Pripravované aktivity nadchádzajúcej jesene v Brdárke
Napísal(a) Marcel Antal
Občianske združenie Alter Nativa v Brdárke už tradične pripravuje na jeseň kurzy a workshopy zamerané na naše ústredné témy, a tými sú permakultúra a jej aplikácia v živote a tradičné remeslá. V túto jeseň sa môžete ešte tešiť na praktické témy v podaní vynikajúcich lektorov, na slovo vzatých odborníkov z praxe, a to permakultúrny kurz pre všetkých, ktorí sa v školskom prostredí alebo voľnočasovo venujú deťom a mládeži, a tiež kurzy ručne modelovanej či japonskej Raku zadymovanej keramiky a ručnej knižnej väzby.
Protipovodňové bariéry na súčinnostnom cvičení DHZO okresu Rožňava v obci Brzotín
Napísal(a) Michal Terrai
Za výborne pripravených podmienok a dobrého počasia si 16 DHZO okresu Rožňava dňa 7.9.2024 odcvičilo použitie protipovodňových bariér, podľa vopred spracovaného námetu a plánu na súčinnostné cvičenie s protipovodňovými bariérami, ktoré spracoval Filip Revúcky, DHZO Slavošovce. Ako pozorovatelia celého cvičenia sa zúčastnili vedúci príslušníci OR HaZZ Rožňava pplk. Albert Florián, pplk. Radovan Ružík. O 9.00 hod. bolo cvičenie otvorené nástupom jednotiek, príhovormi starostu obce Brzotín pána Róberta Dókusa a predsedu ÚzO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu. Úvodné inštrukcie dostali velitelia DHZO na začiatku na spoločnej porade, ktorú viedol veliteľ cvičenia Mgr. Peter Máté, územný veliteľ UzO DPO SR Rožňava.
Rožňavský jarmok 2024: Tradičné podujatie s bohatým programom
Napísal(a) RN
Rožňavský jarmok patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie podujatia v meste. Tento rok sa uskutoční od 13. do 15. septembra na Námestí baníkov v Rožňave. Návštevníci sa môžu tešiť na bohatý program, ktorý zahŕňa koncerty, vystúpenia folklórnych súborov, sprievodný program pre deti a dospelých, trhy, kde nebudú chýbať ani remeselníci a samozrejme aj chutné jedlo a pitie. V prvý deň, piatok 13. septembra 2024 o 13.00, odštartuje jarmok vystúpením žiakov základných škôl pod názvom „Zo školského kufríka“, po ktorom už bude nasledovať oficiálne slávnostné otvorenie jarmoku.
FK Tatran Betliar v rokoch 2011 – 2015
Futbalový klub Tatran Betliar patril medzi popredné futbalové kluby v okrese Rožňava. Najvyššiu okresnú súťaž vyhral v roku 2013, potom dva ročníky pôsobil vo vyššej súťaži. Od ročníka 2015 / 2016 pôsobí v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava.
V článku sa dočítame fakty o jeho účinkovaní v rokoch 2011 – 2015. Okrem tabuliek autor uvádza káder, zaujímavosti a pri niektorých ročníkoch aj strelcov.
2011 / 2012
Súpiska na jeseň: Kelíšek, Dorkin - Cilovič, Ľ. Arvay, Benedikty, Ján Gonos, Jaro Gonos, Lenghart, Barkasz, J. Zdechovan, Z. Zdechovan, Vranec, Lukáč, V. Kováč, Orabinec, Kamil Ivanko, Tököly
Súpiska na jar: Kelíšek - Cilovič, Ľ. Arvay, Lukáč, V. Kováč, Jaro Gonos, Barkasz, Ján Gonos, Orabinec, Z. Zdechovan, Poťmák, Herchl, Lenghart, J. Zdechovan, Benedikty, Kamil Ivanko, Tököly
Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva. Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-