Oľga Bodorová – Ľudmila Pulišová: Dezider Fertő. Rómsky rezbár. Katalóg ku výstave.
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Dňa 25. októbra 2018 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote slávnostne otvorená výstava prezentujúca tvorbu neprofesionálneho výtvarníka – rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996), s názvom Dezider Fertő. Rómsky rezbár, s trvaním do 31. januára 2019. Múzeum k výstave pripravilo tiež rovnomenný katalóg, ktorý je zároveň súpisom zbierkových predmetov, plastík a reliéfov rezbára, nachádzajúcich sa v súčasnosti vo fondoch troch múzeí. Pre záujemcov je dostupný v pokladni Gemersko-malohontského múzea, v cene 3 €.
Úvod katalógu je venovaný výtvarnému umeniu Rómov, ktorého dokumentovanie sa viaže už ku vzniku múzea v roku 1882.
Vyhlásenie vojny a mobilizácia
Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna. V tom čase žilo v obci (Nižná Slaná, pozn. OD) 582 obyvateľov. Bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a do radov rakúsko-uhorskej armády narukovali muži vo veku 20 – 37 rokov.
V ďalších mesiacoch a v priebehu vojny narukovali všetci odvedení muži vo veku od 18 – 50 rokov. Zo zápisu v Pamätnej knihe obce: „Dňa 26. júla 1914 v noci bol veľký ruch v našej obci. Vyhlásená bola mobilizácia. Všetci vojaci do 37. roku boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu.
Prišla poďakovať zasahujúcim hasičom, ktorí jej zachránili rodinný dom v Chyžnom
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vykonalo dňa 14. 12. 2018 odborno – metodické zamestnanie veliteľov dobrovoľných hasičských zborov revúckeho okresu. Toto zamestnanie sa uskutočnilo v priestoroch OR HaZZ v Revúcej. Zamestnanie začalo výkladom vyhlášky MV SR číslo 611/2006 o hasičských jednotkách s vysvetlením jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Ďalej bolo usmernenie k vykonávaniu zásahovej činnosti Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) v prípade samostatného zásahu a v prípade zásahu s jednotkou HaZZ. Táto téma rozprúdila živú debatu medzi prítomnými. Najviac sa rozoberala spojovacia služba – spojenie a komunikácia počas zásahu.
Poznáme víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami za rok 2018
Napísal(a) M. Vargová
Mená autorov víťazných fotografií sme spoznali v stredu 12. decembra v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti na otvorení výstavy, ktorá bola vyvrcholením tohtoročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si tu budete môcť pozrieť až do konca marca, potom výstava poputuje do Rimavskej Soboty, Lučenca a Tisovca. Do 6. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 4. júna do 30. septembra 2018, bolo doručených 132 fotografií od 27 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Tornaľa, Brezno a Banská Bystrica.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Tvorcovia filmu o Prvom slovenskom gymnáziu využili tentoraz dokumenty z expozície a archívu múzea
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
V dňoch 12. decembra a 13. decembra 2018 prebiehalo pokračovanie v tvorbe filmu o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tentokrát sa tvorcovia filmu zamerali na archívne dokumenty uložené v expozícii a archíve múzea. Točenie sa odohrávalo priamo v expozičných priestoroch múzea. Jednotlivé archívne materiály v obrazovej skladbe dokumentárneho filmu výrazne sprítomnia atmosféru doby, budú ilustrovať časti hraných sekvencií, výpovede pozvaných odborníkov a časti komentárov. Tvorcovia filmu sa zamerali na dokumenty týkajúce sa vlastnej činnosti školy, zošity žiakov, učebnice, klasifikačné listy žiakov, vysvedčenia, zápisnice konventov, dokumenty týkajúce sa zrušenia školy, matriku gymnázia a školské časopisy.
Stručná história obce Nižná Slaná do roku 1914
Prvá písomná zmienka o obci je z 22. novembra 1363. Jej zakladateľmi boli Ákossovci-Bubekovci a nemeckí baníci, ktorí do týchto miest prišli dolovať železnú rudu a drahé kovy.
V roku 1434 prichádzajú na územie Gemera husiti, ktorí v Nižnej Slanej vybudovali na neďalekom kopci Muránčok strážnu vežu s opevnením. Vybudovali tak malé hradisko, ktoré slúžilo husitom 18 rokov.
Roku 1474 dostal šľachtický rod Bebekovcov od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie železnej rudy a drahých kovov.
Na Bosoráckom jarmoku v Mokrej Lúke sa podával i tradičný "mokrenský pudžing" a gemerské guľky
Napísal(a) Štefánia Dachová
Dedinka Mokrá Lúka si žije spokojným životom celý rok. Bežné dni sa tu striedajú so sviatočnými. No keď prichádza december, sviatok Lucie, dedina ožíva oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Už po štvrtýkrát sme dňa 15.12.2018 zorganizovali bosorácky jarmok pre mokrolúčanov a širokú verejnosť. Už od rána prichádzali ľudia aj zo širokého okolia. Dedinou sa ozývali vianočné piesne a koledy. Po trhu nám lietali strigy s metlami – poniektorí sa ich aj báli, veď aj vedeli prečo. Trhovníci ponúkali len to najlepšie zo svojich dielní - nechýbali perníky, výrobky z medu, z dreva, ručne šité bábiky, šperky, sviečky, vianočné ozdoby.
