Cyklus vzdelávania Dedičstvo inšpiruje pokračuje svojimi aktivitami v GOS
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 19. 5. 2021 (streda) o 17:30 pozýva na online spevácky workshop, ktorý je zameraný predovšetkým pre ďalšie vzdelávanie folkloristov, pedagógov či vedúcich detských kolektívov.
„Spevácke domy, čiže workshopy zameriavame na prípravu spevákov, interpretov každej vekovej kategórie so zámerom riešiť aktuálnu problematiku vo folklórnom hnutí. Od roku 2014 sme ich realizovali už desiatky, tak pre odbornú verejnosť, ako aj pre priaznivcov ľudovej piesne. Tentokrát sme vybrali tému určenú nielen pre folklórne kolektívy, folkloristov, ale aj pre učiteľov, ktorí sa v rámci vzdelávacieho procesu či krúžkovej aktivity stretávajú s prípravou detí na prezentáciu ľudovej piesne,“ uvádza Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
SPEVÁCKY WORKSHOP I. sa tentokrát uskutoční vo virtuálnom priestore s hlasovou pedagogičkou Katarínou Kišidayovou DiS. art. a bude zameraný na prípravu detských interpretov ľudovej piesne na spevácke súťaže. Témy interaktívnej prednášky sú: hlasové rozcvičky pre deti, ako správne pracovať s hlasovou hygienou, výber vhodnej piesne, tóniny, či práca s korepetítorom.
RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka
Napísal(a) O. Rozložník
V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.
V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.
Sedemnásteho mája tohto roku vzdelanostná obec Slovenska, no najmä horného Gemera, si pripomína 140. výročie narodenia významného vedca európskeho významu akademika Jura Hronca. Narodil sa v roku 1881 i vyrastal v Gočove, v malej obci na hornom Gemeri. Ako zakladateľ slovenského technického vysokého školstva a prvý rektor Štátnej vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji viacerých technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku a veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Je autorom značného počtu vedeckých prác, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc a je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia. K tomuto výročiu nášho slávneho rodáka som vybral jeho spomienku na svoju mladosť, ktorú spoluautori Ondrej Hronec s manželkou Danielou Hroncovou Faklovou priblížili v knižnej publikácii Jur Hronec z Gočova.
Bolo nás päť detí: Zuzka, Jano, Mišo, Ďuro a ja. Zuzka a Mišo zomreli... Ja som sa rodičom narodil už dosť neskoro, keď už boli starší. Ako malé dieťa som vraj matku veľmi trápil, lebo som málo spával – preto mi varievala makovinu.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady aj na sektor kultúry. Z dôvodu ochrany zdravia bola prevádzka kultúrnych zariadení, vrátane knižníc, obmedzená a od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená.
Podujatia v roku 2021 sa začali pripravovať, ale bez priamej účasti divákov v našich priestoroch. Presun do on-line prostredia síce nenahradí živý kontakt čitateľa s jeho obľúbeným autorom, avšak je aspoň čiastočnou náhradou pre tých, ktorí na kultúru nezanevreli.
Napriek pretrvávaniu „zatvorených dverí“ pre verejnosť sme spracovávali nové knihy na jednotlivých úsekoch knižnice a následne sme prostredníctvom sociálnych sietí ponúkali novinky pre všetky vekové kategórie. V nádeji, že knižnice sa budú čoskoro otvárať, sme pripravovali „výdajné okienko“ a možnosť vrátenia a objednania kníh.
Futbalový klub Zlatý Klas Dlhá Ves v sezóne 2014/2015
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Zlatý klas Dlhá Ves patrí medzi stabilných účastníkov najvyššej okresnej súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V sezóne 2014/2015 tento klub skončil na peknom druhom mieste a mal najmenej prehier. Článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje účinkovanie tohto klubu v danej sezóne. Príspevok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, prehľad strelcov a tabuľky 1. triedy.
Káder: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj – Marián Dusza, Gabriel Beke, Attila Labina, Norbert Csotó, Július Orel, Peter Péntek, Zsolt Mezei, Kristián Segyo, Attila Pomaj, Róbert Ferdinand, Patrik Mičinský, Viktor Ferdinand, Milan Makkai, Ladislav Novák, Zsolt Blatník, Attila Örvös, Viktor Segyo, Marián Jakubecz, Gabriel Ferdinand, Norbert Kövesdi, Csaba Flander, Balázs Rákay, Tibor Segyo.
