Letné kino vo hvezdárni - júl/august 2021, Lesná 1, Rožňava - Letné kino je v tomto roku už po dvanástykrát súčasťou ponuky rožňavskej hvezdárne. Fanúšikom strieborného plátna prinesie prírodné kino neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Počas letných prázdnin ponúkne návštevníkom opäť jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma. Letné kino si návštevníci budú môcť vychutnať v areáli hvezdárne na Lesnej ulici v Rožňave.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kinohity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky. Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Prvé tohtoročné premietanie vychádza práve na 1. júla.
Pomenovanie promenád v Dobšinej v archívnych záznamoch
Napísal(a) E. Kerekešová
Názvy ulíc, námestí, miest a obcí sa pri niektorých dôležitejších udalostiach zvykli zmeniť. Tak to bolo aj v Dobšinej s názvom promenád. A pri akej príležitosti to bolo?
Zo zápisnice z 3. novembra 1933 napísanej na zasadnutí obecnej rady v Dobšinej sa dozvedáme, že člen obecnej rady Ing. Jozef Šincl prečítal návrh, aby na pamiatku 15 ročného jestvovania Československej republiky bola premenovaná Letná ulica na „Ulicu Slobody“, alebo na „Ulicu 28. októbra“. Niektorí členovia obecnej rady boli toho názoru, aby lokálne historické názvy ulíc boli ponechané. Navrhli však, aby sa premenovali promenády na „Rudý park“ a „Park Slobody“, alebo „Masarykov park“.
Po dlhšej debate a prevedenom hlasovaní bolo za pomenovanie promenád 7 hlasov. Keďže proti nehlasoval nikto, obecná rada sa uzniesla na premenovaní nižnej promenády na „Park Slobody“ a vyšnej promenády na „Masarykov park“.
Na decembrovom zasadnutí sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo inak.
Hodnotíme účinkovanie MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie v aktuálnom ročníku
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Kým súťaže riadené ObFZ Rožňava boli po jesennej časti ukončené na základe úradnej správy č. 13/2020 – 2021, súťaže riadené VsFZ sa hrali za dodržania určitých hygienických podmienok. Okres Rožňava reprezentujú v súťažiach VsFZ MFK Rožňava (V. liga Košicko-gemerská skupina) a FK Krásnohorské Podhradie (IV. liga – JUH).
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom článku uvádza výsledky týchto futbalových klubov v súťažiach, v ktorých účinkujú. Okrem výsledkov príspevok obsahuje aj fotografiu, kádre Rožňavy a Krásnohorského Podhradia, tabuľky, zhodnotenie členom klubu a prehľad strelcov oboch mužstiev.
MFK Rožňava
Káder: Spišák, Molnár – Korfanta, L. Varga, J. Horvát, M. Horvát, Kontra, Leštach, Gyömbér, Babik, Tamás, Beshir, Ivanič, M. Gelda, Šikúr, Sappanoš, Havko, Ďurský, Vysoký, Figúr, Kovács, Domik, Ováry, L. Dávid, Chochol, Štefan, Timár, S. Ďuriček, Kakalejčík.
Družstvá dobrovoľných hasičov mužov i žien z Bartošovej Lehôtky boli najlepšie na krajskom kole v obci Kriváň
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajská organizácia DPO SR v Banskej Bystrici v spolupráci s Obcou Kriváň zorganizovali dňa 26.6.2021 Krajské kolo Banskobystrického kraja v hasičskom športe.
Súťažili 4 ženské a 5 mužských kolektívov v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku s vodou. Lepšie časy v sekundách z oboch disciplín sa spočítali a vznikol výsledný čas.
Územnú organizáciu DPO SR z okresu Revúca zastupovali traja rozhodcovia – Ing. Pavol Zapletal, Ján Melicher a Gabriela Jakubecová.
Výsledky:
kategória ženy
Gemerské osvetové stredisko organizuje letný muzikantský tábor pre mladé hudobné talenty
12. – 16. júla v Gemerskej Hôrke (Skalná ruža)
V Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa návštevníci nebudú nudiť ani v lete. Župné osvetové stredisko pripravuje aj počas tohtoročných letných prázdnin zážitkové tábory. Už po ôsmykrát prichádza aj s ponukou pre folkloristov – mladých muzikantov, ktorí si chcú rozvíjajú svoje hráčske schopnosti.
Letný muzikantský tábor je hudobno-vzdelávacie podujatie určené muzikantom, ktorí sa zaujímajú o ľudovú hudbu. Podujatie pravidelne prebieha od roku 2014 a neustále sa snaží zlepšovať svoju kvalitu. V rámci tábora pracujú s mladými hudobnými talentami skúsení muzikanti – lektori. Tí pracujú v rôznych nástrojových sekciách. Hudobné nástroje, na ktoré hrajú, patria do ansámblových zoskupení tradičnej hudby Slovenska.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) M.Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2021 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2021 (t. j. streda) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť tri tematicky pestré výstavy – Biológia vzrušenia, Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme a János Fábry (1830 – 1907).
