Historický moment delenia Československa z augusta 1992 a výstava fotografií Petra Brenkusa o tom v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Domom Matice slovenskej Rožňava pripravili v piatok 14.12.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť otvorenie výstavy fotografií známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa a zároveň besedu, ktoré sa uskutočnia pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3.
Samostatné Slovensko má 25 rokov. Jedným zo symbolov rozdelenia federácie v roku 1993 sa stali aj snímky fotoreportéra Petra Brenkusa, ktoré médiá zverejňujú dodnes.
Nižnoslanskym nárečím: Verkolák, čuó deti si pojeduól
Napísal(a) Slosäriková
Od dávnych čias sa aj na hornom Gemeri povráva, že v časoch pred Vianocami, od Kataríny po Luciu, sú tieto dni označené ako strídžie dni. Povedzte, čo by sa stalo, keby sme ich nejakým spôsobom pripomenuli aj dnešnej mladej generácii. Ako pripomienku na dávne rozprávanie o strigách, strašidlách, či neskutočných príbehoch som si vybral rozprávanie pani Slosärikovej, rodenej Dovcovej, ktorá celý svoj život žila iba v Nižnej Slanej. Uverejňujem ju v nižnoslanskom nárečí tak, ako jej rozprávanie spracoval Adalbert Ladislav Arany z Betliara. Ako jazykovedec a múzejník bol od roku 1949 kustódom v betliarskom kaštieli a v rokoch 1956 – 57 riaditeľom Baníckeho múzea v Rožňave. Rozprávanie pani Slosärikovej je tiež uverejnené v knižke pána Martina Gallíka Za cisára pána. S jeho súhlasom ju pre vás uverejňujem aj na stránke Maj Gemer.
Výstavou REVÚCKA FOTOGRAFIA 2018 na konci roka dali priestor domácim fotografom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Fotografia. Jedno cvaknutie a na svete je dokonalý odraz reality. O čom sa v minulosti mohlo umelcom len snívať, je teraz dostupné takmer každému. Dokumentuje naše životy, momenty obyčajné aj výnimočné, a ako sa zdá, fotografom môže byť už dnes každý, kto vlastní fotoaparát. Fotografom áno. Umelcom nie. Keď sa však objaví niekto výnimočný, niekto, kto dokáže zachytiť všednú realitu nevšedne, kto vidí, čo iným uniká, a dokáže stlačiť spúšť v ten správny okamih, vtedy sa rodí umenie.
V Revúcej sa už stalo príjemnou tradíciou – na konci roka dať priestor domácim fotografom. A je dobré, že to Revúčania využívajú. Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska tak máme možnosť pokochať sa skutočným fotografickým umením.
Gemerské Vianoce so sviatočnou atmosférou pred najkrajšími sviatkami roka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry spríjemniť si predvianočné obdobie ľudovými zvykmi a obyčajmi našich prastarých rodičov. Zachovali sa vďaka nositeľom tradícií a folklórnym kolektívom, ktoré ich zbierajú, uchovávajú a šíria hlavne počas adventného obdobia.
V stredu 12. decembra 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave svoje programy uvedú detský folklórny súbor Haviarik, spevácke skupiny folklórnych súborov Haviar a Dubina z Rožňavy,
Podoby lásky Evy Wilson v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Božia láska, láska k blížnemu, materinská láska, manželská láska, partnerská láska, prvá láska sa stali hlavnou témou vystavovaných autorských diel Mgr. Evy Wilson. Výstava nesie názov Podoby lásky a v podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej potrvá do 21. decembra 2018. Výtvarné výpovede Mgr. Evy Wilson realizované v dreve sú pozitívnou výpoveďou. Téma lásky je súčasťou nášho života, obohacuje ho a napĺňa. Dáva človeku ľudský rozmer a je našou základnou podstatou. Výtvarníčka sa zaujíma o drevorezbu, venuje sa maľbe na drevo, plátno, kameň. Inšpiruje ju nevšedný tvar alebo plocha dosky. Maľby na drevo sú väčšinou fiktívne krajiny, snové predstavy a vízie, ale aj zátišia, portréty a náročnejšie filozofické témy.
Dvadsiaty štvrtý ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera a sto rokov od ukončenia prvej svetovej vojny
Napísal(a) MG od
Rok na Gemeri 2018 - dvadsiaty štvrtý ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera máme už dávno za sebou. Aj keď sa nám to nezdá, tohto roku sa uskutočnil v Dome tradičnej kultúry Gemera v dňoch 19.-24. novembra a vyvrcholil v sobotu dvomi vystúpeniami v divadelnej sále OKC v Rožňave. Záštitu nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Na našej stránke sme venovali tomuto festivalu pozornosť od jeho samého začiatku, keď účinkujúci mali premiéru ešte v Slavošovciach. Festivalu sa predovšetkým fotografickými zábermi z jeho záverečného sobotňajšieho galaprogramu chvíľu venujeme aj my. Postaral sa o to náš verný propagátor Gemera pán Peter Poboček, ktorý neváhal na finálové predstavenie prísť do Rožňavy z Revúcej.
