voda a podvečer tu poletujú čajky.
Neďaleko od pláže, v borovicovom lese, sa nachádza skautský tábor. Na začiatku tábora je vrátnica so strážnicou. Medzi stromami sa ukrývajú drevené chatky, vojenské stany, kuchyňa s jedálňou, umyváreň a hygienické zariadenia.
Tábor strážila deň aj noc hliadka, o zdravie detí sa starali dve zdravotné sestry a o stravu tety kuchárky, ktoré nám varili a pripravovali chutné, pre nás občas netradičné jedlá.
Deň sme pravidelne začínali táborovým rituálom, vítaním nového dňa a slniečka. Po nástupe sme mávali rozcvičku. Na každý deň bol pripravený program a úlohy. Večer sa celý tábor zišiel pri nástupe, kde vedúci tábora zhodnotil deň, udelil pochvaly i pokarhania, odovzdával ceny súťažiacim. Po večernom nástupe nasledoval večerný program. O 22.30 hod. sme sa v kruhu rozlúčili rituálom tábora so slniečkom, čo pre nás znamenalo večierku. Táborový program bol pestrý. Plnili sme rôzne úlohy, tvorili sme a súťažili. Raz sme sa prezliekli za pirátov, inokedy sme boli indiánmi. Hrali sme divadlo, súťažili v speve, hľadali sme poklad. Deti, ktoré boli pri mori prvýkrát, pokrstil sám Poseidon. Nebolo to však jednoduché, deti museli prekonávať rôzne prekážky. Chlapci si zahrali futbalový zápas, súťažili v stolnom tenise. Absolvovali sme rôzne výlety spojené s exkurziami vo vojenských múzeách, videli sme veľkú zbierku prírodnín a skamenelín, kostry dinosaurov. Navštívili sme múzeum voskových figurín, kde sa nachádzajú rozprávkové bytosti, herci, speváci, štátnici i umelci z celého sveta. Zaujímavým zážitkom, až dobrodružstvom, bola plavba loďou po rozbúrenom mori. Samozrejme, že sme sa aj kúpali, i keď more je tam trochu studené.
Ale prišiel deň odchodu a koniec nášho pobytu, kedy sa pri lúčení s novými priateľmi kotúľali aj slzičky po lícach detí, ale aj nás, dospelých. Bol to veľmi pekný výlet, deti si našli nových kamarátov, zažili sme veľa zaujímavých a pekných dní, videli sme nové miesta. Je dobré, že sa uskutočnila táto družba, lebo deti môžu takto spoznávať aj iné krajiny a kultúru, nájsť si nových kamarátov a poznávať ich reč.
Na záver rituál
„Nech nám slniečko svieti po celý deň.“:
„Vstáva deň, slnce už, zišlo z hôr, zišlo z vôd, zišlo z polí,
v tichom sne vzbuď sa už, deň je už.“
„Hej, hej, slniečko naše,
hej, hej, vítame ťa.
Hej, hej, slniečko naše,
svieť nám po celý deň.“
(voľný preklad)
Emília Simanová
OBRÁZKY OD BALTSKÉHO MORA
{gallery}kultura/jelsava/more{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 12 august 2010 09:41
Zážitky gemerských detí z výmenného pobytu pri Baltskom mori v Poľsku Doporučený
Napísal(a) Emília Simanová
Ako iste viete, naše mesto Jelšava nadviazalo družbu s poľským mestom Szczekociny. V rámci tejto družby sa už druhý rok uskutočnil pre deti z nášho mesta a poľské deti výmenný pobyt. Mesto Szczekociny vlastní už dlhé roky skautský tábor pri Baltskom mori v mestečku Miedzywodzie, kde deti strávili pekných 10 dní. Cesta bola únavná a chvíľami sa zdala nekonečná, no stálo to za to.
Miedzywodzie je malé prímorské mestečko so všetkým, čo k tomu patrí. Pekné privátne domčeky vyzdobené pestrými kvetmi, mnoho butikov s darčekovými predmetmi a šatstvom. Atrakcie pre deti i dospelých, reštaurácie s kvetinovými terasami, kde rozvoniavajú rôzne druhy jedál. Pri mori je piesočnatá pláž, trochu chladnejšia
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-