Pohrebné podporné združenie (PPS) v Betliari v archívnych dokumentoch
Napísal(a) Štátny archív
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1938 okrem iného písalo:
8. mája toho roku oslávilo Pohrebné podporné sdruženie na Slovensku so sídlom v Betliari 10. výročie svojho založenia. V rámci tejto oslavy usporiadali sdružené spolky v Betliari 7. mája spomienkový večierok na tragickú smrť slovenského bohatiera Dra. Milana Rastislava Štefánika. Slávnostný prejav mal p. Eduard Filo, riaditeľ rožňavského gymnázia. Nasledovalo divadelné predstavenie Spolku divadelných ochotníkov v Betliari hra: Judáš, dráma zo svetovej vojny v 4 dejstvách s dohrou.
V nedeľu 8. mája hneď zavčas rána schádzali sa delegáti jednotlivých odbočiek, hostia z bližších i ďalších dedín a mestečiek a členstvo PPS v Betliari. Sama obec mala vzhľad dobrý, lebo obyvateľstvo na čele so starostom obce bolo si vedomé dôležitosti i významu tejto oslavy. O 8. hodine odchádzali všetci zúčastnení do kostolov, kde boli prítomní na slávnostných Službách Božích. O pol desiatej hodine začala na školskom dvore vlastná slávnosť, ktorú otvoril Spevokol zaspievaním piesne: Bože pod tvým slávnym nebem stojím. Po nej čestný predseda spolku br. Ján Macko otvára slávnosť predslovom. Jeho príhovor dokončený bol básničkou A. Rusňáka: Negáň od Svetozára Hurbana Vajanského.
FK Družstevník Vyšná Slaná v sezóne 1995/1996
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub OFK Vyšná Slaná patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava. Svedčia o tom dve nedávne prvé miesta v konečnej tabuľke 6. ligy (2017 / 2018, 2018 / 2019), ale klub odmietol postup do vyššej súťaže. Práve o tomto klube je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V článku je detailne opísaná sezóna 1995 / 1996 , kedy klub účinkoval v najvyššej okresnej súťaži, ktorá toho času mala názov 2. trieda. Rovnako aj klub mal názov Družstevník a nie OFK ako v súčasnosti. Článok obsahuje fotografiu, súpisku, tabuľky a výsledky s uvedením strelcov gólov.
Súpiska: J. Sklenár - A. Rogos, M. Zabrel, P. Gazdík, S. Vysoký, V. Vysoký, J. Vido, M. Ďuriško, O. Gallo, D. Matajzel, J. Ferenčík, Š. Šimon, I. Plačko, Z. Zubák, J. Lukáč, T. Krištof, P. Rogos, M. Vido, J. Sentpetery, D. Gallo, P. Bizik.
Na začiatku nového roku sa obyčajne začína spomínať na rok, ktorý tak rýchlo pre nás skončil a hodnotia sa prežité udalosti. Pre niekoho to obyčajne býva tak, že niektoré sa skončili dobre a u iných je treba ešte popremýšľať ako ich v novom roku vylepšiť tak, aby sa z nich mohli poučiť i dorastajúce generácie a život bol lepším.
Uvažoval som o takom niečom aj ja. Aj v minulých rokoch som zvykol na stránke Maj Gemer vyhodnotiť uplynulý rok a popriať všetko najlepšie mojim spolupracovníkom, ktorí sa v predchádzajúcom období podelili so svojimi poznatkami, či informáciami aj na tejto stránke. Za tie roky, čo stránka Maj Gemer existuje sa na nej prezentovalo veľa zaujímavého, za čo prispievateľom aj teraz veľmi pekne ďakujem a želám si, aby tomu tak bolo i v tomto roku.
Priznám sa, že aj keď príspevkov od vás som dostával aj vlani v pomerne slušnom počte, nie všetky sa objavili na stránke, pretože v takýchto prípadoch sa nepodarilo predmetnú problematiku skompletizovať podľa pôvodného zámeru. Najviac mi bolo ľúto takých autorov, ktorí za rôznymi zaujímavosťami prešli niekoľko kilometrov od svojho bydliska, svoj podiel na spracovaní problematiky perfektne zabezpečili, avšak dohodnutý spolupracovník svoj sľub nesplnil a tak sa stalo, že takýto poloprodukt sa na stránku nedostal.
O družbe, školskej kuchyni, modernej škole a skvelých učiteľoch v Muráni
Napísal(a) -RS
Niektoré obce na Gemeri v uplynulých dňoch, najmä pri okrúhlych výročiach vo svojich obecných novinách spomínajú na niektoré dôležité okamihy z prostredia ich školy. Jeden z takýchto príkladov sme našli aj v Muránskych novinách č. 5, ktoré vyšli koncom roka 2020. Tam sme sa dozvedeli od autorky príspevku, uverejnenom pod značkou RS aj o tom, čo pretrváva v muránskej škole dodnes? Pre zaujímavosť si prečítajte čo uvereňujú ďalej: „… Po výstižnej odpovedi by sme asi museli dlhšie pátrať, ale v dejinách obce by sa pár faktov určite našlo. Napr. v máji 1955 naša škola nadviazala družbu s OSŠ vo Fryštáku (dnes okres Zlín). Okrem iného na školskom dvore postavili kuchyňu, kde brigádovali nielen dospelí pracovníci školy, ale aj starší žiaci.
