Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.
Revúcke vianočné trhy začali v tomto roku už v prvé decembrové dni. Atmosféru trhov umocnil i sniežik, ktorý iba nedávno stihol pokryť nielen okresné mesto, ale i takmer celý Gemer. Touto udalosťou začal zároveň aj Revúcky advent a ľudia sa začínajú tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoce. Mesto sa na spomínané udalosti dobre pripravilo, o čom svedčia i fotografie z námestia pred Kohútom, kde účastníkov trhov dopĺňal zaujímavý kultúrny program. Všetko začalo organizovane a postupne. V úvode mal o 10-ej prednosť primátorský vinš, pozvanie na punč a vyhlásenie súťaže o najlepšiu kapustnicu. A potom sa to akoby všetko rozbalilo a oči prítomných nevedeli, čo si skôr pozrieť alebo vypočuť. Či sa najprv popozerať po stánkoch s tovarom a dobrotami, alebo sledovať program revúckych školákov, či country Vianoce s Dušanom Repákom. Na pódiu sa predstavil Detský FS Lykovček, ale nechýbal ani program "Pre dobrú náladu spievame koledu", ktorú prezentoval SZ Qurin. Najmenší sa potešili príchodu Mikuláša, ktorý sa prišiel predstaviť so svojím sprievodom aj tohto roku.
Vianočné ozdoby z bývalých gemerských prevádzok zaujali aj teraz na retro výstave v Revúcej
Napísal(a) MG od
Ojedinelú výstavu vianočných ozdôb z rokov v minulom storočí, ktoré na Gemeri vyrábali v niektorých prevádzach Výrobného družstva invalidov v Sirku, otvorili 29. novembra 2023 vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Bolo to v tom čase jediné družstvo s prevádzkami v Lubeníku a Štítniku, kde takéto výrobky robili dobré meno tomuto družstvu z regiónu Východoslovenského kraja v bývalom Československu po celom svete. Takto ručne maľované výrobky mali síce vyššiu hodnotu ako konkurenčné z Ďalekého východu, ale zahraniční odberatelia si cenili prácu z Gemera viac, než strojovú od konkurencie. Na vernisáži výstavy privítali aj troch pamätníkov slávnej éry výroby vianočných ozdôb z lubeníckej prevádzky. Prítomní ocenili vtedajšiu zručnosť i spomienky na minulosť pani Kekeňákovej, Nemogovej a pána Trombitáša.
Vianočnou témou v aktuálnej výstave organizátori chceli vniesť trochu svetla do obdivouhodnej šikovnej práce ľudí z nášho regionu v minulom storočí. Lebo Gemerčania boli vždy šikovní. Ich práca bývala už tradične jemná, precízna, presná a vytvárala zakaždým obdivuhodnú krehkú krásu.
PÄŤDESIATROČNÝ REVÚCKY JUBILANT V KROJI * Folklórny súbor Lykovec 1973 – 2023
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred polstoročím sa prvýkrát predstavili mladí folkloristi z Revúcej na veľkom verejnom vystúpení, a to hneď v hlavnom meste!
V bratislavskom „Pekáči“ sa nový revúcky folklórny súbor pod názvom Lykovec predstavil s veľkým samostatným programom. A potom ešte Gemerčania aj s Blavákmi tancovali celú noc tak, ako im hrala Ľudová hudba Sirkoväna Jána Jasenku. Možno si túto udalosť už len málokto pamätá, my však máme túto vzácnu pamätnú informáciu z prvej ruky – od vtedajšieho umeleckého vedúceho súboru Júliusa Homolu. Prvýkrát zverejňujeme mimoriadne dokumenty, ktoré sú svedectvom doby spred 50 rokov. Tak sa začalo krásne obdobie v živote veľkej časti mládeže malého gemerského mestečka, veď v tom období bolo zmysluplné naplnenie voľného času dôležité pre všetkých – pre spoločnosť, pre rodičov, ale tiež pre mladých.
Revúca pripravila výstavu vianočných ozdôb, revúcke vianočné trhy i divadelnú komédiu
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Mesto Revúca pozývajú v týždni od 29. XI. - 3. XII. 2023 na:
* * * * *
RETRO VIANOCE
vernisáž výstavy vianočných ozdôb vo výstavnej sále MsKS v stredu 29. novembra 2023 o 17. hodine v MsKS
Výrobné družstvo Gemer v Štítniku a Lubeníku boli jediné strediská na výrobu vianočných ozdôb pre Východoslovenský kraj v bývalom Československu. Takmer 90 percent produkcie sa expedovalo do zahraničia. Aktuálna retro výstavka predstaví takéto vianočné ozdoby zo zbierok Revúčanov a priblíži aj genézu a fungovanie týchto zaujímavých socialistických prevádzok v našom okolí v minulom storočí.
Smutná spomienka Čiernopotočanov na vyčíňanie fašistov 50 dní pred oslobodením
Napísal(a) J. Pupala
Členovia Základnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v obci Čierny Potok na Gemeri si každoročne od svojho založenia v roku 2005 pripomínajú deň, keď 4.11.1944, päťdesiat dní pred oslobodením obce (v tom čase časť obce Hodejov) soldateska horthyovských fašistov odvliekla z okolitých osád Úsvit, Durenda, Hodoš, a z Gemerčeka a Gortvy-Hajnáčky 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau. Z nich trinásť fašisti popravili v marci 1945 v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg. Po oslobodení jeden z nich po návrate o dva týždne zomrel a jediný, ktorý prežil bol E. Matušiak, ktorý robil tlmočníka a pomocníka v sklade.
