Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG odVďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Nové príbehy z Gemera: Lekáreň "Zlatý jeleň" v Rožňave.
Napísal(a) Š. BurčoV severnej časti námestia v Rožňave stála krásna barokovo-klasicistická budova, ktorú do tejto podoby dal postaviť architekt János Mayer, ten istý, ktorý sa postaral i o vzhľad biskupského paláca vedľa. Budova dostala meno "Aranyszarvas" a poznal ju každý ako výbornú lekáreň. Istého času tu pracovali manželia Izák s peknou, mladou ženou Ester a z tohto obdobia je i moja príhoda.
Jedného popoludnia vošiel do lekárne mladý dôstojník a pomalými krokmi s mierne roztiahnutými nohami sa prihovoril lekárnikovi Izákovi s problémom, ktorý ho trápil: "Prosím, pomôžte, poranil som sa na chúlostivom mieste a potrebujem liečivú mastičku, lebo zanedlho budem musieť opäť vysadnúť na koňa a..."
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. BradnanskyVčelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Uvarte si bvab na kvasno tak, ako si ho varä v Rvažnavskom Bystrom
Napísal(a) G. RožaiPán Gabriel Rožai mi poslal v bystränskom nárečí napísané recepty niektorých jedál z Rožňavského Bystrého. Tu sú: BVAB NA KVASNO Dostacijä: bvab suchí, mäso (udeňia), šesnok, bopkoví lis (=list), grúle, mliako, smetanka, hlatká múka, voda; zápraška: slaninka, cibulka, múka hlatká, paprika šervená.
Ta bvab zmo si dakodi aj vešiar namošeli (ta jä aj teráz namášäm). Bvab suchí sä namoší do vodi a nahá sä do druhiho dnä postát. A na druhí den dáte do vodi ho uvarit, kod mäso, takia udeňia do toho, šesnok sä položí a bopkoví lis. No a toto lem sä varí a už ak je bvab takí mäkí, grúle na takia kocki sä nakrájú, ako do poliavki. No a potom už sä lem zatrepuje. Do mliaka dámo múku hlatkú, smetanku, rostrepat a zalät do bvabu. Ak zovre, lem miašät.
(Z rozprávania 74-ročnej Zuzany Kanabovej z Nižnej Slanej)
Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu. Bola veselá, plná sviežosti a šarmantnosti. Keď mala 13 rokov vyrovnala sa svojou driečnosťou hociktorej dievke v dedine. Na priadkach vedela rozveseliť všetkých, ale aj mládencov očariť.
Za horami, za dolami, kde sa písali rozprávky a povesti, bola jedna chudobná dedinka, ktorú miestni nazývali Kobylärovo a v análoch sa v roku 1460 označuje ako Feketepatak, či Schwartz Seifen, ale už v roku 1551 ako KOBELÁR.
Do tejto dedinky prišiel v roku 1794 farár Paulus Schaffarik zo Štítnika, so ženou a početným potomstvom. Ledva sa usadil, už pribehol mlynár Hraško s prosbou o pomoc, lebo v jeho mlyne robí nedobrotu čert a nedajbože sa ho zbaviť! Nuž, čo mal Paulus robiť, než ísť do mlyna a na čerta si postriehnuť. Prichytil mladého čerta a ten sa mu vyžaloval, že pre svoje nedostatky, ako malé rožky, skoro žiadny "zadný" chvost, dobrosrdečnú povahu... bol vyslaný medzi ľudí, aby škodil.