Dnes už má škola modernú kuchyňu s jedálňou. Kedysi sa učebňa na prízemí v čase obeda menila na jedáleň. Každý deň: štvorcové stoly s bordovým povrchom a stoličky, hýbte sa!
Vitaj Žofka v novom roku 2021 na Gemeri a cíť sa dobre medzi nami!
Napísal(a) mg-od
Prvého januára 2021 prišlo na svet prvé dieťa aj v Gemeri. Dozvedeli sme sa to od komunikačného manažéra siete nemocníc Svet zdravia Tomáša Kráľa. Z jeho stručnej informácie sme sa dozvedeli, že prvým novorodencom, ktorého privítali v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia je dievčatko, ktorému dali meno Žofia. Narodila sa 1. januára 2021 o 3:25 h.
Dievčatko sa narodilo mamičke Nikolete z Rimavskej Soboty s váhou 3 160 gramov a dĺžkou 50 cm.
Ako aj na pripojenej fotografii vidieť, obom prišlo popriať veľa zdravia vedenie nemocnice, ku ktorému sa pripojila aj vedúca sestra pediatrického oddelenia. Pri tejto príležitosti bol darovaný novej Gemerčanke plyšový medvedík.
Druhou nemocnicou spomínanej siete na Gemeri je rožňavská nemocnica. Zatiaľ o prvom jej tohtoročnom novorodencovi nevieme nič. Ale hneď ako sa o prvom tohtoročnom prírastku v tejto nemocnici niečo dozvieme, budeme vás o tom včas informovať.
Občania Čierneho Potoka vzdávali hold a vďaku svojim osloboditeľom
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 24.12.2020 obec Čierny Potok si v tme a tichosti spomínala na oslobodenie spred 76 rokov, kedy vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec od fašizmu.
Stalo sa tak v decembri 1944 v dopoludňajších hodinách a obyvatelia v tom čase tomu nechceli ani veriť. Veď ešte deň predtým museli kopať zákopy na príkaz Nemcov proti postupujúcej Červenej armáde a v jej zväzkoch aj rumunských vojakov.
Sloboda prišla od severozápadu od Husinej, cez samotu Kotlina a od Gemerčeka od osady Úsvit. Práve zo smeru, keď maďarskí fašisti odvliekli z osád Gemerček, Úsvit, Kaparovo, Hodoš a Durenda 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau.
Z nich bolo 12 popravených v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli popravení aj slovenskí generáli Rudolf Viest, Štefan Jurech, Ján Golian a Augustín Malár.
Futbalový klub Magnezit Jelšava účinkoval v II. SNL viacero sezón. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vo svojom článku opisuje účinkovanie Jelšavy práve v tomto období. Príspevok obsahuje súpisku, výsledky, tabuľky a fotografie od Miloša Lenga.
Káder: Alexander Buš, Igor Schmiedl – Ján Gonosz, Zoltán Gömöri, Ondrej Pazera, Miroslav Gallo, Pavol Lukáč, Ľubomír Spišák, Vladimír Kindis, Karol Kotváč, Ján Zdechovan, Miroslav Eperješi, Emil Wollinger, Štefan Palík, Stanislav Michlík, Jaroslav Figúr, Milan Barna, Miloš Leng, Miroslav Bobka, Jaroslav Kizek, Jaroslav Putera
Letná príprava
Revúca – Jelšava 1:7, Jelšava - Podbrezová 6:1, Revúca – Jelšava 1:4
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2020
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2020 spolu 26 zásahov, z toho 16 požiarov a 10 technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v pondelok 7-krát, potom v stredu 6-krát, vo štvrtok 4-krát, v piatok a v nedeľu po 3-krát, v utorok 2-krát a v sobotu raz.
Najviac horel lúčny porast 4-krát, garáž a čierna skládka po 2-krát a po jednom raze sme zasahovali pri požiaroch drevenej hospodárskej budovy, nábytku na verejnom priestranstve, rodinného domu, rákosia, nosnej konštrukcii strechy. Raz išlo o spaľovanie slamy v hospodárskej budove, o planý poplach a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave – 9. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Nový rok 2021 začala skupina Massriot novým videoklipom Bude to fajn
Napísal(a) B. Benőová
Nový zvuk, nový štýl, nové nástroje, toto všetko je ingredienciami pridanými do nového videoklipu skupiny Massriot – Bude To Fajn, v ktorom je obsiahnuté obrovské posolstvo a to z neho robí dokonalú harmóniu hudobných chutí pre uši širokého spektra poslucháčov, nie iba rockerov. Rockeri v skladbe Bude To Fajn výrazne zjemnili svoj doterajší rockový štýl, vo svojej hudbe využívajú iné, v rockovej hudbe nie až také tradičné nástroje, ako napríklad banjo, či husle, na ktoré hrá hudobný virtuóz a multiinštrumentalista z multižánrovej cimbalovky SilBand, Gabriel Silvay. Zo sviežosti a jedinečnosti ich hudby to ale neubralo. Nová zmes rocku, indie folku s jemnou príchuťou country na jedinečnosti naopak pridáva. To celé podčiarkuje profesionálny tanečný výkon Sophie Hurákovej, ktorá účinkovala už vo viacerých úspešných hudobno-tanečných projektoch.
