V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Čo všetko dokázala vykúzliť Čarovná studnička v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Mestečko Hnúšťa bolo v piatok 23.11.2018 miestom Čarovnej studničky. Gemersko – malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, tu vďaka projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, vytvorilo celodenné edukačné aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Svoje aktivity začali už zavčas rána v Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti, a to tvorivými remeselnými dielňami. Odborné pracovníčky GMOS prezentovali dávne remeselné tradície, ktoré na hrnčiarskom kruhu predvádzala Ing. Magdaléna Kantorová, výrobu cigánskych tkaničiek prezentovala Mgr. Kristína Lendvorská, Mgr. Anetta Cvachová prezentovala vianočné ozdoby. V ďalšej triede Mgr. Stanislava Zvarová prezentovala tradičný odev.
Slovenský spisovateľ Jozef Banáš predstaví v Rožňave svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva verejnosť do svojich priestorov na Lipovej ul. č. 3 na besedu so slovenským spisovateľom Jozefom Banášom v piatok 30. novembra 2018 o 17:00 hod. Autor predstaví svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“.
Milan Rastislav Štefánik patrí do prvých radov Slovákov, ktorí si zaslúžia náš obdiv. Bol velikán nielen pre nás, ale i pre Čechov a Francúzov. Vždy šiel za svojim snom pripravený siahnuť na dno svojich síl. Bol významným politikom, astronómom, vojakom, od roku 1918 generálom francúzskej armády. Od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov
ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.
Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov
Film o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Posolstvo Slovenského evanjelického a. v. gymnázia vo Veľkej Revúcej pretrváva dodnes. V súčasnosti chcú tvorcovia filmu toto posolstvo zachytiť formou polohraného dokumentu, ktorý sa v Revúcej začal točiť od konca októbra tohto roka. Zámerom je poskytnúť divákovi možnosť vytvoriť si celkový obraz o pomeroch, v ktorých gymnázium vzniklo, o jeho profesoroch, žiakoch, okolnostiach jeho zrušenia a o význame gymnázia, aký dnes zaujíma v dejinách slovenského školstva. Snahou tvorcov bude čo najvernejšie zachytiť históriu gymnázia od jeho vzniku po jeho nútené zavretie, ako aj atmosféru danej doby, a to prostredníctvom vybraných udalostí a príbehov, spojených s významnými postavami. Tvorcovia filmu nechcú predstaviť onú dobu prostredníctvom nezáživného mentorského dejepisného dokumentu,
Československý deň bol plný zaujímavých informácií
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V utorok 13.11.2018 múzejníci z Baníckeho múzea v Rožňave privítali záujemcov na podujatí Československý deň v rámci série podujatí Košického samosprávneho kraja, Osmičkovej jesene. V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv odzneli prednášky. V prvej sa Pavol Lackanič zaoberal problematikou najvýznamnejších priemyselných podnikov na Gemeri v období 1. ČSR a taktiež nezabudol poukázať ani na celkovú hospodársku situáciu v novovzniknutom štáte. Následne Pavol Horváth sa venoval téme vytvárania, úloh Československej armády v tomto medzivojnovom období, ako aj jej stretmi s Maďarskou Červenou armádou v máji a júni 1919. V rámci prednášky spomenul aj postoje obyvateľov Rožňavy a okolitých obcí na zmenu štátnych hraníc a prítomnosť samotnej armády na tomto území.
