6. voj. Juraj GUNÁR
Narodil sa 17. decembra 1874 v Veľkej Polome, otec Georgius Gunár, matka Barbara Lányi, ECAV, príslušník 11. roty, HIR 16, Banská Bystrica. Bojoval na ruskom fronte v Haliči, kde bol zranený. V manželstve sa narodil syn Elemír (29. 11. 1914). Podľa obecnej kroniky – nezvestný.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára po sviatku Troch kráľov a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 6. marca. Dovtedy budú v našom regióne na programe hlavne plesy, fašiangové sprievody a stretnutia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartovali už v piatok 25. januára v Kokave nad Rimavicou Detské fašiangové podujatie v maskách, ktoré si tu šikovné rúčky najmenších sami vyrobili.
Obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Koncom roka 2018 sme z historickej zbierky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia. Cieľom projektu bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola známa rimavskosobotská rodina fotografa Gejzu Pappa. Pappova rodina žila na dnešnej Šrobárovej ulici a táto sedacia súprava tvorila súčasť vybavenia interiéru ich obývačky. Zámerom projektu bolo reštaurovanie sedacej súpravy a doplnenie stálej expozície múzea o ukážku historického nábytku, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný. Realizátorom reštaurovania bol Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen Reštaurátorskej komory na Slovensku, ktorý v priebehu pol roka prinavrátil jej niekdajší vzhľad.
Nevrátili sme sa...
1. voj. Martin BENDÍK
Narodil sa 6. augusta 1879 v Nižnej Slanej, ECAV, príslušník HIR č. 9 Košice. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Dňa 13. 2. 1906 sa oženil s Máriou Hudákovou z Henckoviec. V manželstve sa narodili dcéry Mária (6. 7. 1910) – vydala sa 11. júna 1927 za Martina Černaja a Zuzana (7. 9. 1912) – vydala sa 5. mája 1934 za Ondreja Ondreja.
Nová akvizícia diel maliara Eduarda Putru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v rámci akvizičnej činnosti každoročne dopĺňa svoj zbierkový fond o nové artefakty. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj zbierkové predmety z oblasti výtvarného umenia, ktorých počet dnes presahuje 2 000 kusov umeleckých diel. Programovo sa múzeum sústreďuje na zbieranie a dokumentáciu diel regionálnych výtvarníkov. V uplynulom roku 2018 sa vďaka finančnej dotácii z Fondu na podporu umenia a zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja podarilo zakúpiť sedem olejomalieb maliara Eduarda Putru (1883 - 1915), ktorého tvorivý život bol spätý najmä s mestom Rimavská Sobota. Putra sa narodil v roku 1883 v Hrušove (okr. Rimavská Sobota), študoval na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote,
Adventný koncert v Rožňavskom Bystrom navodil nielen sviatočnú atmosféru
Napísal(a) Z. Poláková
Podvečer tretej adventnej nedele patril v Evanjelickom cirkevnom zbore Rožňavské Bystré realizácii adventného koncertu – na podporu prebiehajúcich rekonštrukčných prác v interiéri evanjelického kostola. V sále Kultúrneho domu po prezentácii o histórii ev. kostola, s programom vystúpili: talentované Bystränšätá – ktoré svojím spevom umocnili sviatočnú atmosféru, speváčky: Eva Dovcová a Dominika Ďurská a hrou na klávesové nástroje sa predstavili: Šimon Majerník a Zuzana Poláková. V Rožňavskom Bystrom vďaka nim zazneli skladby rôznych hudobných štýlov - od svetoznámych árií až po nezabudnuteľné filmové piesne a koledy. Programom rozdeleným do štyroch tematických častí pod názvami: Rozprávka, Láska, Modlitba a Vianoce prítomných hovoreným slovom sprevádzala Miroslava Macková.
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava eviduje za vlaňajšok vyše tridsať zásahov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2018 spolu 34 zásahov, z toho 25 požiarov, technických zásahov 7 a iných technických zásahov 2. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí - vykonaných v rámci mesta, bez vyzvania KR HaZZ bolo 6. Najviac sa zasahovalo v pondelok 8-krát, potom v stredu a v nedeľu po 6-krát, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, štvrtok 9-krát a v piatok najmenej 2-krát. Najčastejšie horel lúčny porast 5-krát, rodinné domy 3-krát a kontajnery 2-krát.
Honvédsky peší pluk č. 9 – HIR 9 Košice
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Medzi takéto jednotky patril aj Honvédsky peší pluk č. 9 (Kassai 9. honvéd gyalogezred). Ako vyplýva z názvu v origináli, tento pluk sídlil v Košiciach. V Košiciach bol umiestnený štáb pluku i všetky tri prápory. Pluk bol doplňovaný z obvodov Košice a Spišská Nová Ves. To v praxi znamená, že v ňom slúžili muži z celého východného Slovenska.
