U nás taká obyčaj: Svadobné zvyky v Genšu (Honce)
Napísal(a) M. Ferenczová
Projekt U nás taká obyčaj v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave pokračuje aj v novom roku. Priaznivci folklórnych večerov sa môžu tešiť na nové programy folklórnych kolektívov viažuce sa k rodinným, kalendárnym či pracovným zvykom v Gemeri. „Je obdobie fašiangov, ale okrem, bálov a zabíjačiek sa v minulosti počas tohto obdobia konalo najviac svadieb, preto sme túto tému zaradili ako prvú v tomto roku,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V stredu 6. februára 2019, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec pozývajú zoznámiť sa so svadobnými zvykmi v Genšu. Tie patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie.
Mgr. Magdaléna Lavrincová literárnu činnosť začala písaním publikácií o druhej svetovej vojne. V knihe Smrť dýchala do tvárí načrela hlboko do obdobia 2. svetovej vojny a priblížila dobu a tragické osudy ľudí nielen na Slovensku, ale aj na Podkarpatskej Rusi. Neskôr vydala knihu spomienok Život zrodený zo smrti a subjektívne ladené zbierky próz z povojnového obdobia Život na strnisku doby. Vrátila sa však do vojnového obdobia knihou Človek zomiera dvakrát... a vyniesla na svetlo pamäti početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia. Mnohé ste mali možnosť prečítať vo vašom Maj Gemeri. Jedným z nich je príbeh Jána Repáša, počas SNP príslušníka 1. čs. brigády kpt. A. Jegorova, ktorého uväznili vo väznici v Hnúšti.
BEDEKER- knižný sprievodca expozíciou baníctva a hutníctva Gemera
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Dňa 20.12.2018 v priestoroch Expozície baníctva a hutníctva Gemera v Baníckom múzeu v Rožňave v areáli SENTINEL, Šafárikova 31, prebehla komentovaná prehliadka, ktorá bola organizovaná pri príležitosti vydanie knižného BEDEKRA expozície baníctva a hutníctva Gemera, expozíciou sprevádzala kurátorka Jaroslava Neubauerová. Novovydaná publikácia poskytuje návštevníkovi, alebo čitateľovi ucelený obraz o obsahu expozície formou textu, ale aj formou fotografií znázorňujúcich zbierkové predmety nachádzajúce sa priamo v expozícii. Tiež je aj propagačným materiálom pre budúcich návštevníkov, aby vedeli čo môžu od múzejnej expozície s tematikou baníctva a hutníctva očakávať. Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote otvorí rok 2019 kultúrno-výchovným podujatím s názvom „Na baňu klopajú...“, ktoré bude prebiehať počas februára 2019. Ide o sériu komentovaných prehliadok výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“ a prezentáciu „Kino Gemer“, v rámci ktorej sa predstaví publikácia „Gemer je vesmír... grafikon 165 166 167“ z dielne organizácie Východné pobrežie. Počas februárových štvrtkov - 7. 2., 14. 2. a 21. 2. 2019 sa v priestoroch výstavy Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte uskutoční komentovaná prehliadka výstavy s jej autorkami - Mgr. Ľudmilou Pulišovou a Mgr. Martinou Oštrom Marekovou. Prehliadky sú určené školským skupinám v doobedňajších hodinách (o 9.00 a 11.00 hod.)
Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v závere uplynulého roka vydalo publikáciu Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida. Aj vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa podarilo zrealizovať preklad maďarskej verzie a vydanie v slovenčine. Tak sa príbeh a vzácne, hoci častokrát nepríjemné, spomienky Rožňavčana Tibora Ehrenfelda na zložité obdobie histórie dostanú k širšiemu publiku. „Považujeme za dôležité pripomínať si, že náš súčasný mierový život nie je samozrejmosťou," hovorí Helena Novotná, riaditeľka GOS. Publikácia zachytáva spomienky posledného židovského občana mesta Rožňava, Tibora Ehrenfelda.
Nižnoslanské zvony
Vojenskou vrchnosťou bol 1. februára 1917 zrekvirovaný a do Košíc odvezený veľký zvon, ktorý vážil 518 kg. Cirkev dostala zaň ako výmenu 2072 K. Tento obnos bol uložený do banky rožňavskej pod titulom zvonového fondu. Nápis zvona zrekvirovaného bol: „Prijdeš tehdy Pane Ježiši. Dala uliati cirkev evanjelická aug. vyzn. Nižnoslanská artikulárna, když byl Samuel Ormis slova božího kazateľ. Gegassen in Iglo durch Schundt 1857“. Dňa 28. augusta 1921 dip. senior Ľudovít Hoznek za asistencie veľkopolomského, kobeliarskeho a miestneho slova božieho kazateľa vysvätil nový zvon.
