Komentujeme futbalové zápasy mužstiev horného Gemera v ligách
Napísal(a) MG od
IV. liga JUH dospelí – 2. kolo 4.8.2021 o 16.30
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Spartak Medzev 0:2 (0:0). G: M. Lukáč 2. ŽK: Bendik, Fatľa, Fabián, Džačár – M. Lukáč. R: Škodi – Székely, Guba. DS: Štofka.
K.PODHRADIE: Dávid Džačár - Jozef Erdofalvi (84´ Zakhar), Peter Boroš, Jakub Fatľa, Ivan Oravec (55´ Kun), Andrej Vaško (53´ Benedik), Norbert Luko, Tomáš Revúcky, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Michael Boroš.
3. kolo 8.8.2021 o 16.30
OŠK Pavlovce nad Uhom – FK Krásnohorské Podhradie 3:0 kont. – Na webovej stránke FK Krásnohorské Podhradie sa uvádza, že ich mužstvo dospelých zo známych dôvodov do Pavloviec nevycestovalo. Zrejme ho teraz čaká trest od VsFZ v podobe kontumácie zápasu 3:0 v prospech domácich. Navyše i pokzuta 400.- € za nenastúpenie na zápas.
Ostatné výsledky: Čaňa – Dvorníky-Včeláre 3:1, Medzev – Budkovce 4:0, Kechnec – Kráľovský Chlmec 10:0, Strážske – Topoľany 1:1, Košická Nová Ves – Ťahanovce 1:1, Spišské Vlachy – Geča 4:0, Sokoľany – Cejkov 4:0.
Futbalové kluby 1. triedy ObFZ Rožňava v súťažnom ročníku 2003/2004 – dospelí – 1 . časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o súťažnom ročníku 2003/2004, kde komentuje situáciu v šiestich vybraných futbalových kluboch 1. triedy. Uvádza rôzne zmeny počas danej sezóny, vedenie klubu, prestupy a hosťovania a pod. V závere príspevku autor uvádza tabuľky 1. triedy a aj meno najlepšieho strelca pre každé zo zvolených mužstiev. Text dopĺňa fotografia.
Nižná Slaná
Predsedom bol v jesennej časti Dušan Vandrášik, ktorý po neúspešnej jari 2003 posilnil káder dospelých o Petra Šimona z Gemerskej Polomy a Romana Liptáka z Dobšinej. Trénerom dospelých bol Mgr. Ján Šlosárik, trénerom dorastu Jozef Grančák a trénerom žiakov Rudolf Ferenčák. Mužstvo po jeseni zimovalo na 11. mieste.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA sa pomaličky blížia.
Organizátori Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, RODON Klenovec pripravujú 13. – 15. augusta 2021 už 42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností v obci Klenovec.
Aj napriek situácii, ktorá je neistá, sa snažíme pripraviť podujatie k spokojnosti ako návštevníkov, tak aj účinkujúcich, v súlade s aktuálnymi opatreniami.
Piatok 13. augusta 2021 od 16:00 bude patriť prezentácii remeselníckych majstrov na Jarmoku remesiel, výstavách tvorby zručných remeselníckych majstrov, na tvorivých remeselných dielňach, v prírodnom kútiku Správy CHKO – Cerovej vrchoviny, či na voľnej scéne hudby, spevu a tanca.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou
Napísal(a) Ján Bradáč
Občan Rakovnice pplk. Ján Bradáč väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Zomrel v polovici decembra 2012.
Písal osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledné roky života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri. Cieľom jeho snaženia bolo napísať celoživotnú knihu, v ktorej ťažisko by bolo zamerané na rodnú obec. Nečakaná choroba mu nedovolila jeho predsavzatie realizovať. Vytvorené dielo si zaslúži, aby bolo zverejnené a uchované, ako pre obecné potreby, tak aj pre širšiu verejnosť.
Zafíry z Hajnáčky. Predmet mesiaca august
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea zblízka vidieť jedinečné drahokamy – zafíry z Hajnáčky, medzi nimi aj najväčší zafír nájdený na Slovensku a v celých Karpatoch. Zafíry budú vystavené v priestoroch múzea od 3. augusta do 31. augusta 2021.
Zafír je odrodou korundu. Je to vlastne oxid hlinitý so stopovými množstvami iných prvkov, napríklad, železa, titánu, chrómu, vanádu alebo horčíka, ktoré mu dodávajú farbu. Väčšinou je modrý, priehľadný až priesvitný, no môže byť aj bezfarebný, ružový, oranžový, hnedastý alebo sivý. Patrí medzi najtvrdšie minerály.
Výskyt zafíru v Kostnej doline pri Hajnáčke prvýkrát popísal Július (Gyula) Szádeczky v roku 1899. Išlo o vzorku, ktorú objavil Alexei (Elek) Pápay v Kostnej doline. Nález postupne takmer upadol do zabudnutia. V roku 1999 sa počas výskumu paleontologickej lokality opäť objavili malé kúsky tohto modrého minerálu. Zafíry z Hajnáčky sú s opálmi z Dubníka jedinými slovenskými drahokamami.