Výstava Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali. Výstava Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme prezentuje jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Posledná výstava je venovaná zakladateľovi a prvému riaditeľovi Gemersko-malohontského múzea Jánosovi Fábrymu.
“Pár minút utrpenia stojí za celoživotný úspech” – tohto výroku sa minulý víkend počas druhého ročníku Behu revúckym chotárom držali bežci z celého Slovenska.
Tvrdá príprava priniesla svoje ovocie a športovci sa vydali na náročnú trať po revúckych kopcoch, pričom tým najzdatnejším sa ušlo aj zopár vzácnych kovov.
Ako prebiehali prípravy a samotné preteky ?
Realizácia
Tak ako aj minulý rok si občianske združenie Vyšší level v spolupráci so ZŠ J. A. Komenského v Revúcej a Atletickým oddielom ISKRA pri ZŠ J. A. Komenského pre športovcov z celého Slovenska pripravilo nezabudnuteľnú akciu. Latka z minulého roku bola postavená vysoko, takže o to bola príprava náročnejšia.
V jedno májové dopoludnie tohto roku sme sa s ujom Ľubom, inak rodákom z neďalekých Kamenian, vydali po stopách lanovky Železník – Tisovec. Menšiu túru sme začali pri futbalom ihrisku v Sirku a kráčali sme popri miestnom potoku k „Snežnej jame“. Tam sme zabočili doľava a hľadali sme zvyšky železných pilierov. Našli sme len rozobraté betónové základy pilierov a zvyšky tornaľských tehál, ktoré ohraničovali pôvodnú trasu lanovky.
Pomalým krokom sme po viac ako jednom kilometri došli až na Okrúhly vrch, podľa iných zdrojov na Paseku (511 m n. m.). Tam sme našli zvyšky zárezu v teréne, obloženého kameňmi, ktorým prechádzala lanovka. Odtiaľ sme sa vrátili späť k ihrisku a prezreli sme si zvyšky pilierov v časti Šrobárka.
Podľa dostupných informácií o lanovke, najmä z článku Lukáša Pateru: Nákladné lanovky v spišsko-gemerskej banskej oblasti, zverejnený v Montánnej histórii 8 -9, 2015/2016, ako aj
Ohrozí Rožňavu voda zo zatopeného ložiska Mária baňa v rožňavskom rudnom revíri?
Napísal(a) Ondrej Rozložník Mikuláš Rozložník
Nerastné suroviny sú prírodné hmoty obsahujúce prvky alebo zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre výrobno-priemyselné odbory. Pri posudzovaní nerastnej suroviny je nevyhnutné venovať pozornosť nielen geologickým, ale aj technicko-ekonomickým kritériám. Táto skutočnosť, že je nevyhnutné vyhodnocovať všetky tieto aspekty, ukazuje na zložitosť rozhodovania o tom, či ide o nerastnú surovinu a či sa jej dobývanie vôbec oplatí. O jednom, pomerne komplikovanom probléme pri využívaní ložiska nerastnej suroviny v našom okolí, pojednávajú nasledujúce riadky.
Geologické pomery a otvárka ložiska
Ložisko, tvorené viacerými rudnými žilami, opíšeme len veľmi stručne najmä prostredníctvom grafického znázornenia geologických pomerov, žilnej mineralizácie a otvárky ložiska po roku 1945. Vzhľadom k úložným pomerom ložiska, otvárka musela byť realizovaná výhradne hlbinným spôsobom. Lokalita bola predmetom viacerých geologicko-prieskumných projektov a ich výsledky sú spracované v záverečných správach.
V Klenovci vás čakajú na premiéru programu Od kolísky po svadbu
Napísal(a) MG -.sz
Už v túto nedeľu 27.6.2021 o 16:00 Vás pozývame do kultúrneho domu v Klenovci, na premiéru programu Od kolísky po svadbu. Program vznikol na základe projektu Podpora činnosti folklórnych kolektívov DFS Zornička, DFS Mladosť, FS Vepor v obci Klenovec, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Súčasťou projektu bola aj výroba krojových súčastí, kúpa heligóniek, sústredenia súboru, výstavy zozbieraných a vyrobených súčastí tradičného ľudového odevu.
Aj keď sa projekt realizoval s veľkými ťažkosťami a miestami sme už ani nedúfali, že sa nám ho podarí zrealizovať, naša vytrvalosť nám pomohla, aby sme to nevzdali, a tak si výstupy projektu môžete prísť pozrieť už v túto nedeľu. Podujatie sa bude realizovať na základe platných opatrení ÚVZ SR.