Milí priatelia, týmto príspevkom začíname uverejňovať na pokračovanie texty knihy Martina Gallíka z Nižnej Slanej Za cisára pána, ktorú vydala Matica slovenská v Martine v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave v novembri 2018 pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule obyvateľom obce Nižná Slaná padlým na bojiskách prvej svetovej vojny (1918 - 2018). Texty vydávame na základe autorovho súhlasu iba pre stránku Maj Gemer.
Úvod
Každý deň pri ceste do školy, zamestnania – kamkoľvek – obchádzame nejaký menší či väčší, starší či novší pomník – pamätník.
Návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov ľudových tradícií vianočný folklórny večer. V stredu 12. decembra 2018 návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie.
Počas celého roka, v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, boli v jednotlivých programoch uvedené rôzne kalendárne či pracovné zvyky a tradície z horného Gemera. „Takto uprostred adventu sme navodili vianočnú atmosféru, aby sme si pripomenuli ich pravú hodnotu a poslanie,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Viac...
Krutohlav známy-neznámy a divadelný súbor Komedia Rev
Napísal(a) Vladimír Oravec
Divadelný súbor Komedia Rev v roku 2018 úspešne zrealizoval dva zásadné a prelomové projekty. Prvým bolo uvedenie prvej celovečernej hry, ktorá vznikla plne v područí súboru, ľahkej komédie v maskách Mefisto. Komedia Rev plánuje jej piatu reprízu v januári 2019.
Druhou veľkou výzvou pre súbor bolo naštudovanie adaptácie prvého slovenského sci-fi Hviezdoveda z pera revúckeho rodáka Gustáva Maurícia Reussa. Priniesť na javisko vedecko-fantastickú tému je pre akýkoľvek súbor ťažký oriešok a nebolo by možné zvládnuť náročnú výpravu bez finančnej podpory. Preto Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, ktoré zastrešuje súbor Komedia Rev,
VIANOČNÝ KONCERT ZUŠ REVÚCA 2018 - KTO TAM NEBOL, NECH BANUJE!
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičný vianočný koncert Základnej umeleckej školy v Revúcej, ktorý sa uskutočnil dňa 11.12.2018, sa tentoraz začal skutočne zimnou atmosférou. Predstavenie odštartoval Mikuláš, ktorého v tomto období je možné stretnúť doslova na každom podujatí, na každom kroku, jednoducho číha za každými dverami. Aj tu – prišiel do plnej sály Domu kultúry v Revúcej a svojím mikulášskym zvoncom odštartoval koncert vybraných žiakov školy.
Fiú, fiú, fiú, zimný vietor fúka,
kto sa bojí guľovačky,
nech zostane dnuká...!
Piaty ročník predvianočného "jermoku" opäť úspešný
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca - TIC
V dňoch 10. až 12. decembra 2018 sa v budove Prvého slovenského gymnázia konal jubilejný 5. ročník tradičného predvianočného jermoku, ktorý každoročne organizuje Turistické informačné centrum Revúca. V tomto ročníku sme mali možnosť prezentovať 21 predávajúcich z Revúcej a okolia. Návštevníci jermoku si mohli vybrať z bohatej ponuky ručne robených výrobkov – vianočné ozdoby, prírodná kozmetika, sviečky, med, keramika, drevené a textilné ozdoby, perníky, bižutéria, háčkované hračky a ďalšie drobnôstky, ktorými potešili seba alebo svojich najbližších. Tento ročník bol výnimočný i tým, že medzi predávajúcimi pribudli ďalší remeselníci, ktorých produkty nesú značku kvality – regionálny produkt GEMER – MALOHONT.
Na Vianočných trhoch v Revúcej sa symbolicky odovzdávalo aj primátorské žezlo
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Víkend je za nami a spolu s ním aj každoročné Vianočné trhy v Revúcej. Sme veľmi radi, že 7. decembra 2018 na Námestí pred Kohútom sa zišiel hojný počet ľudí aj napriek nepriaznivému počasiu. Už od rána nám navodili vianočnú atmosféru vystúpenia materských a základných škôl z Revúcej a po obede aj krásny program Základnej umeleckej školy v Revúcej, tzv. Vianočný čas ZUŠ-ky. Počas dňa nesmela chýbať už tradičná súťaž o najlepšiu kapustnicu, ktorú tento rok vyhrali členovia CVČ. Na námestí, v jednom zo stánkov, sme mohli podporiť aj revúckych útulkáčov kúpou ich kalendára a pre mnohých hostí boli psíky príjemným spestrením dňa. Neoddeliteľnou súčasťou azda každého vianočného jarmoku je aj teplý punč. Tento lahodný nápoj podávala občanom pani primátorka
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.