Mobilizačné plány určovali tento pluk do zostavy 77. honvédskej pešej brigády,
Múzeum Prvého slovenského gymnázia navštívilo vlani 3260 návštevníkov
Napísal(a) teraz.sk
Dovedna 3260 návštevníkov zavítalo počas uplynulého roka 2018 do Múzea Prvého slovenského gymnázia (MPSG) v Revúcej. TASR o tom informovala jeho lektorka Lucia Oravec Koreňová, podľa ktorej má návštevnosť každoročne stúpajúcu tendenciu.
„Návštevnosť bola početná najmä v mesiacoch máj až október. Ďakujeme všetkým návštevníkom za priazeň a tešíme sa na rok 2019, ktorý otvoríme vedeckou kaviarňou a ďalšími podujatiami,“ uviedla Oravec Koreňová.
Príslušníkom HIR 16 bol aj štábny rotmajster Ján Gallík (21. 7. 1892), vyznamenaný (vyznačený) za hrdinské činy na ruskom fronte, potomok nižno-slanskej zemianskej rodiny. Jeho predok Ján Gallík bol povýšený do zemianskeho stavu kráľom Leopoldom II. dňa 20. októbra 1702 (U. o. 90. – písomnosti zo župného archívu v Levoči).
Pochádzal zo siedmich súrodencov. Dvaja starší bratia, Juraj a Ondrej sa odsťahovali s rodinami začiatkom 20. storočia do USA (Clevelend, Guernsey, Ohio), ostatní súrodenci žili v Nižnej Slanej, (Mária Kolláriková, Zuzana Čipková, Juliana Gallíková a Anna Plačková). Cirkevnú evanjelickú školu ukončil v Nižnej Slanej.
Viac...
Medovníkové vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V predvianočnom období sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave opäť konali tvorivé dielne, aby sme sa spolu s deťmi pripravovali na Vianoce. Tentoraz nám pomohla aj aktuálna výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorá nás inšpirovala k zdobeniu vlastných medovníkov ako vianočných ozdôb. Deti si najprv prezreli túto zaujímavú výstavu, porozprávali sa o význame medovnikárskych produktov, v rámci ktorých hrali významnú rolu vždy aj vianočné ozdoby a sladkosti. Následne si vlastnoručne ozdobili svoje medovníky. Neostali sme ale len pri medovníkoch. Pripravili sme si s deťmi aj ďalšie vianočné ozdoby. Deti s radosťou vyberali ozdoby, usilovne strihali, maľovali a lepili, a tak vznikli krásne vianočné gule, venčeky a anjeliky.
Zimný zraz hry PLAMEŇ v Jelšave potešil deti revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej zorganizovala v sobotu 29. 12. 2018 zimný zraz hry Plameň v telocvični Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave pre deti revúckeho okresu vo veku od 8 do 16 rokov. Súťažili 5 – členné družstvá chlapcov a dievčat z okresu Revúca v uzlovej štafete, v štafete 5 x 20 metrov a v štafete dvojíc. Všetky kolektívy mali po dva pokusy. V oboch kategóriách zvíťazili plameniaci z Chyžného – dievčatá s časom 141,00 sekundy a chlapci s časom 117,62 sekundy. Víťazi boli ocenení medailami podľa umiestnenia a kolektív diplomom za umiestnenie. Bolo to príjemné spríjemnenie voľných chvíľ počas zimných prázdnin. Najbližšiu súťaž pre deti plánujeme v mesiaci marec – bude to pretek jednotlivcov pod názvom Železný hasič.
Prápor poľných strelcov č. 29 – FJB 29 Lučenec
K jednotkám so silným slovenským zastúpením v rakúsko-uhorskej armáde pred I. svetovou vojnou patril aj Prápor poľných strelcov č. 29 (Feldjaegerbatallion Nr. 29, FJB 29) z Lučenca. Táto jednotka vznikla v roku 1859. Pred I. svetovou vojnou bol štáb práporu a väčšina rôt dislokovaná v Monfalcone. Jedna rota bola dislokovaná v Ronchi (Taliansko). Náhradná rota bola umiestnená v Lučenci. V Prápore poľných strelcov č. 29 slúžili muži z doplňovacej oblasti Košice. V roku 1914 bolo národnostné zloženie práporu nasledujúce: 67 % Slovákov, 29 % Maďarov a 4 % iných národností.
Bojové cesty jednotiek, v ktorých bojovali naši predkovia
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci.
Peší pluk č. 25 (IR 25) – Lučenec
Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.