, nemecky a tesnopisom. Prevažnú časť kníh má datovanú, s menami prednášajúcich a s očíslovanými stranami. Vynikajúco kreslil, o čom svedčia jeho poznámky. Osobne spracoval menoslov svojich spolužiakov zo štúdií v Banskej Štiavnici aj s poznámkami, akú školu ukončili a kedy a kde sa po škole umiestnili. Tento jeho zväzok obsahuje aj fotodokumentáciu spolužiakov a učiteľov. Samozrejmosťou sú menné popisy osôb na týchto fotografiách. Identifikovať jeho diela je celkom jednoduché, nakoľko si svoje veci označoval svojím pečatidlom, poprípade podpisom. Takto sú označené aj knihy, fotografie a iné tlačoviny. Bohužiaľ, dodnes sa v depozite Baníckeho múzea nenašli žiadne dokumenty o jeho činnosti a diele v závodoch v Rákoš Bani, Ózde a v Rožňave. V Štátnom archíve v Rožňave je zachované jeho dielo Adalékok a rozsnyói bányászat történetéhez (Doplnky k histórii baníctva v Rožňave) z roku 1943.
Veľkým koníčkom Alexandra Müllera bolo fotografovanie. V Baníckom múzeu v Rožňave sú zachované negatívy z jeho fotografickej tvorby, fotené ešte na sklo. Zameriaval sa na dokumentovanie výrobných prevádzok, budov, strojných zariadení a nezabudol pritom ani na ľudí, ktorých vo svojej fototvorbe podal takých, akými boli. Pôsobil v širokom okruhu, a to od Lucia Bane až po Slovinky. Jeho zábery nám teraz približujú celý charakter a ráz vtedajšej doby. Ilustrujú knihu od Gustáva Eiseleho Banícka a hutnícka monografia Gemerskej župy, vydanú v roku 1907 v Banskej Štiavnici. V tejto knihe už ako hlavný inžinier rákošských baní Rimamuránskej spoločnosti písal o strojných zariadeniach.
Podrobne popísal celý systém lanových dráh na Gemeri, ktoré boli v tej dobe veľmi hojne využívané na prepravu rôznych rúd. Taktiež pod jeho vedením bola vytvorená časť technických výkresov, ktoré tvoria prílohu k tejto publikácii. Bohužiaľ, z tejto dnes tak vzácnej publikácie sa zachovalo už len pár výtlačkov.
Aj po odchode do dôchodku bol A. Müller stále činný. Jeho pôsobenie v oblasti baníctva bolo odmenené aj takýmto menovaním: „Udelenie titulu. Na návrh Maďarského kráľovského ministra jeho ctihodnosť, regent Maďarského kráľovstva, udeľuje Sándorovi Müllerovi, diplomovanému banskému inžinierovi, riaditeľovi Banského závodu spoločnosti RMST v Rožňave na dôchodku titul Hlavný kráľovský banský radca.“ (Správa z Baníckych a hutníckych listov zo 14.3.1941 (Bányaszati és kohászati lapok.)
Alexander Müller zomrel v Rožňave 9.10.1950 vo veku 83 rokov. Je pochovaný v mestskom cintoríne v Rožňave.
Zdroj: Múzejné noviny, december 2010, Banícke múzeum v Rožňave
Ing. Karol Tomány
{gallery}obsah/roznava/banictvo/muller{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
Pozdvihol úroveň gemerského baníctva, bol vynikajúci geológ, zbieral, triedil a popisoval minerály a rastliny; projektoval, riadil, písal, publikoval, kreslil, fotografoval... Toto je len časť z jeho bohatej tvorivej činnosti, ktorú stihol počas svojho života vytvoriť.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-