MFK Rožňava v IV. lige na jar bez obdržaného gólu, Vlachovo po rokoch opustilo I. futbalovú triedu
Napísal(a) MG od
Na hornom Gemeri sa 2. apríla 2017 rozbehla aj futbalová súťaž - I. trieda majstrovstiev okresu. K štvrtoligistom Rožňavy a Krásnohorského Podhradia, z ktorých pomerne veľmi sľubne začali Rožňavčania, sa pridali aj V. ligové družstvá dospelých z nášho okresu, a to MFK Dobšiná a FK Gemerská Hôrka. Najmä rožňavskí futbalisti si v tohtoročných prvých troch majstrovských zápasoch počínali naozaj dobre. Trom svojim súperom vsietili 15 gólov a neinkasovali ani jeden.
Deti v ŠKD pri ZŠ I. B. Zocha privítali jar
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Štebotajúce vtáčiky a slnečné lúče, ktoré už zavčas rána pohládzajú detské líčka, nás motivovali k tvoreniu. Kúsok jari sme si vyrobili aj my s deťmi a vyzdobili sme tak chodbu v našej škole. Deti vedia, že nie všetko patrí do smetného koša. Odpadovému materiálu, ako starým krabiciam, papierovým rolkám alebo starým novinám vdychujeme druhý život. Deti sú vedené k ochrane prírody a k recyklácii. Samy často prídu s nápadom, čo všetko by sa dalo ešte vyrobiť.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Sošku Goskara na krajskej súťažnej prehliadke CINEAMA 2017 v Rožňave má záujem získať 31 amatérskych snímok
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) spolu s filmovým klubom Gemerfilm organizuje už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2017. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v sobotu 8. apríla 2017 od 10.00. História súťaže vyhlásenej Národným osvetovým centrom však trvá 25 rokov. Súťaž pozostáva z časti prezentačnej a vzdelávacej. Prezentačnú časť tvoria projekcie súťažných aj nesúťažných filmov
Pre našich spolužiakov pripravili „Knižnú obývačku“
Napísal(a) Monika Podolinská
Ľudia čítajú knihy odpradávna. Niektorí viac, iní menej. Niektorí majú radi romány o láske, iní historické či cestopisné. Niektorí nemajú prístup ku knihám, iní nevedia ani len čítať. Knihy rozvíjajú fantáziu, tvorivosť, sú v nich ukryté staré pravdy, možno tajomstvá vekov. „Povedz mi, akú knihu čítaš, a ja ti poviem, kto si,“ už dnes asi stopercentne neplatí, ale niečo na tom bude.
51. ročník celoštátnej súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači v znamení Košíc a Rožňavy
Napísal(a) MG od
Obchodná akadémia v Rožňave zorganizovala 22. a 23. marca 2017 už 51. ročník celoštátnej súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači. Uverejnil to portál VUCKE:sk. Súťaž bola organizovaná pod garanciou Štátneho inštitútu odborného vzdelávania v Bratislave a v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a mestom Rožňava. Na súťaži sa zúčastnilo 70 študentov z celého Slovenska. Porovnávali svoje zručnosti v spracovaní informácií na počítači v 10-minútovom odpise textu
Výsledky dvadsiateho ročníka súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
V stredu 22. marca sa opäť rozozvučal revúcky Kultúrny dom detským džavotom. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja zorganizovalo v tento deň v poradí už dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky detských divadelných súborov. V roku 2017 sa jej zúčastnili štyri kolektívy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. V súťaži sa umiestnili nasledovne:
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
Jarný prechod Silickou planinou prilákal turistov aj z Košíc, Jelšavy, Dobšinej a Popradu
Napísal(a) Martin Markušovský
Pekné slnečné počasie nalákalo na jarný prechod Silickou planinou 25. marca 2017 veľa turistov. Okrem turistov z blízkeho okolia sme privítali aj turistov z Košíc, Jelšavy, Dobšinej, Popradu... Bolo nás asi 200. Trasa prechodu viedla z Jablonovského sedla cez Rakaťu, kde bola prestávka na občerstvenie, až na Silicu, kde sme akciu ukončili. Niektorí turisti si ešte odbočili k Silickej ľadnici.
Viac...
Pri skromnom pomníku na Dukle v roku 2007 počas pietnych osláv Karpatsko-duklianskej operácie sa mnohí účastníci nechtiac stali svedkami neobyčajne emotívnej udalosti, ktorú môže privodiť vari len krutá vojna.
Pohrúžený do dávnych spomienok pri pomníku stál zošúverený starší človek. Zrejme si chcel spomenúť, vybaviť v pamäti, ako vyzeral jeho syn,
Gemerskí filmoví nadšenci uspeli aj na krajskom kole amatérskej filmovej tvorbe v Žiari nad Hronom
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty piaty ročník krajského kola celonárodnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2017 sa uskutočnil 25. marca 2017 aj v krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom. Jeho organizátorom bolo Pohronské osvetového strediska. Súťažilo v nej 31 autorov, 4 kolektívy s 34 snímkami z regiónov Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Zvolen a Žiar n/H. Je pre nás potešiteľné, že najvyšších ocenení sa dostalo aj zástupcom regiónu Gemera, keď diplom za 1. miesto udelili
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Straka k strake sadá (8)
Napísal(a) Zuzana Široká
Tá mladá Mara zo Mlýna bola tete Gitke podozrivá už odmalička. Desiate z desiatich detí a celkom iné ako ostatných deväť – slamovovlasé a pehavé, nie tmavé, so širokou sedliackou tvárou. Niežeby bola nejaký Einstein, ale v rodine pastierov a povaľačov vynikala ak ďuna v karelábe. Len čo sa preplazila rokmi povinnej školskej dochádzky, pobrala všetkých svojich sedem slivák a pobrala sa zo starého mlyna s prepadnutou strechou a kozami v pitvore hľadať šťastie do sveta.
Žiaci v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava
Napísal(a) Žiaci 9. ročníka
Deviataci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava – Teplá voda. 17. marca 2017 sa v sprievode svojich triednych učiteliek zoznámili so závodom, ktorý je chlebodarcom mnohých rodín v našom regióne. Hneď po príchode všetci absolvovali školenie o bezpečnosti práce pre návštevníkov závodu v rámci exkurzií. Ďalej sa formou prezentácie zoznámili s históriou, súčasnosťou a s perspektívou budúcnosti tohto závodu.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-