Ešte k semináru na tému Gustáv Eisele - významná osobnosť baníctva na Gemeri
Napísal(a) G. Kolesárová
Dňa 17.6.2016 sa v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave uskutočnil seminár venovaný životu a dielu banského inžiniera Gustáva Eiseleho. Uskutočnenie seminára inicioval Gemerský banícky spolok Bratstvo, ktorý ho zorganizoval v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Podnetom bolo
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Športovci z revúckych škôl si zmerali sily na 16. ročníku Kalokagatie
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
V piatok, 17. júna 2016, sa už od rána zapĺňal školský dvor Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej športovcami z revúckych škôl, ktorí prišli, aby si zmerali sily na 16. ročníku Kalokagatie, ktorú organizuje ZŠ I. B. Zocha v spolupráci s Mestom Revúca a CVČ Revúca v rámci Dní Mesta Revúca. Prišli zástupcovia zo ZŠ Hviezdoslavova, ZŠ J. A. Komenského, Gymnázia Martina Kukučína, Špeciálnej ZŠ a samozrejme z usporiadateľskej školy.
Priblížili významnú osobnosť baníctva na Gemeri - Ing. Gustáva Eisele
Napísal(a) K. Tomány+ O. Rozložník
Seminár o banskom inžinierovi Gustávovi Eisele sa uskutočnil dňa 17.6.2016 v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave na Betliarskej ulici. Jeho organizátorom bolo Banícke múzeum v Rožňave, Gemerský banský spolok Bratstvo a Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Na seminári odzneli zaujímavé prednášky o jeho živote a práci počas jeho aktívneho pôsobenia od roku 1861 až do roku 1911, ktorú predniesol Ing. Karol Tomány.
Keď sa to dávno čakané
už naozaj stane
a smrtka ma schmatne svetu
a zotrú ma
ako v škole na tabuli
kriedou napísanú,
pre výklad už nepotrebnú
vetu,
neplašte sa, moji milí,
čo vám v tejto smutnej chvíli
pribudli formálne pohrebné
starosti,
Revúčania na prvých pretekoch letného biatlonu v Prešove
Napísal(a) Biatlon Revúca
Úvod letnej biatlonovej sezóny sa v dňoch 11.- 12. júna 2016 presunul na východ Slovenska. Dejiskom I. kola VIESSMANN pohára v letnom biatlone sa stal Sigord pri Prešove. Zišli sa tu nielen mladí biatlonisti z celého Slovenska, ale aj všetci nadšenci tohto krásneho, ale náročného športu. Predpovede počasia na tento víkend spočiatku neboli príliš priaznivé, organizátori aj pretekári sa právom obávali možných rozmarov počasia,
Jedného krásneho slnečného dňa skrsol v hlave našej pani riaditeľky skvelý nápad. Uplynuli dva roky od inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, a tak sa konal v stredu 15. júna 2016 v Prezidentskom paláci v Bratislave deň otvorených dverí. To bol dosť dobrý dôvod na to, aby sme do nášho hlavného mesta zavítali aj my a spoznali sa s ním. Veď mnohí naši žiaci ešte v Bratislave neboli alebo ňou len prechádzali.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 22.6.2016:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /26. kolo/ zo dňa 19.6.2016: Dlhá Ves - Honce 2:2, Drnava - Rudná 1:1, Bohúňovo - Betliar 2:1, Nižná Slaná - Vlachovo 5:2, Hrhov - Jablonov 2:5, Rožň. Bystré - Vyšná Slaná 1:2.
Finálový turnaj prípraviek OM ObFZ Rožňava 18.6.2016 v Gemerskej Polome
Predmet mesiaca júl "Drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu"
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Letným, júlovým predmetom mesiaca bude drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu, datovaný do polovice 16. storočia. Objavený bol počas archeologických výskumov v rokoch 2010 – 2011. Výskum vykonal archeológ PhDr. Alexander Botoš, z Gemersko-malohontského múzea na mieste bývalej mestskej tržnice, na ul. B. Bartóka v Rimavskej Sobote.
V náručí slovenských hôr a bystrín
leží dedinka Nižná Slaná.
Do vône sadov, bylín a polí
zvonia spiežovce ovčieho stáda.
Malebné doliny pretkané štôlňami
i lesmi plnými vtáčat a medu.
Končiare raja a krasu taja
divokú zver i motýliu nehu.
Viac...
Naša obrázková mapa výletov zdobí nástenku v škole
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Školské výlety žiakov Základnej školy Ivana Branislava Zocha sú za dverami, a tak sme si s deťmi v ŠKD zhotovili mapu nášho Slovenska. Na baliaci papier sme najskôr nakreslili našu krajinu, farebne sme zvýraznili nížiny a pohoria. Potom deti určovali pomocou atlasu polohu miest a obcí. Obrázky historických budov, ktoré sme na mapu postupne lepili,
Počas Dní mesta Revúca to dva dni naozaj "vrelo"
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas dvoch letných dní, 17. až 18. júna 2016 sa na námestí pred budovou „Kohút“ v Revúcej uskutočnil 20. ročník Dní mesta Revúca, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Boli to dva slnečné, horúce a zaujímavé dni plné zábavy, oddychu a bohatého programu.
V piatok sa po otvorení podujatia so svojim programom na tribúne postupne predstavovali deti z materských a základných škôl,
Slovensko-slovinská dimenzia ako spoločný projekt prostredníctvom výstavy
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Filozofická fakulta UK v Bratislave, Veľvyslanectvo Slovinskej republiky na Slovensku a Slovenské národné múzeum pripravili spoločný projekt Slovensko-slovinská dimenzia. Výstava je prezentáciou kultúrno-historických a súčasných paralel a rozdielov oboch krajín pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky Rade EÚ a 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky.
Pozvali nás na vyhlásenie výsledkov súťaže „Som neNORMAlne fér“ do Slovenského národného divadla
Napísal(a) Mgr. Monika Podolinská
Jedna norma nemôže platiť pre všetkých. Nemôžme mať ku všetkým rovnaký prístup, ale každý z nás si zaslúži prístup rovnocenný. Tak asi takto znela hlavná myšlienka multižánrovej súťaže „Som neNORMAlne fér.“
Nie sme veľká škola, no poslali sme až 6 súťažných prác. Tri práce v kategórii kolektív do 11 rokov, jednu v kategórii vekovo zmiešaný kolektív
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v