Z histórie FK Krásnohorské Podhradie v rokoch 1994 – 2003
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Krásnohorské Podhradie dlhodobo účinkuje v regionálnych súťažiach VsFZ. Predtým však pôsobilo v 1. triede, 2. triede či dokonca v 3. triede. Práve o menej známom období z rokov 1994 – 2003 je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V článku ponúka súpisky a umiestnenie v tabuľke. Text dopĺňa fotografia z ročníka, kedy klub vyhral 1. triedu.
3. trieda
Káder 1994 – 1996: Tibor Páll, Csaba Jonáš, Jozef Vozár – Štefan Kún, Ladislav Jobbáď, Marek Roxer, Róbert Bakoš, Vladimír Thán, Tibor Krištof, Eduard Zubatý, Ján Lázar, Ladislav Štefan, Ľudovít Mészner, Róbert Ulbrik, Zoltán Ulbrik, Peter Prekop, Dušan Papcún, Gabriel Gašpar, Július Rusznyák, Juraj Jurínyi, Ján Kovács, Marián Vlčák, Stanislav Katona, Peter Várady, Gabriel Fulek, Ondrej Tököly, Jaroslav Sústrik, Gabriel Skurim
Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 1. novembra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa sa skončil slávnostným vyhlásením výsledkov za účasti ocenených a členov hodnotiacej poroty v Revúcej. Dejiskom finále celoslovenskej literárnej súťaže autorov poviedok sci-fi a fantasy sa stala nová inštitúcia Litterra, charakterizujúca sa ako „priestor pre fantáziu“. Prihlásený rekordný počet autorov aj literárnych prác – 119 autorov so 130 poviedkami – hodnotila odborná porota zložená z profesionálov v žánri: Lucia Lackovičová, Róbert Kotian a Peter Michalík.
Na vyhlásenie výsledkov aktuálneho ročníka Ceny Gustáva Reussa organizátori pozvali všetkých súťažiacich autorov. Hoci prišla iba hŕstka z nich, spoločne sa mohli tešiť z ich spontánnej radosti po zisku niektorej z cien.
Netradičný, ale poučný tréning s mladými hasičmi v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych.
V stredu 30. 10. 2024 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Hasičskej zbrojnici v Jelšave na tréning. Nakoľko bol už prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol o 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných.
Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Boli sme oslovení pani Mirkou Humeníkovou, či by sme niečo nevyrábali s deťmi v rámci krúžku, čo by mohla použiť ako výzdobu v Bistre v Jelšave. Tak sa zrodila myšlienka, že vyrobíme výzdobu priamo v Bistre. Vierka Bérešová zabezpečila tri veľké tekvice, krásne plody jesene a deti mohli pracovať. Vytvorili sme tri skupiny, jednu dievčenskú a dve chlapčenské a začala pracovať detská fantázia a tekvice začali ožívať. Bol zážitok sledovať, ako sa kreslilo, maľovalo, vyrezávalo. Ani sme sa nenazdali a už bola riadna tma.
Drevené polychrómované skulptúry biblických postáv Mojžiša a Árona v Gemersko-malohontskom múzeu počas novembra
Napísal(a) U. Kerepesi
Dve drevené polychrómované skulptúry z prvej polovice 18. storočia, ktoré znázorňujú biblické postavy, Mojžiša a Árona, predstavuje v novembri publiku Gemersko-malohontské múzeum v rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“. Návštevníci si ich môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 1. a 30. novembrom 2024.
Dvojica sôch zobrazujúcich starozákonné postavy Mojžiša a Árona pochádza zo súboru 14 drevených, polychrómovaných skulptúr. Do muzeálnych zbierok ich v roku 1937 daroval Ľudovít Hűvössy. Hűvössy bol evanjelickým farárom a jedným zo zakladateľov Spolku Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote, respektíve aj samotného Gemersko-malohontského múzea, ktorý sa okrem duchovnej činnosti intenzívne zaujímal aj o archeológiu. V rokoch 1882 – 1930 ako evanjelický farár pôsobil vo Vyšnej Pokoradzi. V múzeu bol zástupcom vedúceho Oddelenia starožitností Edmunda Loyscha a zároveň bol poverený vedením prvých archeologických výskumov v župe Gemer-Malohont.
Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Mikuláš Rozložník na portáli majgemer.sk je všeobecne známy ako fundovaný odborník z oblasti baníctva, najmä na území horného Gemera. Aj teraz ponúka zaujímavé čítanie predovšetkým tým, ktorí sa zaoberajú históriou baníctva na našom území. V príspevku, ktorý má názov Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia poskytuje zaujímavý pohľad na túto problematiku. Pretože je dosť podrobný a s množstvom fotografií a kresieb, uverejňujeme ho vo formáte pdf. Teraz poďme pekne po poriadku tak, ako Ing. Mikuláš Rozložník začína: Gemer, ktorého je opisované územie súčasťou, je historickým územím, ktorého prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí. Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu v historických dokladoch udávaného ako „Castrum Gumur“, ktorý bol sídlom gemerského župana. Charakteristickým pre Gemer je horský reliéf s bohatým lesným porastom a výskytom nerastných surovín, čo bolo základom rozvoja zodpovedajúcich druhov činností. Z hľadiska geologickej stavby je jedným z najzaujímavejších a zároveň najzložitejších území Západných Karpát."
Futbalisti rožňavskej rezervy MFK ani po 11. kole nepoznajú premožiteľa
Napísal(a) MG od
Nečakané tri body si doviezli futbalisti MFK Rožňava, dospelí z ihriska v Rudňanoch, ktorí si merajú sily ako nováčik vo IV. lige Východ, keď v 15. kole doslova deklasovali svojho súpera 5:0. Škoda, že nič nového sme sa nedozvedeli z ihriska piatoligového Krásnohorského Podhradia, ktorého futbalisti naďalej rozdávajú body súperom aj na vlastnom ihrisku. Tak tomu bolo aj teraz, keď prehrali so súperom zo Sene 1:8. Hralo sa aj na ihriskách v nižšej súťaži dospelých – VII. ligy ObFZ Rožňava. Naďalej dobre si počína družstvo rezervy MFK Rožňava, ktoré ani po jedenástom kole nestratilo ani bod a suverénne si drží 1. miesto v tabuľke. So striedavými úspechmi si počínajú mládežnícke mužstvá súťažiace v III., IV. a v V. dorasteneckých ligách. Nevzdali sa súperov ani žiaci v III. a vo IV. lige, hoci s nižším počtom účastníkov ako ich starší ligisti.
Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota sa opäť stretli, aby pospomínali na svoje mladé časy a povedali si navzájom o sebe, ako plynú ich súčasné dni. Mesiac október, mesiac úcty k starším sme si pripomenuli dňa 22. októbra 2024 aj v našej ZO JDS Revúcka Lehota, keď za krásneho slnečného počasia vo vyzdobenej sále kultúrneho domu sa stretli všetci členovia (48 z 56) našej organizácie, ktorým to dovolil ich zdravotný stav. Účasť prijala aj pani starostka a pracovníčka obecného úradu.
Po príhovoroch predsedníčky ZO JDS a pani starostky sme pozdravili našich jubilantov, ktorí v poslednom období oslávili svoje okrúhle výročia.
Ďakujeme našim hosťom za štedré sponzorstvo vo forme bohatého občerstvenia a rovnako všetkým jubilantom, ktorí sa na ňom podieľali. Všetci sme sa tešili z krásnej akcie, ktorú sme si pripravili. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie, ktoré bude pri vianočnom stromčeku.
Nielen dnes, alebo iba v mesiaci október, ale aj počas celého roka si vážime našich seniorov, našich starších – mamky a otcov, staré mamky a deduškov. Ale práve v mesiaci október – Mesiaci úcty k starším, si aj my spoločne pripravujeme pre našich seniorov v obci posedenie s úctou k starším. Tak tomu bolo aj tento rok, kedy sme si 25.10.2024 spríjemnili deň potešením našich seniorov a posedením pri milých pozdravoch detí z MŠ Čierna Lehota, ktoré pani riaditeľka aj s učiteľkami naučili pesničky, básničky, a deti ich veľmi pekne odrecitovali svojim starým rodičom. Folklórna skupina Lehoťanka pozdravila našich milých seniorov pesničkami a básňami, pozdravmi, ktoré odrecitovala Ing. Darina Figúrová, vedúca FSk Lehoťanka. Otvorenie a úvodné slovo mala predsedníčka MO JDS a KD v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová.