Teraz sa opäť konalo spomienkové stretnutie, presne po 79 rokoch od tejto smutnej udalosti, ktorú si pripomenuli kladením kvetov a vencov k pamätníku týchto obetí.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie
Napísal(a) S. Holečková
Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva.
Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.
V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.
V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...
Viac...
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola jednoduchá a ľahká
Napísal(a) M. Tureková, E. Jergová
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola vôbec jednoduchá a ľahká. Trvala viac ako desať rokov a podieľali sa na nej československá a maďarská vláda. Okresný súd sídlil v prenajatých priestoroch mesta, ktoré boli malé a nevyhovujúce.
Vedenie okresného súdu a finančného úradu sa už v roku 1926 obrátili na zastupiteľský zbor mesta Rožňava s požiadavkou postaviť novú spoločnú budovu pre tieto úrady. Okresný výbor v Rožňave vydal vo februári 1927 konečné rozhodnutie o postavení spoločnej budovy týchto úradov na vlastnom pozemku. K tomu bolo potrebné vybrať pôžičku za podmienky, že štát by sa zaviazal na riadne splácanie anuity úveru a znášal by náklady spojené s udržovaním budovy. Prezídiu súdnej tabule v Košiciach sa predostretý návrh na novostavbu okresného súdu v Rožňave javil pre štát ako nevýhodný.
Dve výročia Cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom umocnili jubilujúci konfirmandi
Napísal(a) M. Lajšáková
V nedeľu 8. októbra 2023 sa konala v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Rožňavskom Bystrom milá slávnosť. Niesla sa v znamení dvoch výročí: 179. výročia posvätenia nášho kostola a 60. výročia konfirmácie. O tejto slávnosti nám vo svojom príspevku napísala zborová dozorkyňa Marta Lajčáková: "Cítili sme veľkú radosť z hojnej účasti veriacich, že môžeme ďakovať za to, že sa nám zachovala pamiatka našich prarodičov a rodičov – náš Boží chrám.
Naša radosť bola ešte viac umocnená, pretože slávnosti sa zúčastnili jubilujúci konfirmandi, aby si po 60 rokoch pripomenuli chvíle, kedy boli konfirmovaní vtedajším pánom farárom Belom Mihalidesom v bystränskom chráme Božom 19. mája 1963 a v Rakovnickom chráme Božom 26. mája 1963 a pripomenuli si tak sľub vernosti Trojjedinému Pánu Bohu.
Konfirmandom sa prihovorila zborová dozorkyňa a peknou bohoslužobnou časťou poslúžil domáci brat námestný farár Mgr. Peter Hlavatý.
Zážitkové maľovanie v Betliari potešilo i deväťdesiatdvaročnú seniorku
Napísal(a) MG od
Radi kvitujeme informáciu, o ktorú sa v týchto dňoch postarala pani Martina Štěpánová z portálu Gemart.sk. Pre tých, ktorý tento web nepoznajú, podotýkame, že GemArt – Gemerský umelecký inštitút je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je rozvoj a podpora kultúry na Gemeri. Ako v podtexte na portáli ďalej uvádzajú, spájajú gemerských umelcov organizovaním akcií pre Gemerčanov a ľudí, ktorí na Gemer zavítajú objavovať krásy do tohto krásneho regiónu. Nás však teší, že sa spoločne snažíme predovšetkým propagovať aktivity na území nášho historického regiónu. Pri tom pani Štěpánová rada pripomenula: „Veľa akcií organizujeme nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napríklad, teraz v sobotu (7.10.2023) sme zorganizovali v Betliari zážitkové maľovanie na tému Harmónia farieb jesene, na ktoré prišlo 18 ľudí, vrátane troch tiet z Domu seniorov Zálesák. Jedna z nich bola dokonca 92-ročná, tak sme mali veľkú radosť.
Pred Kohútom v Revúcej milovníkov prírody lákala Hubertova jazda i jesenné slávnosti poľovníkov, rybárov a včelárov
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty druhý ročník Hubertovej jazdy sa uskutočnil 7. októbra 2023 na námestí pred Kohútom v Revúcej. Bol zároveň súčasťou IX. jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov. Do historického mesta stredného Gemera bohatý kultúrny program prilákal desiatky návštevníkov, ktorí na túto akciu využili priaznivé počasie babieho leta. Na mestskom pódiu sa postupne predstavili deti materských, základných škôl i základných umeleckých škôl. Pred vďačným obecenstvom vystúpil aj spevácky zbor Úsvit a Folklórny súbor Lykovec. V tejto časti programu nechýbali ani sokoliari, psíčkári z útulku a rôzni domáci chovatelia. Pestrý program obohatila i súťaž o najkrajšie vyrezávanú tekvicu, najkrajšiu ikebanu a o najkrajší jesenný koláč.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.