Pripravujeme na uverejnenie Gemerskú detektívku, ktorú napísala Zuzana Široká
Napísal(a) Zuzana Široká
Už o niekoľko dní na našej stránke začneme uverejňovať desať prípadov tety Gitky, ktoré autorka Zuzana Široká nazvala spoločným názvom Gemerská detektívka. Verím, že našich návštevníkov zaujme a bude patriť medzi ich obľúbené. Nakoniec, prečo by sme aj my na Gemeri nemali mať detektíva v ženskom prevedení, ako majú iné národy? Na úvod čítania vám priblížim začiatok detektívky:
Fašiangové obdobie, ktoré potrvá do konca februára, pokračuje v regióne Malohont a jeho okolí sprievodmi v maskách, plesmi, divadelnými predstaveniami, koncertom, zimnými turistickými prechodmi aj filmovým festivalom.
Fašiangové sprievody a karneval
Prvý februárový piatok (03.02.) bude patriť Karnevalu na ľade v Hnúšti, ktorého súčasťou budú súťaže, hudba aj občerstvenie a najkrajšie masky budú ocenené.
Posledný januárový víkend patril biatlonu. Revúčania opäť bodovali
Napísal(a) Mgr. Eva Molentová
Posledný januárový víkend patril opäť biatlonu. Dejiskom II. kola Viessmann pohára v biatlone bolo po Banskej Bystrici Osrblie. V dňoch 28. - 29. 1. 2017 sa tu stretli pretekári všetkých žiackych kategórií, ako aj všetci priaznivci tohto krásneho športu. Krásne slnečné počasie a perfektne upravené trate boli zárukou skvelého športového zážitku.
V sobotu 28.1. 2017 si pretekári zmerali svoje sily v rýchlostných pretekoch. Náš biatlonový klub Magnezit Revúca najúspešnejšie reprezentovala Emka Kapustová,
Uspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch
Napísal(a) Žiaci a učitelia ZŠ IB Zocha
My, Zocháči, dnes už úspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch, teda LYŽIARI, si z jedného nezabudnuteľného týždňa odnášame skvelé zážitky.
Radi spomíname na to, ako nás ráno, 19. 1. 2017, rodičia odprevadili pred školu. Lyže, lyžiarky, korčule, kufre a KUFRISKÁ sme nechali na rodičov
V Slovenskom národnom múzeu predstavia verejnosti vzácne slovenské odevné artefakty
Napísal(a) D. Brisudová
Výstava Inšpirácie v Slovenskom národnom múzeu predstaví verejnosti vzácne slovenské odevné artefakty, ale aj tvorbu popredných slovenských módnych návrhárova dizajnérov, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpirovali majstrovstvom našich predkov. Výstava, ktorá sa koná v SNM na Vajanského nábreží v Bratislave bude prístupná verejnosti od 15. mája do 1. novembra 2015. Tradičný ľudový odev a textil patrí k najpôsobivejším častiam ľudovej kultúry Slovenska. Jeho vývoj vrcholí od 2. polovice 19. do konca 1. polovice 20. storočia, kedy sa postupne zamieňal za priemyselne a remeselne šité konfekčné a mestské odevné súčasti.Podobu ľudového odevu formovali viaceré významné faktory,ale aj spoločenské a historické determinanty. Tradičným materiálom na výrobu ľudového odevu a textilu boli ľan, konope, vlna a kožušina, popri nich od 18. storočia do vidieckeho prostredia prenikali aj nové materiály ako bavlna, hodváb či textílie vyrábané v manufaktúrach a továrňach (kartún, brokáty, vlnené tkaniny, jemné bavlnené textílie).