Blížia sa Vianoce rýchlosťou prispôsobenou denným radovánkam. Čím sú najkrajšie sviatky roka bližšie, tým stúpa množstvo rôznych podujatí aj na našom Gemeri. Koniec novembra je vyhradený Ondrejom i Andrejom nielen v kalendári. Patrí už do obdobia nielen strídžich dní, ale aj rôznych starých zvykov, ktoré mali aj v minulosti najväčší priestor najmä na našom vidieku. Tak si náš národ zvykol liať olovo cez kľúčovú dierku, variť halušky so zavarenými lístkami rôznych mien, aby si dievčatá pri ich vyvrení mali z čoho v hrnci rýchlo nájsť meno svojho ženícha, či rôzne iné aktivity, akými boli aj zábavy organizované mládencami tohto mena po dedinách i mestách. V týchto dňoch na Ondreja v starom gemerskom mestečku v Jelšave sa tiež pripravili,
O slovenských historických organoch s Andrejom Štafurom na rozhlasovej stanici Devín
Napísal(a) MG od
Z košického rozhlasové štúdia vysielali 29. novembra 2018 o 10-tej hodine na RTVS stanici Devín zaujímavú reláciu Ars musica. Hlavnou témou v nej boli slovenské historické organy. Nás Gemerčanov potešilo, že moderátorka programu Andrea Meščanová v relácii využila rozhovor s naším muzikológom, organológom a organistom Andrejom Štafurom z Revúcej, ktorý ako odborník na spomínanú tému priblížil najnovšie informácie o historických organoch, ktoré sa nachádzajú na Slovensku a o interdisciplinárnom organologickom výskume v Ústave hudobnej vedy SAV, ktorého je vedeckým pracovníkom. Z relácie sme sa mali možnosť dozvedieť tiež o novopripravovanej interdisciplinárnej knihe o možnej záchrane, či revitalizácii organov, ktorú práve pripravujú do tlače pod názvom:
Príjemné (motivačné) stretnutie s Jozefom Banášom
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Politik, diplomat, novinár a kňaz patria medzi najneslobodnejšie povolania. Vyskúšal som si z nich tri. Nikdy som nebol hrdina (kto ním už bol?), ale riadil som sa heslom: "Netreba dávať gate dolu, kým je guľka ešte ďaleko". Základným predpokladom úspechu v politike je nemať názor... A tak sa teraz teším slobode spisovateľskej. Píšem skutočne slobodne, tak, ako veci vidím a moji čitatelia mi veria. Pokiaľ čitateľ cíti, že nie si úprimný, že špekuluješ, je to tvoj spisovateľský koniec,“ vyjadril sa Jozef Banáš v rozhovore pre Literárny týždenník (9.4.2014).
Vernisáž výstavy ROŽŇAVA BAŇA – život a práca zožala úspech
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v utorok 27.11.2018 slávnostne otvorili výstavu Rožňava Baňa – život a práca v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 100 záujemcov. Riaditeľ múzea, Pavol Lackanič, na úvod všetkých privítal a v krátkosti predstavil projekt Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva, vďaka ktorému mohla byť táto výstava prezentovaná verejnosti. Na slávnostnej vernisáži boli prítomní aj maďarskí priatelia zo združenia Észak - Keleti Átjáró Kulturálisés Tudományos Közhasznú Egyesület z Miskolca, ktorí sú partnermi OZ Medza v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva.
Viac...
Ako si vyrobiť originálny voňavý vianočný venček
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Pozývame vás stráviť predvianočnú atmosféru. Nadštandardné pracovné kontakty s Baníckym múzeom v Rožňave umožnili Lada kreatív pripraviť pre vás aj originálny vianočný tvorivý kurz. Vyrobíme si na ňom voňavý venček z pravých ozdobených medovníkov, škorice, koriandra, pomarančov a rôznych zaujímavých a voňavých ingrediencií. Venček si budete môcť doma zavesiť na dvere, alebo použiť ako dekoráciu vášho slávnostného stola. Hotový venček si v peknej krabičke zoberiete domov. LADA kreatív vám pripraví všetky pracovné materiály a pomôcky. Na ochranu vášho oblečenia budete mať k dispozícii pracovné zástery.
Veže zaliate slnkom - Architektonická tvorba Júliusa Sándyho
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dňa 6. decembra 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry.
Ozdoba poličiek v kredenci - textilné vyšívané pásy na výstave v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas decembra vystaví textilné vyšívané pásy, ktoré v minulosti zdobili nie jednu kuchynskú poličku v domácnosti. Vystavené budú v priestoroch múzea od 3. do 31. decembra 2018. V minulosti si kuchyne gazdiné zdobili najmä vlastnoručne vyšívanými textíliami. Popri obrusoch, obrúskoch, či plátených nástenkách to boli tiež vyšívané, alebo háčkované pásy - „štráfy“, ktoré zdobili predovšetkým okraje políc kuchynského nábytku. Na našom území sa začali používať v prvých desaťročiach 20. storočia v súvislosti so zmenou podoby kuchýň, kedy otvorené ohnisko bolo postupne nahrádzané sporákmi a začal sa používať svetlejší kuchynský nábytok.
Osem zo štrnástich kníh napísal Pavol Hlodák o rodnej obci Muráň
Napísal(a) MG od
Na stránke Maj Gemer z času na čas uverejňujeme tiež informácie o nových knihách, či publikáciách, ktoré práve vyšli v niektorom meste, či obci nášho Gemera. Teraz je čas informovať vás, že v Muráni vyšla druhá kniha z plánovaného cyklu historických diel Ing. Pavla Hlodáka, muránskeho rodáka žijúceho v Kalinove pri Lučenci, s názvom Obec Muráň SVEDECTVO ČASU, ktorá bola krstená 21. septembra 2018 v rámci kultúrneho podujatia Dedina ožíva. Je zaujímavé, že knihu do života uviedla Ing. Beátka Hrušková (rod. Vrabcová) z Veľkého Krtíša, spolužiačka Pavla Hlodáka, a to spolu s hosťom z českého družobného mesta Fryšták. V úvode krstu naznačila, že obec Muráň stále patrí k jej životným láskam i s ľuďmi, na ktorých môžu byť právom všetci v Muráni hrdí, s dôrazom na autora, jej dobrého kamaráta z detstva.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.