Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
PrevNext
ROZLOHOU MALÁ – BOHA...
ROZLOHOU MALÁ – BOHATSTVOM VEĽKÁ
Na hornom Gemeri, dedinka medzi malé...
Bc. Július Lalik: V ...
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré ...
V Baníckom múzeu v R...
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Enikő Sivák ASHA v spolupráci s Baní...
Oslobodenie Rožňavy ...
Oslobodenie Rožňavy oslávili aj jej obyvatelia
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v...
PRIPOMENULI 78. VÝRO...
PRIPOMENULI 78. VÝROČIE OSLOBODENIA MESTA REVÚCA
Na Námestí slobody v Revúcej 24. jan...
Fašiangy v Dome osve...
Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské osvetové stredi...
Diela inšpirované ro...
Diela inšpirované rodinou * MAG
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
„Čo videl cisár – pá...
„Čo videl cisár – pán v Rožňave?“
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Ro...
Referendum v januári...
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Sobota 21. januára 2023 bol deň, kto...
Z DENNÍKA BIOLÓGA *...
Z DENNÍKA BIOLÓGA  *  Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Rimavská Sobota, 20. 01. 2023 – ...
Súpis nálezísk neras...
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Surovinová základňa Gemera-Malohontu...
Návraty k Betlehemsk...
Návraty k Betlehemskému svetlu 2022
Betlehemské svetlo je jedným z najkr...
Obrazy Baníckeho múz...
Obrazy Baníckeho múzea zachránené v novom šate
Banícke múzeum v Rožňave sa v r...
Vlani sa v nemocnici...
Vlani sa v nemocniciach Svet zdravia na Gemeri narodilo najviac chlapcov
V Nemocnici Svet zdravia Rožňav...
Adam Klajber je víťa...
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Prvým stolnotenisovým turnajom na Sl...
Život pravekého člov...
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavs...
Zážitkový chodník – ...
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
S  cieľom zatraktívniť horný Ge...
Z klubu biatlonu Mag...
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Keď má niekto chuť a vôľu športovať ...
Najvyššia futbalová ...
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
V príspevku nášho spolupracovníka In...
Glezg hrubozobý (Coc...
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neod...
Stredoveké fresky na...
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Kostoly so značkou Európske dedičstv...
V roku 2022 bolo v o...
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho  plaketou
Slovenský Červený kríž oceňuje pravi...
Výtvarná súťaž - Ban...
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne z...
Kamenná tabuľa –  zá...
Kamenná tabuľa –  záchrana pamiatky zo synagógy v Rožňave
Kniha Mojžišova je vzácnou pamiatkou...
Aj pre psíkov a mači...
Aj pre psíkov a mačičky pripravili vianočný darček 
Ešte 9. decembra 2022 sme v Zák...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOS...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOSTI DHZM JELŠAVA ZA ROK 2022
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelša...
Prvým novorodencom v...
Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rož...
Malá Kiara z obce Ja...
Malá Kiara z obce Janice sa narodila ako prvé dieťa na Gemeri v novom roku 2023
Hneď na úvod nového roku oznamujeme ...
ADVENTNÝ KONCERT ROŽ...
ADVENTNÝ KONCERT ROŽŇAVA 2022
V  kostole Evanjelickej cirkvi ...
Zastúpenie futbalový...
Zastúpenie futbalových klubov z okresu Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži VsFZ v rokoch 1995 - 2022
V novodobej histórii ObFZ Rožňa...

Plagáty

Gemerské guľky z Lähoty

Partizánska pieseň

https://youtu.be/DsgdkiS9wnoPARTIZÁNSKA

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov |
  • Spravodajstvo |
  • Obce Gemera
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
piatok, 23 august 2013 11:04

Ako slávili mena Zuzana voľakedy a ako si na to rakovnickí seniori spomínajú dnes

Napísal(a) Erika Gallová
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 06 február 2012 10:12

Ako sa žije pani Emílii Éhnovej v zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave

Napísal(a) Alena Sabonová
Zverejnené v Jelšava
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 04 máj 2012 09:49

Ako sa ťažko nachádzajú a ľahko znovu strácajú historické materiály o hrdinoch tej doby

Napísal(a) Barnabáš Balážik
Zverejnené v Dobšiná
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 05 december 2011 22:13

Ako prvé sa pustili do práce deti, začali vyrábať venčeky, podkovičky, svietniky a vládla dobrá nálada

Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
Zverejnené v Rožňava
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 14 marec 2012 17:21

Ako pracuje 130 – ročné Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Napísal(a) GMM
Zverejnené v Rimavská Sobota
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 01 jún 2011 08:39

Aké bolo naše prekvapenie, keď nás v bažine čakal ozajstný Shrek z rozprávky

Napísal(a) G. Gallová
Zverejnené v Rožňavské Bystré
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
sobota, 21 september 2013 19:35

Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa objavil v kruhu členov Zväzu diabetikov Slovenska

Napísal(a) Milan Kupčo
Zverejnené v Rožňava
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 02 júl 2012 09:48

Aká pekná stolistová ružiška...

Napísal(a) Dr. Sabo
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 23 marec 2011 18:11

Ak nemáte v peňaženke, záchranu hľadajte v knižnici

Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v Rožňava
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 05 máj 2010 13:20

Aj zastávky SAD a prístrešky tvoria pekné prostredie, keď sa o ne postaráme

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...

Viac...

štvrtok, 14 marec 2013 19:08

Aj výbor ZO JDS v Rakovnici mal čo hodnotiť

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo, Mgr. L. Fabián
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 13 november 2012 16:34

Aj vtedy, keď sa „zjesenieva" je veľa pekných záujmov...