Pozývame vás stráviť predvianočnú atmosféru v Medovníkove
Napísal(a) D. Lacková
V spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave pripravila Lada kreatív aj tento rok obľúbený kurz predvianočného zdobenia medovníkov. Spoločne odhalíme tajomstvo mäkkých medovníkov a bielkovej polevy. Na kurze dostanete recepty na medovníčky nadýchané a mäkké. Na medovníčky, ktoré vám nestvrdnú a ak ich uchránite pred mlsnými jazýčkami vydržia aj pol roka. Potom si spoločne vyskúšame sladké kreslenie zdobiacim vreckom. Naučíme sa ťahať rovné čiary, ale i robiť pekné vlnovky. Hotové medovníky si v peknej krabičke zoberiete domov. KURZ TRVÁ: cca 120 min. DÁTUM: streda 28.11.2018 o 17.00 hod. CENA: 15 Eur (zahŕňa 10 ks medovníkov, bielkovú polevu, zdobiace vrecko, krabičku). MIESTO: Galéria Baníckeho múzea na Námestí Baníkov v Rožňave.
V revúckom Dome kultúry vystavuje inšpiratívny Kruh tvorivých žien
Napísal(a) J. Genčanský
„Jak rýchle ide čas! Čo je to rokov sto?
A dni a týždne, mesiace a roky
nič nie sú iné, len starosť rojných hláv!
Kto múdry je, ten nepočíta čas,
ten nezratuje kvapky dažďové.“
– napísal 28-ročný Vladimír Sýkora, alias Peter Zvon v Tanci nad plačom.
„Čas letí jak vtáci nedozerní.“ – zaspieval 19-ročný Laco Novomeský...
„Nemám čas!“ – frfleme všetci dennodenne, či už máme 50 alebo 20.
Veru, žijeme rýchlo, nemáme čas. Ale čas sám nám nič nevymeriava, proste plynie. Sme to my, kto ho úzkostlivo sledujeme, my, ktorí sa nevieme rozhodnúť, či minúta má byť hodinou, alebo hodina minútou. Čas sme my. Meriame ho svojím životom a prácou. Čas – máme ho toľko, koľko ho chceme mať. Tak žime a tvorme!
U nás taká obyčaj... s programom Spevy spod Stromíša
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na novembrovom folklórnom večere v Dome tradičnej kultúry Gemera v stredu 21. predstaví dve zbierky piesní Spevy spod Stromíša. Uvedie ich zberateľ a autor publikácií Juraj Kováč z Vlachova, nositeľ tradičnej ľudovej kultúry a dlhoročný kultúrny pracovník. Vzácnym hosťom tohto večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá im dala notovú podobu a odborne zaradila spevácky prejav Vlachovčanov. „Samozrejme, že nebudú chýbať ani vlachovské piesne z týchto zbierok v podaní spevákov z Vlachova,“ program večera doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Viac...
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie - interdisciplinárna konferencia v Jelšave
Napísal(a) MG od
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa uskutoční v dňoch 15. - 16. novembra 2018 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave. Konferenciu organizuje Ústav hudobnej vedy, Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a Slovenská botanická spoločnosť pri SAV v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Creative Europe Desk Slovakia, Katedrou zoológie UPJŠ Košice, Mestom Jelšava a Quirirtinus, o. z. Program konferencie začína vo štvrtok 15. novembra o 11. hodine otvorením odbornej aj vedeckej časti.
V ďalšej časti textu uvádzame podrobnejší program spomínanej konferencie aj s prednášajúcimi a ich témami:
Zlomové roky. Týždeň česko-slovenskej kultúry
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravili v stredu 14.11.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť besedu pod názvom „Zlomové roky“. Podujatie sa uskutoční v rámci Týždňa česko-slovenskej kultúry a hosťami budú Dr. phil. Beáta Katrebová - Blehová, PhD. a Ondrej Podolec, PhD. z Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002.
Výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorej vernisáž bude 22. novembra 2018 o 15.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.
Príspevok siedmej členskej výstavy rožňavského Fotoklubu Pix-XL k Mesiacu fotografie
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 9.11.2017 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Už po 28-krát patrí mesiac november vo veľkých mestách po celej Európe Mesiacu fotografie. VII. členská výstava rožňavského Fotoklubu Pix-XL chce prispieť do množstva spomínaných výstav, chce patriť do veľkej rodiny fotografov a dať najavo, že ani malé mesto nezaháľa.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.