Letná príprava:
Zavedenie letného času u nás a jeho história v archívoch
Napísal(a) Ing. Silvia Oravcová
V letných mesiacoch sa nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale čas, ktorý je obvykle o 1 hodinu posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie. Po jeho skončení sa hodiny posúvajú dozadu, čo zodpovedá v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. Princíp podobný letnému času spomenul už americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom). V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v niekoľkých európskych krajinách v roku 1916. Opatrenie si nezískalo obľubu a po vojne ho zrušili. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V archívnom fonde Okresný národný výbor v Revúcej je už v roku 1945 zmienka, kde sa nariaďuje Miestnym národným výborom,
Anna Ambrózyová: Chcela by som po sebe zanechať niečo viac ako zvyčajne ľudia nechávajú
Napísal(a) A. Ambrózyová
Malebné obce na hornom Gemeri sa pomaly stávajú miestanmi rozvoja rôznych kultúrno-spoločenských aktivít. Aj keď iba s finančnými ťažkosťami, ale predsa ako jarné kvety na lúkach a okolo priedomí dávajú o sebe vedieť, že nám skrášľujú a naprávajú to, čo život aj so smútkom priniesol. Objavujú sa rôzne tvorivé práce od začínajúcich a tiež od skúsených autorov. Po knihe spomienok Žila som s nimi od Emílie Ivanovej nedávno uzrela svetlo sveta aj zbierka básní Anny Ambrózyovej Poézia srdca. Obidve autorky sú z Gočova. V tomto príspevku sa nám predstavuje pani Anna Ambrózyová, aby nám umožnila takto vniknúť do podstaty zbierky i nahliadnuť do svojho života. Takto sa nám prihovára:
"Milí priatelia veršov, v týchto dňoch mi vyšla zbierka básní pod názvom ,,POÉZIA SRDCA“. Témou tohto veršovaného slova sú rôzne podoby lásky od detstva, až po jeseň života. Je to poézia života mnohých z vás, pretože siahnete do hĺbky svojej duše a spomienok. Je to podnet na zamýšľanie sa nad životom ako takým.
Ako sme si poradili s „covidovým“ rokom 2020 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Situácia, súvisiaca so šírením koronavírusu COVID-19 výrazne ovplyvnila aj činnosť knižníc SR, nevynímajúc Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave.
Začiatkom roka 2020 i počas niektorých letných i jesenných mesiacov sme stihli niektoré podujatia zrealizovať aj priamo v priestoroch knižnice (ako napr. Akadémia fotografovania „Zmeň uhol pohľadu“, autorské besedy – Ondrej Sokol „Ako som vozil Nórov“, Jarmila Zacher Pajpachová, najstaršia kamionistka Slovenska „Môj život kamionistky“, v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Rožňava „Zdravie na tanieri“ s lektorkou Silviou Lengovou, v spolupráci so SocioCentrom Rožňava
„Aktívni v každom veku“ stretnutia so seniormi na pobočke sídliska Juh, výtvarné súťaže pre deti do 15 rokov „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2020“, „Aké dlhé má Pipi pančuchy?“, ale aj spomienkový prednes tvorby Andreja Sládkoviča „S láskou, Sládkovič“, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Mestom Rožňava a Domom Matice slovenskej už za prísnych hygienických opatrení).
22. apríl je Dňom Zeme a mal by byť venovaný Zemi. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca sa oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu.
Už sa stalo tradíciou v našom meste Jelšava organizovať brigádu pri príležitosti Dňa Zeme, kedy sa čistí rieka Muráň. Tento rok to nebolo inak, hoci to nebolo v takej veľkej miere, nakoľko to súčasná pandemická situácia nedovolí.
Dňa 22. 04. 2021 sa na dvore Mestského úradu zišli zamestnanci Mesta, Mestských lesov, deti a učitelia Základnej školy a Špeciálnej základnej školy, poľovníci a dobrovoľní hasiči, aby spojili príjemné s užitočným. V príjemnom počasí sa prešli ku rieke Muráň, rozdelili sa do skupín a zbierali odpad z brehu rieky. Zasa sa vyzbieralo množstvo odpadu, ktorý sa odviezol na Zberný dvor.
Futbalový klub TJ Družstevník Klenovec patril v rokoch 2015 až 2019 k účastníkom najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota. Potom však postúpil do vyššej súťaže. Práve z obdobia, keď klub vyhral 6. ligu, je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar a konečnú tabuľku.
