Literárne práce (99)
štvrtok, 17 jún 2010 15:39
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal - 53. časť
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
streda, 23 jún 2010 20:42
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal - 26. časť
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
streda, 23 jún 2010 20:38
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal - 25. čať
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
streda, 23 jún 2010 20:35
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal - 24. časť
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
streda, 23 jún 2010 20:32
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal - 23. časť
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
utorok, 17 marec 2015 10:26
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (99. časť) - Rakovina
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
piatok, 06 marec 2015 17:48
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (98. časť) - Praha
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
štvrtok, 19 február 2015 12:13
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (97. časť) - Cestovanie
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
pondelok, 09 február 2015 10:28
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (96. časť) - Pán minister
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
pondelok, 02 február 2015 22:48
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (95. časť) - Ústredný dopravný inštitút
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
Viac...
sobota, 24 január 2015 18:12
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (94. časť) - Posledná cesta
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
nedeľa, 11 január 2015 19:17
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (93. časť) - Nová kariéra V.
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
nedeľa, 04 január 2015 18:20
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (92. časť) - Nová kariéra IV.
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
streda, 24 december 2014 12:32
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (91. časť) - Nová kariéra III.
Napísal(a) Ján Slovinec
Zverejnené v
Literárne práce
Strana 2 z 8





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a