Banícke múzeum v Rožňave sa chystá zapojiť verejnosť do RETROvýstavy
Napísal(a) Banícke múzeum
VÝZVA pre širokú verejnosť
Prežite s nami spoločnú RETROvýstavu!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si dovoľuje na základe tejto výzvy osloviť širokú verejnosť, ktorú chce aktívne zapojiť do prípravy plánovanej RETROvýstavy. Každé obdobie z našej prežitej minulosti má svojím osobitým spôsobom pre nás čaro. Mnohí z nás si spomíname s nostalgiou na obdobie 50.–90. rokov minulého storočia. V domácnostiach sa začali objavovať prvé televízory, premietali sme si diapozitívy na premietačke DIAX,
Pripomienka udalostí spred sto rokov s poéziou a historikom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Žijeme v období významných výročí dejinných udalostí – vlaňajšiu storočnicu konca 1. svetovej vojny strieda sté výročie tragického skonu možno najväčšieho Slováka. Uprostred týchto dátumov ponúkame umelecký aj analytický pohľad na históriu spred sto rokov – pre oddych, vzdelanie i poučenie... Pozývame na hudobno-slovné pásmo a dialógy historikom pod názvom OZVENY VEĽKEJ VOJNY v stredu 6. februára 2019 o 17.00 hod. v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pozvanie prijali PhDr. Ferdinand Vrábel z Ústavu politických vied SAV Bratislava a Augustín Rosa, riaditeľ knižného vydavateľstva PRO. V umeleckom prológu vystúpia folklorista Ivan Nemčok, Lucia Pribolová, Miroslav Dendis a Juraj Genčanský. Program pripravili Mestské kultúrne stredisko Revúca, Múzeum Prvého slovenského gymnázia Revúca a Vydavateľstvo PRO Banská Bystrica.
Kytička sušených kvetov z bitky o Branisko pri Prešove
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD.
Pri príležitosti 170. výročia bitky o Branisko na rozhraní Spiša a Šariša je v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote predmetom mesiaca február kytička sušených kvetov z úspešného boja. Stretnutie ozbrojených cisárskych a uhorských vojsk sa odohralo 5. februára 1849 na vrchole s názvom „Chválabohu“ (maď. Úristen). Víťazná kytička od Jánosa Pétermanna z Revúcej sa dostala do múzea darom 27. marca 1906 vďaka miestnemu zverolekárovi Nándorovi Palmovi z Rimavskej Soboty. Predmet bude vystavený v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 28. februára 2019.
Bitka o Branisko sa považuje za strategicky dôležitú udalosť zimnej výpravy revolučných rokoch 1848/49.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 31. januára - 1. februára 2019 preukážu polročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže vo štvrtok 31. januára 2019 a v piatok 1. februára 2019 bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea.
Výstava Minerály pod lupou zaujme ukážkou 353 minerálov z celého sveta (USA, Brazília, Bolívia, Maroko, India, Madagaskar, Kongo, Austrália, Slovensko...), ale i z nášho regiónu (Hnúšťa, Konrádovce, Nižná Slaná...).
Viac...
Po skončení vojny a boľševický prevrat Naši občania nemali ani tušenia o udalostiach, ktoré sa odohrávali v Prahe 28. októbra 1918. Hneď po skončení vojny sa naši vojaci vracali domov z frontov. Mnohí prišli s celou výzbrojou. Príbuzní ich vítali s veľkou radosťou. Občania naši vtedy ešte neboli národne prebudení. Tešili sa slobode, ale pod slobodou nerozumeli národnú slobodu, ale slobodné rabovanie, ničenie všetkého u zámožnejších. Ihneď sa zišli výbojnejší, ktorí vyrabovali sypáreň grófa Andrášiho, potom obuvníka Česníka. U Paiserleho, ktorý bol polesným veľkostatkárom Andrášiho zničili nábytok, zobrali pušky. Vdove Schablikovej, ktorej manžel bol niekedy naddolným, pre jeho prísnosť v povolaní a že niektoré vdovice museli pri ňom pracovať zadarmo,
Banícke múzeum v Rožňave je prístupné aj pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu
Napísal(a) Pavol Horváth
Záslužnú prácu pre ľudí s ťažším prístupom do svojich priestorov robí na hornom Gemeri aj Banícke múzeum v Rožňave. Krátku informáciu o ich počine nám poslal pán Mgr. Pavol Horváth, ktorý je kurátorom militária. Aj z nej je zrejmé, že sprístupnenie zbierok, ktoré sa v tomto múzeu nachádzajú, chcú našim spoluobčanom sprostredkovať aj takýmto netradičným spôsobom. V informácii sa uvádza:
"Vďaka projektu Zážitkové centrum SENTINEL z roku 2016 sa podarilo debarierizovať svoje expozície pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu. V areáli Zážitkového centra SENTINEL pribudol bezbariérový prístup do objektu múzea, vrátane vstupu na poschodia – zdvíhacia plošina. Vďaka schodolezu sú prístupné pre imobilných návštevníkov aj všetky ostatné expozície Baníckeho múzea v Rožňave.
Výstava čipky a keramiky nadchla návštevníkov revúckeho Domu kultúry
Napísal(a) J. Genčanský
Vo výstavnej sieni revúckeho Domu kultúry sme otvorili prvú výstavku v tomto roku. Expozícia predstavuje „malé veľdiela“ z majstrovských rúk čipkárky Anky Urbánovej z Rožňavy a keramikárky Mgr. Margity Matúšovej z Revúcej. „A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, / keď nemá, čím by prišil záplatu / na to, čo bolí, čo má zostať skryté / jak chromá ruka pod rukávom kabátu.“ Píše Miroslav Válek v jednej svojej básni. Metaforicky hovorí o vzťahoch medzi ľuďmi a pritom stavia na charakteristickej vlastnosti nití – spájať materiály, ba i nite samy dokopy uzlíkami. A to je vlastne čipkovanie.
Vyšiel najnovší ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v uplynulom roku 2018 už 14. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer - Malohont. Najnovší 14. ročník zborníka obsahuje 15 odborných príspevkov, rozdelených do celkov podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia. Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok biologičky GMM Moniky Gálffyovej, ktorá sa venuje vtáčím spoločenstvám vodnej nádrže vo Včelinciach. Štúdia je výsledkom desaťročného výskumu na tejto lokalite a prispieva k poznaniu vtáctva Rimavskej kotliny.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.