Káder: Igor Hruška, Tomáš Ulický, Pavel Hruška – Vladimír Parobek, Milan Boháčik, Pavel Fiľo, Michal Bavala, Róbert Trnavský, Viktor Vince, Tomáš Hlôška, Marek Kamenský, Tomáš Brndiar, Tomáš Medveď, Maroš Hruška, Maroš Kučerák, Marek Medveď, Lukáš Ulický, Radoslav Doboš, Šimon Biely, Pavel Palík, Ján Krnáč, Ondrej Doboš, Tibor Albert, Marek Miháľ
Výsledky na jeseň:
Viac...
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy na školení v Prievidzi a v Martine
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Termín na zaškolenie 7 dobrovoľných hasičov bol daný na 14. apríl 2021.
Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní je potrebné odovzdať pred zaškolením. Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu v našom DHZM.
Praktická časť pozostávala z výcviku nosiča dýchacích prístrojov v dymovom polygóne.
Ako zmenu dopravného poriadku vybubnovávali v obciach vieme z archívu
Napísal(a) Ing. Eva Jergová
Áno. Presne tak znel predmet fonogramu, ktorý zaslal Štefan Sabo, okresný náčelník v Dobšinej, všetkým obecným a obvodným notárom 17. marca 1939.
„Nech je vo všetkých obciach ihneď uverejnená jak vyvesením, tak aj obvyklým (vybubnovať) spôsobom nasledujúca vyhláška,“ uviedol.
Ministerstvom vnútra Bratislava na základe nariadenia vlády Slovenského štátu s oprávnením Stáleho výboru národného zhromaždenia bývalej Československej republiky malo byť na území zavedené jazdenie po pravej strane od 1. mája 1939. Zmenené pomery si vyžiadali urýchlenie zavedenie dopravného poriadku. Ministerstvo vnútra v Bratislave nariadilo preto vykonanie opatrenia stáleho výboru týkajúceho sa jazdy vpravo dňom 18. marca 1939.
Premiestnenie dopravných značiek na pravú stranu bolo povinnosťou okresov.
Najdôležitejšie zmeny týkajúce sa cestovania boli:
Birkove dievčatá z Rakovnice pripravili milé prekvapenie a hlboký zážitok v relácii Kapura
Napísal(a) RON
Ľudové piesne majú svoje pevné miesto v histórií, ale aj v súčasnosti. Šíria ľudovú múdrosť a sú jedinečné, trvalé a hlboko emotívne. Podávajú sa z generácie na generáciu, uchovávajú na rôznych nosičoch. Aj slovenská televízia na dvojke prispieva k záchrane duševného pokladu v relácií Kapura.
Mali sme možnosť osloviť tri sestry, ktoré dokázali niečo úžasné. Boli to, familiárne povedané, Birkove dievčatá z Rakovnice. Dnes už dospelé ženy so svojimi rodinami. V Kapure sa širokej verejnosti prezentovali nádherným krojom, zaujímavými, temer zabudnutými piesňami. Už po prvom kole si získali veľké sympatie.
Oslovili sme ich a požiadali o rozhovor. Boli ústretové, ochotné a rady s tým súhlasili. Čitateľom predkladáme naše otázky a ich odpovede.
- Vďaka vášmu vystúpeniu v relácií Kapura ste sa dostali do pozorností verejnosti. Radi by sme vás predstavili čitateľom. Môžete niečo o sebe povedať?
FC 98 Hajnáčka nepatrí medzi nováčikov v 5. lige, skupine D, riadenej SsFZ. Naopak, umiestňuje sa v hornej časti tabuľky. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento futbalový klub a opísal jeho účinkovanie v ročníku 2018/2019. V príspevku uvádza káder, výsledky na jeseň a na jar, prehľad strelcov a konečnú tabuľku. Článok dopĺňa fotografia.
Káder: Tomáš Tóth, František Szabó, Gergely Varga – Csaba Trizna, Tomáš Básti, Peter Astaloš, Rajmund Bálint, Csaba Pelle, Máťaš Šťavina, Dávid Jakab, Vojtech Ruszó, Roman Uhrín, Róbert Wereczký, Ladislav Šťavina, Ronald Illés, Pavel Iskra, Michal Molnár, Dušan Laššák, Levente Jakab, Dávid Farkaš, Tomáš Molnár, Róbert Kovács, František Zibrin, Roman Dányi, Zsolt Múčik, Ondrej Václavík, Milan Farkaš
Výsledky
Jesenná časť:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.