Mestský futbalový klub (MFK) Rožňava je v súčasnosti najúspešnejší futbalový klub z okresu Rožňava. Preto si ho vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik a spracoval jeho históriu v kategórii dospelí. V príspevku uvádza umiestnenia v konečnej tabuľke od roku 1932, pričom je uvedená aj súťaž, ktorú v danom roku Rožňava hrala. Ďalej ponúka aj súpisky v niektorých sezónach a na záver osobnosti klubu. Z dôvodu rozsahu príspevok končí rokom 1988.
V roku 1919 vzniká Futbalový zväz pre Slovensko a organizuje prvé oficiálne súťaže.
V roku 1926 mal už Rozsnyói sport club (Rožňavský športový klub) – RSC A, B mužstvo dospelých a mužstvo dorastencov.
V roku 1927 bola RSC prijatá do súťaže Stredoslovenskej futbalovej župy, ktorá mala sídlo v Rimavskej Sobote. Súťažné, ale aj propagačné zápasy, hrávali s obcami a mestami ako Tornaľa, Fiľakovo, Plešivec, Dobšiná, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice, Prešov, Poprad, Spišská Nová Ves.
Slovenská stopa v dejinách Gemera na náučnej historicko-etnografickej výstave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 7. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku.
Viac...
Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.
Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.
Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.
Slávnosť inštalácie zborového farára Petra Hlavatého v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) PCZ Rožňavské Bystré
V evanjelickom augsburského vyznania chráme Božom v Rožňavskom Bystrom dňa 12. októbra 2024 sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Petra Hlavatého. Pozvanie na slávnosť prijali mnohí bratia farári a sestry farárky nielen z Gemerského seniorátu, ale aj z iných seniorátov cirkvi. Slávnostným kazateľom bol brat farár Mgr. Ivan Mikuš, ktorý je toho času na dôchodku. Akt inštalácie odbavila vznešená sestra konseniorka Mgr. Karmen Želinská. Počas slávnosti s piesňou vystúpili a ucho i srdce potešili Mgr. Dominika Ďurská, Dis. Art. a Mgr. Stanislav Ďurský, Dis. Art. Prekvapením na slávnosti bolo vystúpenie spoluordinovaných oltárnych bratov i sestier, kolegov i priateľov, ktorí sa slovom i piesňou prihovorili inštalovanému bratovi farárovi. Vzácne slová zazneli aj od sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, od zástupcu zborového dozorcu Ing. Viliama Volnu (z cirkevného zboru Turany), od starostu obce Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa a od velebnej sestry farárky Mgr. Ľubice Štefanidesovej.
Prednášky a workshopy Od vlny k banneru v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza pozýva na podujatie pod názvom Od vlny k banneru, ktoré bude pozostávať z prednášok a workshopov týkajúcich sa dvoch dnes málo využívaných materiálov – lokálnej ovčej vlny a odpadovej reklamnej banneroviny. Napriek tomu, že ide o dva tak rozdielne materiály, spája ich skutočnosť, že ich kriticky nízke využívanie má negatívny vplyv najmä na životné prostredie.
Cieľom podujatia je názorným príkladom ukázať jednu z ciest využívania týchto dvoch materiálov a záujemcov inšpirovať k rovnakému správaniu. Organizátori podujatia nielenže podnecujú na návrat ku kultúrnym hodnotám, ale kladú si za cieľ informovať chovateľov oviec o možnostiach využitiach nadbytočnej ovčej vlny zo strany drobných remeselníkov. Rovnako chcú pôsobiť na organizácie v regióne, aby odpadovú reklamnú bannerovinu nepovažovali primárne za odpad, ale skôr za materiál na ďalšie využitie. Povzbudzujú taktiež samotných jednotlivcov na využívanie týchto materiálov aj v domácom prostredí.
Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Tomková
Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-