„Je to niečo úplne nové,“ vyjadril sa Robo Šimko, „pre nás to znamenalo aj kus odvahy, takto výrazne zmeniť štýl, keďže sme sa stále motali okolo rockovej hudby, aj keď viacero singlov boli práve balady.
Viac...
Navždy od nás odišiel PaedDr. Milan Sajenko, náš známy Gemerčan
Napísal(a) mg
S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa 29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.
Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.
Krásna oslávenkyňa - Základná škola Jána Amosa Komenského v Revúcej
Napísal(a) E. Valko
Vietor sa pohrával s pavučinkami. Bolo príjemne. Babie leto doprialo slnečné lúče všetkým. Vysoká breza sa usmievala, keď ju jeseň pomaly prebúdzala k životu. Zdalo by sa, že sa niekde stala chyba, veď práve príchod jesene predznamenával stíšenie. Ale v okolí brezy a oranžovej budovy uprostred ulice to bolo úplne inak. Tešili sa na ruch a krik, ale aj spev a rozhovory mnohých. Na hlasy, ktoré sa ozývali z každej miestnosti budovy.
Breza sa so svojimi konármi nakláňala k budove, dokonca aj listy sfarbené do žlta, hneda či bordova popierali zákon príťažlivosti, akoby jej chceli vtlačiť bozk na skryté líce. Cez noc sa kmeň brezy zvlnil, aby mohla skoro ráno príchodiacich privítať a voviesť ich do čarovnej siene. Každý, kto v to ráno prešiel vstupnými dverami budovy, mal pocit, že sa ocitol v akomsi rozprávkovom svete. Uprostred siene stáli stoly prestreté bielym obrusom, pripravené na slávnostný obed. Na každom stole bola vo vysokej váze umiestnená kytica jesenných listov. Vôkol stolov boli na maliarskych stojanoch pripevnené farebné plagáty.
Futbalový klub Baník Drnava patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava. Práve o tomto klube napísal príspevok náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. V článku opisuje sezónu 2014/2015, kedy tento klub vyhral 1. triedu, ale odmietol postúpiť do vyššej súťaže. Príspevok obsahuje fotografiu, súpisku, výsledky s autormi gólov, konečnú tabuľku a prehľad najlepších strelcov.
Súpiska: D. Zakhar – P. Búlik, Ra. Znak, M. Maliňák, J. Čeľovský, K. Šoltés, R. Dókuš, J. Kömlei, B. Šoltés, J. Barczi, D. Babič, J. Rencsok, R. Kovács, Jak. Maliňák, E. Polyák, Görgei, Mátyus, Mázik, Bukovič, Z. Búlik, R. Szücs ml.
Výsledky na jeseň:
Drnava – Dlhá Ves 4:0, góly: Rencsok, J. Görgei, Mázik, Dókuš
Krh. Dlhá Lúka – Drnava 2:2, góly: Rencsok, Dókuš
Odišiel podnikateľ a folklorista Mikuláš Čupka, podporovateľ mesta Revúca i regiónu
Napísal(a) J. Genčanský
Každú minútu niekto opustí tento svet. Nezávisí to od veku. Hrozivou skutočnosťou je fakt, že všetci stojíme v rade, bez toho, že by sme si to uvedomovali. Nevieme, koľkí stoja pred nami, nemôžeme sa tlačiť ani predbiehať. Nemôžeme pustiť nikoho pred seba. Rad napreduje, a my nevieme, kde v ňom stojíme... Tento týždeň sme sa v Revúcej navždy rozlúčili so známym podnikateľom, podporovateľom kultúry v meste a aktívnym folkloristom – pánom Mikulášom Čupkom.
Narodil sa 19. februára 1954 v Polomke na Horehroní, kde vyrastal obklopený čarovným krajom hôr a ľudových krojov. Základnú školu vychodil v Šumiaci pod Kráľovou hoľou, čo sa mocne zapísalo do mysle i do srdca malého chlapca. Vrodenú lásku ku muzike si upevnil, keď absolvoval ľudovú školu umenia v Revúcej a v Muráni, aby suverénne zvládal hru na akordeóne.
Potom ukončil učebný odbor mäsiar na učňovskej škole a po vojenčine nastúpil do zamestnania v podniku Zdroj Betliar. V polovici sedemdesiatych rokov sa oženil s Katarínou Petrovou a narodil sa im syn Marek. V roku 1982 sa mladá rodina presťahovala zo Šumiaca do novopostaveného domu v Revúcej.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa