September je mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
September je mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré oslávi aj Gemersko-malohontské múzeum, ako piate najstaršie múzeum na Slovensku, bohatou programovou ponukou. Počas septembra ponúkame návštevníkom Gemersko-malohontského múzea prehliadku výstav „ZOO – preťažená Noemova archa“ (do 15. septembra) a „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ (do 16. septembra). 11. septembra odštartujeme vlnu nových výstav z oblasti mineralógie, náboženstva, archeológie i baníctva. 27. septembra, už po tretíkrát, oslávime Svetový deň cestovného ruchu. Počas celého septembra môžu návštevníci múzea vidieť fotografie zachytávajúce udalosti z augusta 1968 v Rimavskej Sobote a Tornali. Rovnako si môžu prečítať príbeh Márie Očovanovej (1925 – 1968), ktorá sa stala obeťou udalostí augusta 1968.
Deti si naostro vyskúšali hasenie pomocou džberovej striekačky na „horiaci domček“
Napísal(a) G. Jakubecová
Počas tohtoročných letných prázdnin sa v našom meste Jelšava robia rôzne podujatia pre deti. Zamestnanci z Komunitného centra nás oslovili, či by mohli opäť navštíviť našu zbrojnicu. Dňa 23. 08. 2018 zavítali deti v rámci letnej prázdninovej činnosti do Komunitného centra v Jelšave. Dobrovoľní hasiči spolu s mladými hasičmi - plameniakmi z Jelšavy ukázali deťom výstroj a výzbroj hasičov, ktorú využívajú v zásahoch. Potom si deti naostro vyskúšali hasenie pomocou džberovej striekačky na „horiaci domček“, čo je jedna z disciplín na brannom preteku.
Bolo to príjemné popoludnie.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Rimavskej Soboty získali vzácne ocenenie
Napísal(a) A. Gallisová
BRATISLAVA 22. august 2018 – Záchrana života, ratovanie strechy nad hlavou, či dlhodobé úsilie o výchovu skúsených hasičov. To všetko robia dobrovoľní hasiči, ktorí neraz riskujú svoje zdravie, aby pomohli iným. Poctivo vykonaná práca si preto zaslúži odmenu. Velkopopovický Kozel si váži hrdinov všedných dní a rozhodol sa týchto hrdinov odmeniť pivom Kozel 11 % s o stupeň bohatšou chuťou, ktoré im bude výnimočné ocenenie pripomínať celý rok. Hrdinovia všedných dní žijú všade okolo nás. Pomáhajú zachraňovať naše životy a majetok, denne čelia nebezpečným situáciám a svoju prácu berú ako poslanie. Často sa im však za ich obetavosť nestihneme poďakovať.
V sobotu 18. augusta 2018 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči prezentovali až na dvoch podujatiach. Doobeda zavítali do Slovenských magnezitových závodov, a. s. v Jelšave, kde bol Deň otvorených dverí pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Sprievodcov – permoníkov v autobusoch robili dorastenci. Dospelí umožnili deťom prezrieť si hasičskú techniku, deti sa mohli povoziť na elektrických autíčkach, striekať „na horiaci dom“ a vyšantili sa v hasičskej pene.
Popoludní sa premiestnili do mesta na Kaštieľny deň. Pri stanovišti hasičov pred kaštieľom bola vodná hmla, kde sa mohli všetci prítomní osviežiť. Pre deti boli aj tu pripravené elektrické
Podujatie "August 1968" v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V utorok 21. augusta 2018 si Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podujatím “August 1968“ pripomenulo okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Podujatie sa začalo projekciou krátkeho videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“, ktorý zachytáva prechod vojsk mestom Rožňava presne pred päťdesiatimi rokmi. Prítomní mali možnosť pozrieť si tento videodokument v novej zdigitalizovanej podobe. Neskôr nasledovala prednáška Mgr. Pavla Horvátha, v rámci ktorej prítomných informoval aj o udalostiach, ktoré predchádzali samotnej okupácií. Po prednáške sa do diskusie zapojili viacerí účastníci, ktorí sa podelili so svojimi spomienkami, alebo so spomienkami svojich príbuzných. Následne absolvovali krátku
Z Jelšavy sme zavítali na Dolnú zem - do Tótkomlósa (Slovenský Komlóš)
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenie panny Márie, 15 augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. Král Ladislav I. vydal nariadenie na počesť tejto udalosti sláviť sviatok. 20 augusta. Vyhlásenie Štefana za svätého stanovil aj za náboženský sviatok pápež Gregor VII. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti.
Zmena politickej situácie v roku 1945 zmenila aj vzťah k oslavám, zo začiatku vynechali označenie svätý, neskôr sa začal používať názov DOŽINKY
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť otvára svoje brány pre verejnosť
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote OPÄŤ OTVÁRA svoje brány pre verejnosť, a to už tento piatok 17. augusta 2018 od 8.00 do 16.00 hod. Múzeum bude otvorené aj počas víkendov od 9.00 do 17.00 hod. Dôvodom dočasného zatvorenia múzea bola rekonštrukcia okien v expozičných a výstavných priestoroch. Išlo o III. etapu výmeny okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách výstavných a expozičných priestorov. Výmenu okien zabezpečovala firma Ján Parobek – INŠTAL, s.r.o. z Klenovca. Celkovo bolo vymenených 59 okien.
Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD
Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vystaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote súbor fotografií, ktoré zachytávajú vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Fotografie budú v priestoroch múzea vystavené od 17. augusta do 30. septembra 2018. Všeobecne je známe, že invázia spriatelených vojsk do Československa, označovaný krycím názvom ako „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. Operácie sa zúčastnilo približne pol milióna vojakov
Banícke múezum v Rožňave pripomenie udalosti spred päťdesiatich rokov
Napísal(a) G. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na spomienkový deň s názvom August 1968. Múzejníci si chcú aj s Vami pripomenúť udalosti vpádu okupačných vojsk do nášho mesta. Podujatie sa začne premietaním uchovaného videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“ a následne Mgr. Pavol Horváth bude pokračovať krátkou tematickou prednáškou. V rámci programu podujatia prítomným taktiež ukáže niektoré miesta Rožňavy späté s udalosťami z r. 1968, na ktorých ešte aj dnes je možné badať viditeľné stopy. Na záver zapália sviečky pri pamätníku Štefana Ciberaja na jeho a pamiatku všetkých ostatných obetí týchto udalostí. Podujatie určené pre širokú verejnosť sa uskutoční 21. augusta 2018 so začiatkom o 16:30 hod. v Budove riaditeľstva
Prvé podujatia občianskeho združenia Otvor dvor v rámci projektu Verejné priestory naživo
Napísal(a) R. Kovács
Občianske združenie OTVOR DVOR realizuje s podporou Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa projekt „Verejné priestory naživo“. Od augusta 2018 do novembra 2019 budeme realizovať pre verejnosť prednášky, diskusie, workshopy a infodni, týkajúce sa verejného života v meste, a to za účasti odborníkov na jednotlivé témy. Štruktúra pr ojektu vychádza z predpokladu súčasnej slabej aktivity obyvateľov vo verejnom priestore mesta a nízkej informovanosti o možnostiach jeho skvalitňovania a jeho prepojenia na kvalitu a odbornú zdatnosť vedenia samosprávy. Z toho dôvodu sú prednášky, diskusie a workshopy usporiadané tak, aby ich účastníci dostali možnosť získať dostatok relevantných informácií, možnosť zosieťovať sa,
Viac...
Prvý ročník detských letných tvorivých dielní v Rimavskej Sobote bol úspešný
Napísal(a) M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutočnilo v dňoch 6. – 10. augusta 2018 cyklus detských letných tvorivých dielní. Pre detičky bol pripravený bohatý program plný zábavy a tvorenia. Hneď prvý deň bol pestrý. S pomocou lektorky Janky Bokorovej sme pracovali s hlinou. Deti sa naučili točiť na hrnčiarskom kruhu, modelovať a vykrajovať z hliny. Poobede sme sa pustili do výroby voňavých mydielok a farebných šperkov z korálkov. Ďalší deň patril práci s pedigom. Jarko Zvara z Klenovca učil pliesť detičky košíky. Okrem nich si mohli vyrobiť servítovníky, krásne venčeky z pedigu a brošničky alebo ozdoby formou suchého plstenia. V stredu sme si urobili výlet do Klenovca. Boli sme navštíviť Múzeum súkenníctva a gubárstva, Tradičnú izbu a pána kováča Igora Radiča,
Poď sa hrať!, zaznelo v Plešivci a deti s radosťou prišli a vyšantili sa
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec (okres Rožňava) v spolupráci s DHZ Plešivec zorganizovali v piatok 3. augusta 2018 v areáli za kultúrnym domom zábavné popoludnie pre deti pod názvom POĎ SA HRAŤ. Počas tohto popoludnia boli pre deti pripravené rôzne zábavno súťažné hry, kde si deti mohli precvičiť svoju zručnosť.
Dobrovoľný hasičský zbor z Jelšavy (okres Revúca) bol organizátormi oslovený, či by pre deti nepripravil prekvapenie – hasičskú penu. S radosťou sme pozvanie prijali a prekvapenie sa skutočne podarilo. Deti sa vyšantili a osviežili.
Infocentrum v Revúcej oslavuje desiate narodeniny
Napísal(a) B. Jankóšiková
Je to už desať rokov, čo Mesto Revúca zriadilo a otvorilo Turistické informačné centrum v Revúcej. Infocentrum svoju činnosť začalo v letnej sezóne 5. augusta 2008 a tak ako vtedy, aj dnes, sídli v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia na Muránskej ulici, je členom Asociácie informačných centier Slovenska a je plne financované z rozpočtu mesta Revúca. Je súčasťou organizačnej štruktúry Mestského úradu v Revúcej a patrí pod Oddelenie regionálneho rozvoja z dôvodu koordinácie činností a aktivít cestovného ruchu v meste. Nakoľko rozvoj turizmu až do roku 2008 nebol dostatočne podporený, vznikla potreba zriadenia takéhoto kontaktného miesta nielen pre návštevníkov regiónu, ale aj obyvateľov mesta.
Prvý ročník denného múzejného tábora v Rožňave sa vydaril
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v tomto roku (2018) po prvýkrát zorganizovalo v rámci jedného týždňa denný tábor pre deti pod názvom Prázdninoví bádatelia. Múzejníci sa snažili ukázať, že múzeum je miestom, kde deti môžu leto stráviť aktívne, kde sa môžu niečo nové naučiť, ale zároveň si aj nájsť nových kamarátov a priniesť si odtiaľ množstvo zážitkov. Deti od 30. júla do 3. augusta toho stihli neúrekom. Boli sa pozrieť na slávnu Meterciu v Katedrále Nanebovstúpenie panny Márie a neobišli ani miesto v Čučme, ktoré maľba zobrazuje. Pán starosta im trpezlivo objasnil banské tradície, ukázal im banský gápel i kresanicu, aby sa z nich aspoň na chvíľu mohli stať baníci. Deti sa vybrali aj do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde na nich už čakali ochranárky z NP Slovenský kras.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-