Od konca 18. storočia a predovšetkým v 19. storočí sa na Slovensku zintenzívnilo používanie farebných textílií a na väčšine územia sa stala obľúbenou modrotlač. Okrem tkaných farebných vzorov bolo obľúbenou výzdobnou technikou vyšívanie a paličkovanie, ktoré sú v súčasnosti inšpiráciou aj pre šperkársku tvorbu realizovanúz netextilného materiálu. Ľudová kultúra a ľudový odev už od konca 19. storočia inšpirovali umelcov a výrobcov rôznych profesií a ich záujem pretrváva až do dnešných dní. Zaujal aj množstvo slovenských tvorcov rôznych zameraní. Na výstave návštevníci uvidia návrhy a diela jedenástich tvorcov - módnych návrhárok, dizajnérok a výtvarníčok Jany Gavalcovej, Michaely Juhász, Kláry Brunovskej či Ľubice Poncik, čipkárok Lýdie Pekarikovej, Kataríny Búranovej, šperkárok Marty Filovej, modrotlačiarov Petra Trnku, Mateja Rabadu, Moniky Benczeovej vyrábajúcej odevné doplnky z ovčej vlny a paličkárov zo združenia Povabnica Turca. Výstava Inšpirácie je prístupná verejnosti v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 15. mája do 1. novembra 2015. Viac informácií o výstave je k dispozícii na oficiálnom webe múzea www.snm.sk.
Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V januári tohto roka (2017) sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Toto sú chvíle, na ktoré sa človek teší a na ktoré sa nezabúda
Napísal(a) Bc. Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 28.1.2017 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej zábave „KATOLÍCKA VESELICA“. V novom šate, pribudli nové tváre s novou skvelou hudobnou produkciou skupiny Experience a hlavne chuť príjemne vyplniť chvíle tejto noci. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové,
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca absolvovali v Jelšave odbornú prípravu pre používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine zorganizovali dňa 28.1.2017 Odbornú prípravu používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení. Odborná príprava bola vykonaná v priestoroch Mestského domu kultúry v Jelšave a zúčastnilo sa jej 68 dobrovoľných hasičov z Držkoviec, Gemera, Gemerskej Vsi, Jelšavy, Kamenian,
Prečo s deťmi hovorím nárečím a nehanbím sa za to
Napísal(a) Zuzana ŠirokáTuristov pekným zimným prostredím trasa zaviedla z Ardova k "Zlatej bani" a späť
Napísal(a) Martin Markušovský
Ranné veľmi chladné zimné počasie s mrznúcou hmlou v okolí Rožňavy sa v Ardove 28. januára 2017 zmenilo na pekné slnečné zimné počasie. Po úvodnom privítaní starostom obce Ardovo pánom Danielom Fábiánom sme sa vydali na turistiku v okolí obce. Trasa viedla popri Ardovskej vyvieračke k Ardovskej jaskyni. Ďalej pokračovala scenericky krásnym krajom k „Zlatej bani“ a späť do Ardova.
Viac...
Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského v Rožňave už po dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) ZM
Rožňava – 27.1.2017 - „Bola raz jedna malebná krajina - Slovensko sa zvala. V nej malé mestečko Šaľa. A tá Šaľa Šalianskeho Maťka Jozefa Cígera Hronského mala. Skvosty našich starých otcov, materí, aby sa zas utvrdila láska k vlasti, domovine, k tomu peknému, čo v nás tleje, až neraz sa duša v rozprávke rozochveje..," - MUDr. Svetozár Hikkel. Keď sa v mestečku Šaľa v roku 1991 zrodila iniciatíva zorganizovať súťaž v prednese slovenských povestí,
Sirkovskym nárečím: Bašík Bahil a černokňažník
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján DachoZ prvého kola Open ligy SZKB v tatami športoch si mladí borci Kickbox Leon Revúca doviezli šesť medailí
Napísal(a) Ľ. B.
V sobotu 21. januára 2017 sa v Košiciach uskutočnilo 1. kolo Open ligy SZKB v tatami športoch (pointfighting, lightcontact, kicklight), na ktorom sa zúčastnilo 209 štartujúcich z 22 klubov, v pomerne silnej účasti Slovenska a Ukrajiny. Revúca získala celkom 6 medailí (1 x striebro, 5 x bronz), v rámci SR sme skončili na 15. mieste. Matej a Daniel mali svoju premiéru, chlapci bojovali výborne.
Nemusíte cestovať do Bratislavy - ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Putovná výstava laureátov najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava (Grand Prix BIB a Zlaté jablko) sa predstaví v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja od 6. februára do 2. marca 2017 pod názvom ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP – Nositelia najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava v polstoročnej retrospektíve.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-