Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Jelšavskí hasiči bilancovali aj za účasti hostí z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave netradične v piatok, 15.2.2018, bilancoval svoju činnosť za rok 2018 na výročnej členskej schôdzi. Na hasičskú zbrojnicu sa po obede začali schádzať aj zahraniční hostia z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša. Pred 16. hodinou sa začala napĺňať veľká zasadačka Mestského úradu v Jelšave, kde sa konala spomínaná schôdza. Úvod patril videu, kde si prítomní obrazom pripomenuli, aký bohatý rok, čo sa týka rôznorodých činností, majú dobrovoľní hasiči za sebou. Potom prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava a menoval návrhovú komisiu – Zdenka Švejkovského, Ondreja Chlebuša a zapisovateľa Gabrielu Jakubecovú.
Potom nasledovali správy o činnosti za rok 2018, ktoré predniesli:
Výstavu o Prvej ČSR uzatvorila zaujímavá prednáška o opevneniach
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v súvislosti s ukončením výstavy Gemer v období 1. ČSR pripravilo pre verejnosť pútavú prednášku Norberta Mogyorósiho: Československé opevnenia v regióne Gemer, ktorá bola zároveň poslednou zo sprievodných podujatí spomínanej výstavy. Podujatie vo štvrtok, 13. februára 2019, doslova zaplnilo rožňavskú galériu do posledného miesta. Samotná prednáška, odprezentovaná mimoriadne pútavou a modernou formou, sa zamerala aj na problematiku umiestnenia, funkcie, údržby a spravovania objektov ľahkého opevnenia, tzv. ropíkov – bunkrov, vybudovaných v línii na Gemeri v rokoch 1937-1938, a ktoré slúžili na stráženie a obranu československých hraníc pred útokom z juhu. O tom, že problematika prítomných zaujala, svedčia aj početné diskusné príspevky po prednáške.
Rok 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote navštívilo v roku 2018 spolu 18 593 návštevníkov, čo je o takmer 5 tisíc viac ako v roku 2017. Prispel k tomu aj fakt, že sme v uplynulom roku pripravili pre návštevníkov mnoho sprievodných aktivít, a tie verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 4 475, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000 sme zaznamenali mesačne takmer vždy, v júli to bolo až 2 158 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2018. Počas letnej sezóny, na prelome mesiacov júl-august bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
V piatok, 1. februára 2019, keď brány všetkých ostatných škôl v Revúcej ostali zatvorené – veď boli polročné prázdniny, bolo u Zocháčov ako v úli. Chystal sa už štvrtý Zochov bál. Zamestnanci Základnej školy I. B. Zocha pozvali aj tento rok všetkých rodičov a priaznivcov školy na už tradičné podujatie. O 19 – tej sa v priestoroch nádherne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Alfa zišlo 101 účastníkov bálu. Pri vstupe vzácnych hostí vítala riaditeľka školy Mgr. Katarína Krištofová, ktorá 4. Zochov bál aj slávnostným prípitkom otvorila. Hneď na úvod všetkých motivovali tanečníci z tanečného štúdia Happy dance, ktorí predviedli ukážky spoločenských tancov. A potom sa už parket zaplnil účastníkmi bálu. Do tanca hral DJ Dušan Dojčár a okrem hudobnej produkcie stíhal aj fotografovať.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) DTKG
Gemerské osvetové stredisko aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj sa niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 19. do 22. februára 2019 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky. V textilnej dielni budeme tkať na krosienkach, vyrábať handrové bábiky, plstiť z ovčej vlny, drôtovať, či maľovať tradičné ornamenty na textil. V hrnčiarskej dielni si od utorka do štvrtka môžete z hliny vyrobiť čosi iné:
V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky
Napísal(a) Mgr. Edita Kušnierová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.
Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.
Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.
Československé opevnenia v regióne Gemer - prednáša Norbert Mogyorósi
Napísal(a) NM
V piatok 15.2.2019 končí výstava Gemer v období 1. ČSR, ktorú Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Na záver tejto výstavy sa uskutoční sprievodné podujatie, prednáška s názvom Československé opevnenia v regióne Gemer. V nej pracovník múzea Mgr. Norbert Mogyorósi predstaví systém bunkrov, ktoré boli stavané v 30. rokoch 20. storočia pozdĺž hraníc republiky s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom. Ich výstavba prebiehala systematicky a v priebehu niekoľkých rokov postavená sústava opevnenia patrila k najrozsiahlejším v Európe.