Napísal(a) Katarína Kvetková
Zverejnené v Revúca
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 03 jún 2011 13:02

Aj v Rožňavskom Bystrom sa rozhodli, že na Rusadle obnovia starú tradíciu stavania májov

Napísal(a) Želmíra Gonosová
Zverejnené v Rožňavské Bystré
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 29 január 2013 13:43

Aj v Muránskej Dlhej Lúke si pripomenuli 68. výročie oslobodenia obce

Napísal(a) mn
Zverejnené v Muránska Dlhá Lúka
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 106
  • 107
  • 108
  • 109
  • ...
  • 111
  • 112
  • 113
  • 114
  • ...
Strana 113 z 115

pripomíneme si v januari

Gustáv Reuss – 205. výročie narodenia

4. január – Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf.

Gustáv Maurícius ReussPo štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej  histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, ktorej originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-

Peter Kellner-Hostinský – 200. výročie narodenia

6. január – Peter Kellner-Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma – 10.8.1873 Rimavská Sobota) – spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor.

Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval s Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Bohatá a všestranná je jeho publikačná činnosť, uverejňoval básne, prózu a drámu, historické a vedecké články. Napísal rozsiahle vedecké rozpravy a štúdie z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Jeho menom je pomenovaná ZŠ v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Polome, kde od roku 1996 prebieha súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku. MM-

Elena Dubnická – 35. výročia úmrtia

7. január – Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.

V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF UK v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) – o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov.  MM-

Július Rudnay – 145. výročie narodenia

9. január – Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec – 4.1.1957 Budapešť) – maliar, grafik, výtvarný pedagóg.

Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti. Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách.  MM-

Ľudovít Skalník – 240. výročie narodenia

19. január –  Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.

Ľudovít SkalníkČlen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. Ako hudobník sa angažoval v oblasti kompozičnej a aj interpretačnej, predovšetkým ako organista, ale zúčastňoval sa aj mnohých sólových a komorných hudobných produkcií, čo napokon vyplynulo z jeho poslania učiteľa hudby. Ako organizátor hudobného života Gemera participoval významnou mierou na tvorbe hudobného repertoáru nielen Rožňavy a Jasova, ale aj okolitých kostolov regiónu, ktoré patrili do okruhu hudobnej siete tejto oblasti. V rámci Gemera reprezentuje jednu z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov a v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku patrí jeho tvorba k vrcholom kvality autorov regionálneho významu. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista.  MM-

Jozef Škultéty – 75. výročie úmrtia

19. január –  Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.01.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor. 

Jozef ŠkultétyAktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863 – 1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867 – 1969 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-

Karol Salva – 110. výročie úmrtia

21. január – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – kníhtlačiar, pedagóg, národný pracovník.

V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave. Potom  pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej i ako učiteľ organizoval slovenské ochotnícke divadlo. Potom odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a v r. 1888 na radu I. B. Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 tisíc výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, aj početné časopisy, ktoré boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. V r. 1909 odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi, pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande. -MM-

Pavol Bilnica – 250. výročie narodenia

23. január – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – cirkevný hodnostár, pedagóg.

Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých spolužiakov, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol výborný štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-

Daniel Sinapius-Horčička – 335. výročie úmrtia

27. január – Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany – 27.1.1688 Levoča) – barokový spisovateľ, učiteľ, kazateľ.

Po štúdiu na wittenberskej univerzite bol v rokoch 1663 – 1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy. Potom pôsobil ako ev. kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. V r. 1683 ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk, vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a používa slovenské jazykové prostriedky. Niekoľkými modlitbami významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum, preložil Komenského dielo Orbis pictus. Významné sú jeho diela – Neo-forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678) – svetský výber 534 sentencií, prísloví, porekadiel a pranostík v slovenčine (češtine) a latinskom preklade (mnohé sú dosiaľ používané) a  katechizmus Perlička dítek božích (1683).  -MM-

Ladislav Herényi – 100. výročie narodenia

30. január – Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.

Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke.  Patril k zakladateľom rožňavskej jaskyniarskej skupiny Speleo Rožňava, ktorá za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu.  Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine – Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne, kde je na jeho počesť jeho menom pomenovaná sieň ako Herényiho sieň,  ktorá patrí medzi najkrajšie časti jaskyne a je charakteristická bohatou brčkovou výzdobou. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964 a  prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Bol aj autorom odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. V roku 1973 in memoriam získal najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne.  -MM-

Karol Viest – 120. výročie úmrtia

30. január – Karol Viest (19. alebo 28. 6.1844 Revúca – 30.1.1903 Myjava) – učiteľ, osvetový pracovník.

viest-karol-1.jpgZákladné vzdelanie získal v Revúcej. Do gymnázií chodil v Těšíne, v Kežmarku a v Prešove, kde r. 1865 maturoval. V tom istom roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po troch rokoch sa stal sa pomocným učiteľom revúckeho gymnázia. Po ročnom účinkovaní na gymnáziu odišiel dokončiť štúdiá teológie a histórie na erlangenskú univerzitu do Nemecka. Po návrate, v roku 1870, pokračoval ako profesor matematiky a dejepisu na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil až do jeho násilného zrušenia, súčasne ako učiteľ počtov v dievčenskom vychovávacom ústave. Potom odišiel za učiteľa do Myjavy, kde založil školskú knižnicu, ktorá slúžila aj verejnosti. Ako referent pre školské záležitosti vypracoval učebné plány pre ev. ľudové školy v nitrianskom senioráte a zaviedol nové vyučovacie predmety (gramatika, história, fyzika). Bol známy svojou spolkovou činnosťou, zaoberal sa ovocinárstvom, založil mestskú štepnicu, bol hospodár pytlikárskeho spolku a spoluzakladateľ a funkcionár hasičského spolku v Myjave. -MM-


Späť hore

© 2023 Maj Gemer