Pohár na futbalovom turnaji v Honciach si vybojovali susedia z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG odHornogemerská obec Honce v sobotu 8. júla popoludní zorganizovala s bohatým programom na svojom ihrisku Deň obce. Jeho súčasťou bol aj tradičný futbalový turnaj, na ktorý organizátori pozvali futbalistov MFK Jelšava, TJ Baník Rožňavské Bystré, rezervu MFK Rožňava. Predstavil sa aj novoformujúci domáci klub OTJ Honce. V teplom letnom počasí si spomínaný pohár z turnaja odniesli futbalisti susedného Rožňavského Bystrého, ktorých trofej príjemne potešila. Už úvodný zápas, ktorý hrali Bystrania s Jelšavčanmi ich prekvapil, pretože hostia z Jelšavy ako víťaz uplynulého ročníka 7. ligy Rimavskosobotského okresu postúpil tohto roku do vyššej súťaže. Bystrania nedávno oslávili tretie miesto, ktoré dosiahli po vypätom závere 7. ligy ObFZ Rožňava, takže toto víťazstvo v pomere 4:1 je pre nich veľmi potešujúce. Hru „strieborných“ Bystranov pozorne sledoval aj ich nový tréner, ktorého oddiel predstavil na ostatnom tréningu pred týmto turnajom. Stal sa ním 59-ročný Július Benedik, ktorý má aj trénerskú licenciu, ale je aj bývalý hráč Gemerskej Polomy. Zrejme sa potešil i cennou trofejou z Honiec, ktorú si jeho hráči vybojovali po
Neďaleko od Rožňavy, smerom na Štítnik, je malá dedinka, ktorá v roku 1327 mala názov Rakunhaus (či neskôr aj Rekeňa) – dnes Rakovnica. Obyvatelia sa živili ako sa dalo, ale veľká časť sa venovala drevorubačstvu a páleniu všade prepotrebného dreveného uhlia. I stalo sa, že furman s koníkom a naloženým vozom sa neďaleko kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne, prevrátil a on si, chudák, dochrámal nohy. Umyl si ich v neďalekej studničke, ktorá mala povesť liečivej – zázračnej vody a naozaj sa mu uľavilo. Nuž a tak z domu vyslal každý deň svoju ženičku Júliu k prameňu, aby mu doniesla liečivú vodičku na pitie i umývanie. I stalo sa, že vodičku užívala i žena a... po dlhom čase otehotnela! Zvesť o zázračnom prameni sa rýchle rozniesol po celom Gemeri a i z Rožňavy ľudia putovali k prameňu s nádejou, že im pomôže. 22. júla sa takto začala tradícia púte ku kaplnke Márie Magdalény o ktorej sa klebetilo, že bola milenkou Ježiša a že mali spolu i dcérku Sáru... ale pán farár zakázali o tom vravieť!
Poznám taký kalendár, kde je každý mesiac kráľ. Každý chvíľu panuje, prírodu nám spravuje.
Napísal(a) Š. BurčoNáš známy gemerský výtvarník Štefan Burčo z Rožňavy prispel na našu stránku svojím grafickým kalendárom, v ktorom použil básne Jany Vranovej zo Štítnika, uverejnené v jej knižôčke: DVANÁSŤ MESIAČIKOV. Zaujímavá je aj tým, že sám pán Burčo ju ilustroval. Knižôčka mala podnietiť detí k poznávaniu cudzích jazykov. Dnes si vybral júlovú a augustovvú básničku. K obrázku pripojil aj viacjazyčné texty, ktoré dopĺňajú jeho príspevok. Všimnite si aj jedno i druhé, možno sa aj vám bude páčiť.
Prvé miesto v XXXVIII. ročníku vlastivednej súťaže PRAMENE patrí študentom Gymnázia I. Kraska
Napísal(a) E. LindisováDňa 22. júna 2023 (štvrtok) sa uskutočnil XXXVIII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú Gemersko-malohontské múzeum organizuje už od roku 1983. Určená je žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá). Jej cieľom je doplniť a prehĺbiť vedomosti žiakov o znalosti z regiónu Gemer-Malohont. Rovnako je cieľom aj vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. V roku 2023 sa do súťaže prihlásilo 12 družstiev z deviatich základných škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Podujatie bolo realizované v budove Centra voľného času Relax, v Rimavskej Sobote. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na spoznávanie regiónu prostredníctvom Stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea. Príprava na súťaž je tak aj motiváciou k návšteve múzea.
Viac...
Reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu - Predmet mesiaca júl 2023
Napísal(a) I. Kerepesi,Rimavská Sobota, 03. 07. 2023 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nedávno reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu. Ich reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Nástenné zrkadlá budú vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 1. júla do 31. júla 2023.
Prezentované nástenné zrkadlá pochádzajú z obdobia historizmu a klasicizmu, bližšie teda z druhej polovice 19. storočia. Prvé zo zrkadiel, pochádzajúce z časového obdobia medzi rokmi 1870 - 1890, je osadené v čiernom, bohato zdobenom drevenom ráme. Pozostáva zo zrkadliacej plochy obdĺžnikového tvaru, ktorú lemujú profilové lišty v rohoch spájané na pokos. Spodnú časť tvorí masívna profilová lišta a po stranách sa nachádzajú sústružené ozdobené stĺpy s kanelovaním. Plocha nadstavbovej časti je bohato zdobená vsádzaným mosadzným plechom s rastlinným motívom.
Dňa 1.7. 2023 na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa konal futbalový turnaj O pohár starostu obce Nižná Slaná. Mužstvá boli rozdelené do troch skupín, pričom víťazi skupín nastúpili proti sebe systémom každý s každým. Hralo sa dvakrát po päť minút, zápasy rozhodovali Stanislav Beňo, Ing. Martin Gazdík, Karol Kováč a Tibor Jerga. O občerstvenie bolo postarané.