Viac...
„ČLOVEK BY MAL VEDIEŤ DÁVAŤ“
Človek má obdivuhodnú schopnosť tešiť sa z dobrých vecí. Taká je väčšina ľudí – chcú dobro, chcú úsmev. Žiaľ, ľudstvo permanentne opakuje staré chyby, a tak nás v živote nestretajú len víťazstvá, ale musíme sa naučiť riešiť aj problémy a ťažkosti. Nič nie je nikdy isté – okrem daní a smrti, ako hovoria realisti. Všetko sa môže v okamihu zvrtnúť k horšiemu (alebo k lepšiemu). Denne bojujeme o lepší život, ktorý by mal byť plnohodnotný, aktívny, tvorivý, vyplnený prácou i zábavou.
Človek by sa mal naučiť dávať. Svojmu okoliu, ale aj spoločnosti. Len tak ľudia dokážu vytvoriť lepší svet. Egoisti ho lepším neurobia – snažia sa vyťažiť z neho čo najviac pre seba. Nemali by sme nikoho podceňovať ani preceňovať. Život nám môže zachrániť človek, ktorého sme si predtým ani nevšimli, a zradiť nás môže aj ten, ktorému sme absolútne dôverovali. Ak hodnotíme ľudí, skúsme si položiť otázku, či by sme toho-ktorého človeka zobrali so sebou na ťažkú cestu či prizvali na riešenie vážneho problému...
MFK Tornaľa patril v nedávnej minulosti k stabilným účastníkom V. ligy D – skupiny riadenej SsFZ. V súčasnosti však už účinkuje v IV. lige - JUH. V roku 2016 vyhral V. ligu. Práve z tohto obdobia je aj príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V článku uvádza káder, výsledky, prehľad strelcov a konečnú tabuľku. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Róbert Juhász, Štefan Völgyi – Richard Rubint, Ivan Drnaj, Zoltán Halász, Tibor Lenkey, Csaba Valaszkay, Arnold Hubay, Gergö Jonáš, Marián Kovács, Attila Jankóšik, Zsolt Balog, Gejza Farkas, Dávid Duczman, Adrián Molnár, Ján Zsíros, Patrik Karász, Tomáš Jacso, Štefan Jacso, Csaba Juhász, Tomáš Duczman, Róbert Miglavič.
Výsledky na jeseň:
Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo v dňoch od 6. júna do 10. septembra 2021 Festival ochotníckych divadelných súborov. Podľa príspevku, ktorý uverejnili na svojej webovej stránke, festival ochotníckeho divadla organizujujú pri príležitosti osláv storočnice od uvedenia prvej inscenácie v slovenskom jazyku v Rimavskej Sobote. Prvá inscenácia nemeckého autora Rodericha Benedixa: Nežné príbuzenstvo bola uvedená v roku 1920. Festival sa mal uskutočniť už v roku 2020, ale pre pandémiu sa jeho realizácia posunula na leto 2021. Súčasťou je 11 divadelných predstavení detských i dospeláckych DS, premiéra pôvodnej hry v podaní miestnych ochotníkov a krst knihy venovanej histórii divadla v meste.
Festival je sledom divadelných predstavení aktuálne pôsobiacich ochotníckych súborov v Rimavskej Sobote od detí až po dospelých – DS Divosud, BS Badido, Divadlo Havran, Divadlo Alterna, DDS Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky. Zahrajú tie najlepšie inscenácie slovenských autorov, ktoré boli ocenené na rôznych súťažiach a prehliadkach ochotníckeho divadla, ale zaradili sme aj nové hry, ktoré pripravili v roku 2021.
Zomrel pán Ladislav Molnár najstarší občan Rožňavského Bystrého
Napísal(a) od+jd
Obecný rozhlas v Rožňavskom Bystrom od rána oznamoval svojim občanom túto smutnú správu: S hlbokým zármutkom oznamujeme občanom, že vo veku 92 rokov zomrel náš spoluobčan pán Ladislav Molnár. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. júna 2021 (v sobotu) o 15,00 hod. na miestnom cintoríne. Česť jeho svetlej pamiatke !
Takto chcel všetkým svojim poslucháčom oznámiť, že zomrel najstarší spoluobčan obce, ktorý celý svoj život zasvätil práci a príkladnému rodinnému životu. Spomínam si aj ja na neho, keď som ešte žil v jeho blízkom susedstve. Bol mi v jeho mladšom veku i neskôr veľkým príkladom. Svoj život vyrozprával aj v knihe Jána Dávida Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom, ktorú som využil, aby som priblížil najmä mladšej generácii jeho pestrý, ale ťažký život.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).