štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. Štepitová
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. Genčanský
Tohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. Čapóová
Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. Kardošová
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.
Mokrenský bosorácky jarmok má už niekoľkoročnú tradíciu. Niekoľkokrát sme ho spomínali aj na portáli majgemer.sk. Do predvianočnej atmosféry prispel po svojom: bosorácky. Aj preto, že sa počas jarmoku medzi stánkami objavovali postavy, ktoré z minulosti pripomínali bosoráctvo hodne spomínané na vidieku Gemera v rokoch dávno minulých. Obyvatelia Mokrej Lúky, kde sa jarmok uskutočňuje, si postupne na neho zvykli a dnes mu už venujú pomerne veľkú pozornosť. Možno i preto, že táto obec, ktorá niekoľko rokov bola súčasťou okresného mesta Revúca, sa nachádza v blízkosti tohto strediska stredného Gemera a jeho blízkosť mnohí využívajú, aby navštívili obec s bohatou históriou i tradíciami. Dnes už „Mokrene“, ako ich nazývajú domáci i ľudia z okolia, nemajú problém, aby na jarmok pritiahli i predavačov rôznych, najmä ľudových výrobkov nielen z obce, ale i okolia. Snažia sa, aby jarmok bol dobre zabezpečený po každej stránke. Aj preto o organizovaní jarmoku informujú na svojej obecnej stránke už najmenej mesiac pred jeho uskutočnením s možnosťou zabezpečenia tak predávajúcich, ako i ostatných účastníkov jarmoku.
Využite pozvánky na aktuálne kultúrne podujatia v Revúcej
Napísal(a) MG jgCirkevné spevokoly Štítnickej doliny zaspievali v Slavošovciach kresťanské vianočné piesne
Napísal(a) M. Terrai
Krásne vianočné stretnutie spevokolov sa uskutočnilo v sobotu 16.12.2023, v chráme Božom v CZ ECAV Slavošovce, kde si spevokoly Štítnickej doliny v rámci Vianočných pastorálov zaspievali kresťanské vianočné piesne, skladby k Vianociam. Zamyslením otvorila podujatie a celým koncertom sprevádzala slovom zborová kaplánka Mgr. Kristína Halžová zo Slavošoviec. Vystúpili: cirkevný spevokol zo Štítnika, cirkevný spevokol zo Slavošoviec, FsK Lehoťanka z Čiernej Lehoty, cirkevný spevokol z Rochoviec, ZPOZ Slavošovce, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec. Každý mal prezentovať svoje dve skladby. Na záver bola spievaná spoločná najznámejšia vianočná pieseň – Tichá noc, svätá noc... Bolo to príjemné posedenie a počúvanie krásnych vianočných piesní. Ďakujem všetkým, že takto sme mohli spolu prežiť v chráme krásne vianočné pásmo a obohatiť naše duše spevom Pánovi. Po ukončení všetci boli pozvaní na občerstvenie, ktoré bolo pripravené v kultúrnom dome v Slavošovciach, ktoré pripravila starostka obce Slavošovce Ing. Angela Kolesárová so svojimi zamestnancami.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
Viac...
Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.
Revúcke vianočné trhy začali v tomto roku už v prvé decembrové dni. Atmosféru trhov umocnil i sniežik, ktorý iba nedávno stihol pokryť nielen okresné mesto, ale i takmer celý Gemer. Touto udalosťou začal zároveň aj Revúcky advent a ľudia sa začínajú tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoce. Mesto sa na spomínané udalosti dobre pripravilo, o čom svedčia i fotografie z námestia pred Kohútom, kde účastníkov trhov dopĺňal zaujímavý kultúrny program. Všetko začalo organizovane a postupne. V úvode mal o 10-ej prednosť primátorský vinš, pozvanie na punč a vyhlásenie súťaže o najlepšiu kapustnicu. A potom sa to akoby všetko rozbalilo a oči prítomných nevedeli, čo si skôr pozrieť alebo vypočuť. Či sa najprv popozerať po stánkoch s tovarom a dobrotami, alebo sledovať program revúckych školákov, či country Vianoce s Dušanom Repákom. Na pódiu sa predstavil Detský FS Lykovček, ale nechýbal ani program "Pre dobrú náladu spievame koledu", ktorú prezentoval SZ Qurin. Najmenší sa potešili príchodu Mikuláša, ktorý sa prišiel predstaviť so svojím sprievodom aj tohto roku.
Vianočné ozdoby z bývalých gemerských prevádzok zaujali aj teraz na retro výstave v Revúcej
Napísal(a) MG od
Ojedinelú výstavu vianočných ozdôb z rokov v minulom storočí, ktoré na Gemeri vyrábali v niektorých prevádzach Výrobného družstva invalidov v Sirku, otvorili 29. novembra 2023 vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Bolo to v tom čase jediné družstvo s prevádzkami v Lubeníku a Štítniku, kde takéto výrobky robili dobré meno tomuto družstvu z regiónu Východoslovenského kraja v bývalom Československu po celom svete. Takto ručne maľované výrobky mali síce vyššiu hodnotu ako konkurenčné z Ďalekého východu, ale zahraniční odberatelia si cenili prácu z Gemera viac, než strojovú od konkurencie. Na vernisáži výstavy privítali aj troch pamätníkov slávnej éry výroby vianočných ozdôb z lubeníckej prevádzky. Prítomní ocenili vtedajšiu zručnosť i spomienky na minulosť pani Kekeňákovej, Nemogovej a pána Trombitáša.
Vianočnou témou v aktuálnej výstave organizátori chceli vniesť trochu svetla do obdivouhodnej šikovnej práce ľudí z nášho regionu v minulom storočí. Lebo Gemerčania boli vždy šikovní. Ich práca bývala už tradične jemná, precízna, presná a vytvárala zakaždým obdivuhodnú krehkú krásu.
PÄŤDESIATROČNÝ REVÚCKY JUBILANT V KROJI * Folklórny súbor Lykovec 1973 – 2023
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred polstoročím sa prvýkrát predstavili mladí folkloristi z Revúcej na veľkom verejnom vystúpení, a to hneď v hlavnom meste!
V bratislavskom „Pekáči“ sa nový revúcky folklórny súbor pod názvom Lykovec predstavil s veľkým samostatným programom. A potom ešte Gemerčania aj s Blavákmi tancovali celú noc tak, ako im hrala Ľudová hudba Sirkoväna Jána Jasenku. Možno si túto udalosť už len málokto pamätá, my však máme túto vzácnu pamätnú informáciu z prvej ruky – od vtedajšieho umeleckého vedúceho súboru Júliusa Homolu. Prvýkrát zverejňujeme mimoriadne dokumenty, ktoré sú svedectvom doby spred 50 rokov. Tak sa začalo krásne obdobie v živote veľkej časti mládeže malého gemerského mestečka, veď v tom období bolo zmysluplné naplnenie voľného času dôležité pre všetkých – pre spoločnosť, pre rodičov, ale tiež pre mladých.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-































