Medzi najlepšie pôrodnice na Slovensku za rok 2015 patria aj tri pôrodnice Sveta zdravia: Rožňava, Humenné a Vranov nad Topľou
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Health Policy Institute v spolupráci s portálom rodinka.sk vyhodnotil najlepšie pôrodnice na Slovensku za rok 2015. V piatom ročníku projektu sa hodnotila kvalita pôrodníc podľa úrovne neonatologickej starostlivosti pri pôrodnici. Bola tak zohľadnená odlišná náročnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej v príslušných zdravotníckych zariadeniach. Medzi najlepšími zabodovali aj tri pôrodnice Sveta zdravia:
Na výstave v Bratislave stretnete panovníka neskorého stredoveku s názvom Cisár na štyroch trónoch
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Od 14. júla 2016 Slovenské národné múzeum v spolupráci s Českým centrom v Bratislave priblíži osobnosť najvýznamnejšieho európskeho panovníka neskorého stredoveku na výstave s názvom Cisár na štyroch trónoch. Životná púť Karola IV. v štrnástich obrazoch. Putovná výstava pri príležitosti osláv 700. výročia
Dve žiačky s Cenou školy a 111 žiakov na konci školského roka dostalo pochvalu od riaditeľky našej školy
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Zocháči oceňovali najlepších
Ako ten čas rýchlo letí,
potešia sa hlavne deti.
Prišlo leto a s ním čas,
brány školy zavrieť zas.
Deti sa už vytešujú,
na prázdniny sa chystajú.
S elánom si balia veci,
do tábora chcú ísť všetci.
Na bicykloch na výlet
a či spoznať celý svet?
Kúpať, hrať sa celý deň,
budeže to radosť len.
U nás taká obyčaj... s folklórnym súborom Gemer z Dobšinej
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 20. júla 2016 o 19.00 hodine sa v rámci cyklu „U nás taká obyčaj...“ v Dome gemerskej kultúry v Rožňave predstaví folklórny súbor Gemer z Dobšinej. Studnicou námetov je pre tento kolektív neďaleká Rejdová, ale čerpá aj z ďalších častí Gemera či oblastí Slovenska. Účastníkom folklórneho večera ponúkne
V Sirku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1421 sa uskutočnilo prvé riadne stretnutie rodákov. Myšlienka zorganizovať takéto stretnutie vznikla už minulý rok. Už vtedy sa na prvom neoficiálnom stretnutí zúčastnilo cca 25 rodákov. Prioritou organizátorov (G. Kederová a L.Čajko) na ďalšie obdobie
Aktivity Popradského múzea v roku 140. výročia vzniku začínajú prednáškou k nálezu neandertálskeho človeka v Gánovciach
Napísal(a) PhDr. Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň, v priestoroch pobočky múzea na Sobotskom námestí 33 v Poprade-Spišskej Sobote. Letná čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú druhú stredu od 17:00 – 20:00 hod. (13.7.2016, 27.7.2016, 10.8.2016, 24.8.2016).
Rožňava si pripomenula 1153. výročie príchodu solúnskych bratov Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy
Napísal(a) Predsedníčka MO MS Rožňava
Dňa 05.07.2016 popoludní Miestny odbor Matice slovenskej Rožňava v spolupráci s Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave, rímsko-katolíckym biskupským úradom v Rožňave a evanjelickým farským úradom a. v. v Rožňave usporiadal na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť
Spomienková slávnosť pri príležitosti 155. výročia úmrtia Pavla Jozefa Šafárika, kobeliarovského rodáka
Napísal(a) Janka Vranová, Zlatka Halková
Spomienková slávnosť pri príležitosti 155. výročia úmrtia Pavla Jozefa Šafárika, kobeliarovského rodáka, sa začala slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole a. v. v Kobeliarove dňa 26.6.2016. Dôstojnosť a úctu prišli prejaviť nielen domáci obyvatelia, ale aj ľudia zo širokého okolia, stretli sa matičiari, starostovia, ale prišiel aj poslanec NR SR Peter Pamula.
Agentúra pre rozvoj Gemera realizuje v regióne Gemer-Malohont ďalší z dielne jej inovatívnych projektov, projekt "PlaNET SOEN – ENTERprise your region". Sme nesmierne poctení a hrdí, že nad naším projektom prebral záštitu prezident Slovenskej republiky pán Andrej Kiska, osobnosť prinášajúcu so sebou vážnosť, dôveru a ľudskosť, osobnosť, ktorej nie je osud nerozvinutých a chudobných regiónov ľahostajný.
MFK Dobšiná dosiahla v uplynulej sezóne V. futbalovej ligy doteraz najlepšie umiestnenie
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
K pravidelným účastníkom novovytvorenej V. futbalovej ligy košicko-gemerskej skupiny patrí z nášho regiónu MFK Dobšiná. Mužstvo dospelých postúpilo do tejto súťaže z 2. miesta v roku 2011. Z trojice mužstiev, čo vtedy postúpili do tejto súťaže (Lipovník, Dobšiná, G. Poloma) ostal iba celok Dobšinej.
Viac...
V Revúcej súťažili v letnom biatlone aj slovenskí reprezentanti
Napísal(a) Andrea Tokárová
Revúcka strelnica hostila počas tohtoročného posledného júnového víkendu takmer 200 biatlonových pretekárov všetkých vekových kategórií. Konali sa tu preteky Viessmann pohára v letnom biatlone. Súťažilo sa vo všetkých vekových kategóriách, od najmladších žiakov (10-11 ročných) až po seniorov (nad 50 rokov). Do bojov sa zapojila aj početná skupina biatlonistov z maďarských klubov.
Súkromná základná umelecká škola v Rimavskej Sobote organizuje po prvýkrát denný folklórny tábor
Napísal(a) Andrej Sýkora
Súkromná základná umelecká škola v Rimavskej Sobote organizuje po prvýkrát denný folklórny tábor, zameraný na ľudový tanec. Tábor sa koná v príjemnom prostredí Salaša pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach od pondelka 11. júla do piatku 15. júla 2016. Je určený pre deti vo veku 7 až 12 rokov.
Známy je výrok Inter arma silent Musae – Keď rinčia zbrane, Múzy mlčia!
Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi po vypuknutí Slovenského národného povstania (29. august 1944) síce začali rinčať zbrane, ale Múzy mlčať neprestali. Zvlášť poetické Slovo burcovalo Slovákov brániť hodnoty slobody, spravodlivosti a demokracie proti totalite, fašizmu a ľudáckemu režimu.
Úcta povstaleckému básnikovi Gemera Jankovi Brockovi z Revúcej k 70. výročiu úmrtia
Napísal(a) Martina Urbanová
Vo štvrtok 7. júla 2016 sa uskutočnilo SPOMIENKOVÉ PODUJATIE venované 70. výročiu úmrtia povstaleckého básnika a revúckeho rodáka JÁNA BROCKU (1.3.1924 – 7.7.1946), ktoré zorganizovalo Mesto Revúca a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Základná organizácia generála Viesta, Revúca.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v