Ničivý požiar z roku 1829 si pripomenuli Kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvýkrát sme si pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 07. 1829 v roku 2018 Kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše: „26 júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý po poludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Dôstojná oslava 15. výročia založenia Baníckeho spolku v Rakovnici
Napísal(a) Ing. M. Birka
Banícky spolok má svoje pevné miesto v obci Rakovnica. Vyznačuje sa pestrou činnosťou, aktivitami, udržiavaním baníckych tradícií a zvykov. V jedinečnej podobe sa uchovávajú banícke uniformy, ktoré pri slávnostných akciách a spoločných stretnutiach majú na sebe ich majitelia. Mottom tohtoročného stretnutia členov spolku bola táto myšlienka: „Nech v našom spolku banícky stav žije, nech také srdce v našej hrudi bije, čo nedáva nám na baňu zabudnúť.“
Slávnostná členská schôdza pri príležitosti 15. výročia založenia baníckeho spolku sa konala dňa 2. júla 2021 v Kultúrnom dome v Rakovnici. Z dôvodu pandemickej nepriaznivej situácie sa baníci, ale aj ich hostia stretli až po takmer dvoch rokoch. Banícky spolok má v súčasnosti 48 členov, z ktorých sa na podujatí zúčastnilo 39. Tento fakt bol prejavom potreby stretnúť sa, navzájom vidieť, porozprávať a tak dokázať vzájomnú spolupatričnosť.
Ešte sa len futbalová súťaž 6. ligy rozbieha, už sa dva zápasy nehrali
Napísal(a) MG
Futbalové súťaže sa v prvý augustový víkend rozbehli aj na hornom Gemeri. Napriek ekonomickým ťažkostiach, ktoré postihli počas covidu aj viaceré podniky a prevádzky v tomto regióne, rozhodol sa ešte pred začiatkom futbalového ročníka Oblastný futbalový zväz Rožňava k reorganizácii súťaží, ktoré spadajú pod jeho riadenie. Mnohí podporili zlúčenie 6. a 7. ligy do jednej súťaže – 6. ligy. Najprv sa do nej prihlásilo 16 mužstiev, ktoré si udržali počas prestávky akú-takú úroveň, hneď prvé kolo ale ukázalo, že to nebude také jednoduché. Svedčí o tom vystúpenie futbalového oddielu dospelých i prípravky z Honiec, ale i nenastúpenie mužstva MFK Dobšiná na zápas 1. kola proti FK Gemerská Hôrka. Vedú sa reči, že v domto klube dôjde ešte k horšej situácii a je obava, že mužstvo s dlhoročnou tradíciou vystúpi aj z tejto novej súťaže. Výsledky prvého kola 6. ligy zároveň ukázali obrovské rozdiely vo výkonnosti mužstiev, ktoré môžu po čase vyvolať menší záujem o súťaženie v týchto kolektívoch. Z bývalých mužstiev 7. ligy v 1. kole najviac prekvapilo výsledkom mužstvo Lipovníka, ktoré si poradilo s jedným z najlepších kolektívov predchádzajúcich ročníkov – Baník Drnava.
Na stretnutie po 35-tich rokoch spomíname s radosťou...
Napísal(a) MG bh, km
Rok 2020 mal byť rokom stretnutia po 45-tich rokoch žiakov ročníka 1974/1975 ZDŠ v Muráni.
Na stretnutie po 35-tich rokoch spomíname s radosťou, mali sme o 10 rokov menej, veľa plánov do života, plné zdravie, mysleli sme si, že nás nič nemôže zastaviť, obmedziť. A predsa je všetko inak. Oslavujeme šesťdesiate narodeniny len v úzkom kruhu rodiny, alebo ani neoslavujeme, lebo blízki sú za hranicami, lebo epidemiologická situácia im nedovolí sa stretnúť s rodinou, priateľmi. Niekedy bol s týmto číslom narodenín spojený odchod do dôchodku.
Priznajme si, koľkí si nevedia predstaviť, že by mali ísť do dôchodku a koľkí by si želali, aby už na dôchodku mohli byť. Všetko záleží od uhla pohľadu na život a životnú situáciu a aj od nášho zdravia, fyzickej kondície.
Preto som sa rozhodla si pripomenúť naše okrúhle narodeniny.
V nedeľu 1. augusta štartuje v novom ročníku na hornom Gemeri reorganizovaná 6. liga ObFZ
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré sme získali prostredníctvom webovej stránky futbalnet.sk v nedeľu 1. augusta 2021 štartuje v našom regióne po dlhom čase aj šiesta liga riadená Oblastný futbalovým zväzom Rožňava. Ak nám zdravie a sily budú stačiť, pokúsime sa aj na našej stránke informovať vás aspoň stručne o jednotlivých zápasoch v príslušných kolách súťaže. Aj keď ekonomická i zdravotná situácia v našej krajine nie je na ktovie akej úrovni, veríme, že prihlásené mužstvá využijú tento čas a zodpovedne pristúpia k povinnostiam vyplývajúcich zo súťažného i disciplinárneho poriadku. Na začiatok uverejňuje v tomto príspevku prvé dve úradné správy ObFZ, ktoré v týchto dňoch vydal príslušný futbalový orgán.