Turnaja sa zúčastnili ako diváci viacerí bývalí hráči a funkcionári: Mgr. Ján Šlosárik, Pavel Fecko, Ing. Martin Gallík, Karol Kováč, Štefan Gazdík, Milan Laciak, Marián Černaj, Dušan Vandrášik, Štefan Müller najst. a ďalší.
Po vyhodnotení turnaja sa hráči rozišli s vedomím, že sa v tejto tradícii bude pokračovať.
Výsledky na turnaji:
Prečo futbalový turnaj v Rožňavskom Bystrom nesie názov Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka
Napísal(a) MG odNa portáli majgemer.sk ešte 18. júla 2012 sme uverejnili článok pod titulkom: Prečo futbalový turnaj v Rožňavskom Bystrom nesie názov Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka. Odvtedy uplynul pekných pár rôčkov a spomínaný turnaj sa v tejto hornogemerskej a bývalej baníckej obci každoročne stále usporadúva. S rokmi však akosi sa zabúda pripomenúť, najmä mladšej generácii, kto vlastne boli spomínaní mladí futbalisti, ktorých mená sa tak rýchlo vytratili zo súpisky Baníka Rožňavské Bystré. Preto nebude na škodu si tento článok pripomenúť po jedenástich rokoch. Veď futbalový turnaj bystranský futbalový klub ako Memoriál na ich počesť usporiada aj v tomto roku, a to 15. júla 2023. Nová generácia však nevie o tom, kto bol Janko Babič, Peťo Urban, ani Miroslav Lindák. Tak si spomínaný článok aj z úcty k nim aj takto pripomeňme:
Kam bude nasmerovaný futbal na hornom Gemeri v novom ročníku?
Napísal(a) MG odV takomto čase sme sa vo futbalovom ročníku 2022/2023 pravidelne stretávali s komentármi prinášajúcimi výsledky z futbalových súťaží mužstiev z nášho regiónu, ktoré stránka Maj Gemer pravidelne uverejňovala už niekoľko rokov. Futbalové ihriská od 24. júna 2023 zívajú prázdnotou, niektoré mužstvá vyhodnotili uplynulý ročník, poniektoré už pripravujú futbalové turnaje (Honce, Rakovnica, Rožňavské Bystré atď.), Krajská organizácia futbalového zväzu dokonca ešte pred posledným kolom zorganizovala Krajskú konferenciu a začala pracovať už na novom futbalovom ročníku. Ozval sa aj Oblastný futbalový zväz Rožňava a cestou stránky futbalnet.sk pozýva svojich funkcionárov i zástupcov futbalových oddielov 7. ligy na Konferenciu ObFZ Rožňava spojenú s aktívom ŠTK. Konferencia sa uskutoční v stredu 5. júla 2023 o 17.00 h v ZŠ akademika J. Hronca, Zakarpatská 20 Rožňava. Za FK sa zúčastňuje 1 člen, delegát FK. Okrem iného delegáti si vypočujú Správu o činnosti ObFZ za obdobie od poslednej konferencie ObFZ. Hlavnou témou zrejme bude Vyhodnotenie sezóny 2022/2023 a Vyžrebovanie sezóny 2023/2024.
01 Ján Kadár – 45. výročie úmrtia
1. jún – – Ján Kadár (1.4.1918 Budapešť – 1.6.1979 Los Angeles, Kalifornia, USA) – filmový
scenárista a režisér.
Detstvo a rozhodujúce roky mladosti prežil v Rožňave. Od roku 1952 spolupracovník českého režiséra Elmara Klosa, s ktorým nakrútili osem celovečerných filmov. Ich film Obchod na korze je prvým československým filmom, ktorý bol ocenený Oscarom (1966). Od roku 1968 žil v USA, kde pokračoval vo svojej režisérskej práci. Dňa 19. októbra 2005 mu bola v Rožňave slávnostne odhalená pamätná tabuľa na dome, v ktorom prežil roky svojej mladosti. ktoré pripravilo mesta Rožňava a Slovenský filmový ústav. Autorom bronzovej pamätnej tabule je výtvarník Peter Balogh z Revúcej. Slávnostné odhalenie bolo spojené s projekciou filmu Obchod na korze s lektorským úvodom filmového historika prof. Václava Maceka, ktorý je aj autorom monografie o Jánovi Kadárovi (2011). -MM-
02 Daniel Sartorius – 320. výročie narodenia
3. jún – Daniel Sartorius (3.6.1704 Štítnik – 8.2.1767 Banská Bystrica) – náboženský spisovateľ.