Práve históriu vzniku a ďalšie osudy týchto opevnení, ich rôzne varianty aj súčasný stav
Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí. Jedným z nich je aj nadaný fotograf Miqo Cash
Napísal(a) GC
Niet pochýb, že Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sú svojou prácou známi nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej krajiny.
Jedným z týchto ľudí je aj nesmierne nadaný fotograf Miqo Cash. Je pre nás veľkou cťou, že sme minulého roku mohli vystavovať jeho fotografie pod názvom Návrat do súčasnosti v Dome kultúry v Revúcej. A práve séria fotiek, ktorá bola u nás vystavená, vyhrala prestížne svetové ocenenie.
V súťaži ONE EYELAND PHOTOGRAPHY AWARDS, do ktorej sa zapojilo 64 krajín s viac než 4000 fotografiami, Miqo Cash v každej zo siedmich kategórií získal striebro a ako jediný z celého Česko-Slovenska tak získal najviac, t. j. 7 strieborných ocenení.
Viac...
V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti prezentovali starú, remeselnú techniku výroby modrotlače
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote aj v roku 2019 pokračuje v projekte Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Dňa 2. februára 2019 sme v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti mohli prezentovať starú, remeselnú techniku výroby modrotlače. Pod názvom Modrotlačová krása nám lektorka Ing. Lucia Dovalová z Badína, naša rodáčka z Klenovca, spolu so svojou rodinou prezentovala históriu modrotlače, postup výroby. Účastníčky si mohli na pamiatku vyrobiť modrotlačovú krásu, a tak si samé vyskúšať túto remeselnú techniku. Ďakujeme lektorke za krásne chvíle a vzácne informácie. Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti ďakujeme za poskytnuté priestory a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Stanislava Zvarová
Jarné prázdniny pre prázdninujúcich žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutoční v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel, Šafárikova 43 v Rožňave. Pre žiakov z materských škôl a prvého stupňa ZŠ majú pracovníci múzea pripravené zaujímavé komentované prehliadky Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, aktuálne vynovenú o autentické zvuky vtákov a iných zvierat, ktoré sa v nej nachádzajú. Malí návštevníci múzea následne absolvujú malé tvorivé dielne na tému: Vtáčiky v zime, kde budú môcť modelovať, vyrábať a maľovať krásne modely práve s touto tematikou.
Ocenenie Srdce na dlani patrí od 4. februára aj Ondrejovi Dobošovi a jeho webovej stránke Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja opäť udeľovalo ocenenie Srdce na dlani, ktoré sa udeľuje dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam, organizáciám či skupinám dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou prispeli k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo rôznych skupín obyvateľov a pôsobia na území Košického kraja. Okrem poďakovania týmto ľuďom aktivita centra smeruje k zvýšeniu statusu dobrovoľníctva v očiach verejnosti, jeho prestíže, ale aj k samotnému rozvoju dobrovoľníckych aktivít. Snahou Centra dobrovoľníctva je vyzdvihnúť a oceniť ľudí, ktorých dobrovoľná práca je výnimočná, vysoko prospešná a ktorí sú inšpiratívnym príkladom aj pre ostatných.
Štyri pohľady z južného Borsodu uvidíte v Rožňave
Napísal(a) Papp István
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu s názvom 4 pohľady z južného Borsodu, ktorej vernisáž sa uskutoční dňa 7.2.2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25. Tvorivý kolektív z južného Boršodu, tzv. ŠTVORKA: Pap István - fotograf, Novák József – maliar, Szikszai Róbert – grafik, Nagy István – učiteľ maľby, maliar, sa spojili s tým cieľom, že prostredníctvom prostriedkov umenia, jeho technickými riešeniami predstavia verejnosti dedičstvo ľudí žijúcich pod Bukovými vrchmi. Prostredníctvom svojich diel predstavia život tam žijúcich ľudí, kroje – ich rozdielnosť a rozmanitosť v bohatstve motívov, ako aj snahu o zachovanie tradícií. Cez portrétnu tvorbu (tanec, dvorenie atď.) pripomenú minulosť.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.