Viac...
Čoskoro sa začnú futbalové súťaže na Gemeri (ObFZ Rožňava, ObFZ Rimavská Sobota), ale aj súťaže VsFZ a SsFZ kde účinkujú mužstvá z Gemera. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil prehľad futbalových súťaží na Gemeri v kategórii dospelých pre nový súťažný ročník 2021 / 2022.
V kategórii dospelých už bude len jedna súťaž riadená ObFZ Rožňava a to 6. liga so šestnástimi účastníkmi. Budú v nej hrať tieto futbalové kluby: Gemerská Hôrka, Dobšiná, Rožňava B, Dlhá Ves, ŠK Polom, Honce, Krásnohorská Dlhá Lúka, Betliar, Lipovník, Hrhov, Rožňavské Bystré, Pača, Rakovnica, Vyšná Slaná, Drnava a Krásnohorské Podhradie B. Súťaž začína 1. 8. 2021, avšak 31. 7. sa hrá zápas G. Hôrka – Dobšiná.
Reprezentácia okresu Rožňava v súťažiach VsFZ
4. liga – JUH
Múzeum ako ho (ne)poznáš – Detská letná aktivita
Napísal(a) PhDr. E. Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote usporiadalo v čase letnej sezóny detskú letnú aktivitu pod názvom „Múzeum ako ho (ne)poznáš“. Zúčastnilo sa jej 14 detí vo veku 9 – 12 rokov. Realizovala sa v termíne 12. – 16. júla 2021, denne od 8:00 ráno až do 12:00. Bohatý a zaujímavý program bol každý deň zameraný na inú tému. Prostredníctvom podujatia sa múzeum snažilo získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, tiež prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Podujatím „Múzeum ako ho (ne)poznáš“ sa pomyselne otvorila letná sezóna v Gemersko-malohontskom múzeu. Rodičia v hojnom počte využili túto príležitosť a prihlásili na aktivitu svoje ratolesti, čím bol zmysluplne vyplnený ich prázdninový čas. Pôvodne plánovaný maximálny počet 12 sme pre veľký záujem museli málinko rozšíriť, samozrejme s prihliadaním na protiepidemiologické opatrenia a aj na personálne a priestorové možnosti múzea. Počet sa nakoniec ustálil na 14. Deti vo veku 9 – 12 rokov sa jeden celý týždeň (12. – 16. júla) v čase od 8:00 do 12:00 schádzali na pôde múzea, kde múzejníci kvalitným programom vyplnili voľné chvíle mladých záujemcov o témy spojené s múzeom. Každý deň bol zameraný na inú tému, ktorú vždy doplnili aj rôznorodé aktivity, pripravené s cieľom nielen účastníkov zabaviť, ale ich takto aj niečo naučiť.
Akvizícia knižničného fondu pre knižnicu Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala v rokoch 2020 – 2021 dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu formou grantom podporeného projektu poskytol Fond na podporu umenia na nákup aktuálnej odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry. Nákup literatúry bol realizovaný v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea, prioritne z nasledovných vedných odborov: archeológia, história, etnológia, romológia, dejiny výtvarného umenia, muzeológia a regionálna literatúra Gemera a Malohontu. Pri absencii štátnej vedeckej knižnice v našom regióne knižnica múzea plní i funkciu vedeckej a akademickej knižnice. Nákup literatúry sme zrealizovali do príručnej knižnice múzea, hlavne prostredníctvom regionálnych kníhkupectiev v Rimavskej Sobote: Tatiana Kršková KnihArt Revúca – prevádzka Rimavská Sobota a Kníhkupectvo LIBRO, s. r. o. Rimavská Sobota.
Vyškolili ďalších 35 frekventantov základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) PhDr. M.TERRAI
Tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Rožňave nám poslal nasledovnú informáciu: "Dňa 25. 7. 2021 došlo k zavŕšenieu základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO v rožňavskom okrese. Obce si dali vyškoliť členov, aby ich mohli zaradiť do svojich obecných hasičských jednotiek DHZO. Celkovo bolo takto vyškolených 35 frekventantov. Školenie bolo organizované našou ÚzO DPO SR Rožňava, cez Odbornú školu DPO SR v Martine. Lektormi boli Mgr. Juraj Pavlov a Mgr. Augustiňák. Školenie prebiehalo v priestoroch sály Obce Nižná Slaná, za čo ďakujem starostovi obce Nižná Slaná a veliteľovi DHZ/DHZO Nižná Slaná. Ďakujem za dobrý prístup a záujem všetkým absolventom. Prajeme, nech sa im darí v ďalšej práci na hasičskej úrovni."
PhDr. Michal TERRAI
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).