Navštevoval školu v Kameňanoch a v Ožďanoch, študoval na univerzite vo Wittenbergu. V r. 1727 – 1731 pôsobil ako rektor v Štítniku, potom v Prešove a Kežmarku, od r. 1746 ako farár v Banskej Bystrici. Popredný barokový autor nábožensko-popularizačných spisov. Vo veršovanom Florilegiu Biblicum aneb Květná zahrádka biblická priblížil najmä mládeži základné články kresťanskej vierouky. Vydal tiež Lutherov Katechizmus, v rukopise zostali jeho pojednania o metafyzike a logike. Písal výlučne po slovensky – slovakizovanou češtinou. -MM-
03 Juraj Tandler – 90. výročie narodenia
10. jún – Juraj Tandler (10. 6. 1934 Tornaľa – 11.1.2020 Bratislava) – hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponuje skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
04 Jonatán Dobroslav Čipka – 205. výročie narodenia
14. jún – Jonatán Dobroslav Čipka (14.6.1819 Tisovec – 14.2.1861 Drienčany)
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 – 1847 bol učiteľom a kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i poézie určenej deťom. -MM-
05 Ondrej Žúdel – 20. výročie úmrtia
19. jún – Ondrej Žúdel (25.3.1940 Rakovnica – 19.6.2004 Rožňava) – banský technik, geológ, básnik.
Študoval na priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi. Pracoval ako geológ, potom ako vedúci ochrany na Geologicko-meračskom oddelení Železorudných baní v Rožňave. Neskôr zanechal svoje pôvodné povolanie a pôsobil v Slovenskom rozhlase. Popri profesionálnej práci sa venoval aj poézii, svoje básne a aforizmy publikoval v časopisoch a v rozhlase. Knižne debutoval v roku 2000, keď vydal knihu aforizmov Neuvážené úvahy a po nej ďalšie zbierky básní, najmä s regionálnymi témami. Jeho životné skúsenosti a zážitky ako geológa i baníka, keď chodil fárať do rožňavských baní ho inšpirovali k napísaniu dvoch zbierok poviedok a príhod z baníckeho prostredia pod názvom Banícka nátura (2001) a Banícka nátura 2 (2004). Od r. 2000 bol členom Literárneho klubu Litokruhy pri Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kde poskytoval odbornú pomoc najmä začínajúcim autorom. Podobne spolupracoval aj so Spišským literárnym klubom v Spišskej Novej Vsi. V roku 2004 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov. -MM-
06 Vladimír Krno – 150. výročie narodenia
21. jún – Vladimír Krno (21.6.1874 Čerenčany, okr. Rimavská Sobota – 10.3.1955 Partizánska Ľupča) – verejný činiteľ, politik, advokát.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Bratislave, potom právo na univerzite v Budapešti, kde bol podpredsedom Slovenského spolku. Od roku 1923 pracoval ako advokát v Bratislave. Stál tiež na čele Hospodárskej banky v Trnave. V rokoch 1930 – 1938 bol primátorom Bratislavy a s jeho menom je spojený rozvoj mesta. Bol organizátor právnictva, člen štátneho súdu, predseda Zväzu vinohradníckych spolkov, člen Štefánikovej spoločnosti. Odbornými článkami prispieval do rôznych novín. V roku 1926 vydal knižne Občiansky súdny poriadok. -MM-
07 Ján Glosius – 260. výročie narodenia
22. jún – Ján Glosius (22.6.1764 Jelšava – 2.8.1794 Roštár) – včelár, farár.
Študoval v Modre a Kežmarku. Od r. 1785 pôsobil ako farár v Roštári. Autor jednej z prvých slovenských včelárskych kníh "Obsah potrebných naučení a pravidel, vedle kterýchž se včely rozšafne a s užitkem opatrovati mají" (Banská Bystrica, 1792), v ktorej v osvietenskom duchu nabádal včelárov, aby popri praktických skúsenostiach študovali aj novú včelársku literatúru. -MM-
08 Peter Glocko – 5. výročie úmrtia
26. jún – Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – spisovateľ, rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Písal detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Často využíval folklórne a ľudové zdroje, ktoré upravoval, no zároveň zachovával ich folklórne hodnoty. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, upravil Dobšinského rozprávky, ktoré knižne vyšli v roku 1988 pod názvom Slovenské rozprávky, životným osudom P. Dobšinského je venovná kniha Rozprávkar a rozprávnica (2006). -MM-