Betlehemské svetlo lásky svieti už aj v našom Gemeri
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jedenásťročný Niklas Lehner z Vorchdorfu v okrese Gmunden je tohtoročným Dieťaťom svetla. Už 32 rokov Betlehemské svetlo pripomína posolstvo vianočného pokoja. Skauti tento rok rozdávajú Betlehemské svetlo už po 30-tykrát (na Slovensku po 29-tykrát). Preto ich rakúska stanica ORF teraz oslovila, aby práve oni nominovali Dieťa svetla. Voľba padla na Niklasa Lehnera, ktorý sa na rozdávaní svetla podieľa už roky a čo sa týka lásky k blížnemu, je pre mnohých vzorom. „Dôležitosť pokoja vnímam už od ranej mladosti,“ povedal. V roku 2018 prišlo na Slovensko Betlehemské svetlo 15. decembra, kedy ho po 14-tej hodine na slávnostnej ekumenickej ceremónii v Linzi odpália zástupcovia Slovenského skautingu.
Milí čitatelia!
Opäť sú pred nami Vianoce, čas, na ktorý sa väčšina z nás teší po celý rok, akoby sa práve tu ponúkal jedinečný priestor pre stíšenie, kľud a nefalšovanú radosť v kruhu blízkych, aspoň na krátku chvíľu. S tými, ktorých milujeme a ktorí milujú nás, chceme počas týchto dní zažívať atmosféru harmónie, pokoja, lásky a radosti. Chceme prežívať teplo rodinného krbu. Zvykli sme si akosi tradične spájať Vianoce s takouto rodinnou pohodou. Avšak Vianoce by nemali byť len o týchto emóciách, pocitoch napriek tomu, že z rozličných médií sa nám každoročne podsúva akosi jednosmerne práve tento aspekt, možno aj kvôli každodennému zhonu a stresu počas roka.
Fond na podporu umenia podporil v roku 2018 aj tri projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gejza Hermélyi
Rok 2018 bol, z hľadiska projektov podporených z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia (FPU), pre Banícke múzeum v Rožňave veľmi úspešný. V oblasti ochrany zbierkových predmetov, objektov múzea, ktoré patria medzi národné kultúrne pamiatky, ako aj ochrany zamestnancov a návštevníkov, boli v roku 2018 podporené tri projekty (Nedáme si spapať zbierky! III., Strážne oči a Nekazme si dojem) z verejných zdrojov FPU celkovou sumou 8 910 €.
Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Jednou zo stálych expozícií Baníckeho múzea v Rožňave je Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, zameraná predovšetkým na prezentáciu živej a neživej prírody Národného parku Slovenský kras a jaskyniarstva. Jaskyne predmetného územia boli v roku 1995 zaradené do svetového prírodného dedičstva Unesco. V expozícii sa nachádza množstvo kvalitných preparátov živočíchov, rozdelených podľa biotopov (fauna tečúcich a stojacích vôd, biotop kultúrnej stepi, biotop intravilánov miest a dedín, lesné biocenózy, fauna škrapových polí). Napriek tomu, že prírodovedná expozícia je našou najstaršou, preparáty sú vo veľmi dobrom technickom stave.
Maľby na skle – predmet mesiaca január 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas januára 2019 budú v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea vystavené maľby na skle pochádzajúce z okolia Rimavskej Soboty zo začiatku 19. storočia. Obrázky maľované na skle sa začali na naše územie šíriť z oblasti Talianska približne v 17. – 18. storočí, pričom zo začiatku našli uplatnenie najmä v prostredí šľachty, meštianstva a cirkvi. Keďže zobrazované námety mali prevažne náboženský charakter boli blízke i cíteniu dedinského človeka, a tak už koncom 18. storočia prenikli aj do ľudového prostredia. Tieto maľby sa medzi širšie vrstvy obyvateľstva masovejšie rozšírili v 20-tych rokoch 19. storočia prostredníctvom podomových obchodníkov, pútí a jarmokov.
Svet fotografií, farieb a života Maroša Detka
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca – TIC
Fotografovanie chápeme ako schopnosť, pri ktorej sa sami realizujeme. Fotografovanie je teda sebavyjadrenie, sebarealizácia, aktualizácia nášho potenciálu v zmysle vymyslieť, vytvoriť niečo nové a hodnotné, pretvárajúc tak niečo čo je, na niečo lepšie. A to sa veľmi dobre darí revúckemu rodákovi a známemu fotografovi Marošovi Detkovi, ktorého som poprosila o rozhovor.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Keď som mal dvanásť – trinásť rokov k fotografovaniu ma priviedol otcov starý
Oľga Bodorová – Ľudmila Pulišová: Dezider Fertő. Rómsky rezbár. Katalóg ku výstave.
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Dňa 25. októbra 2018 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote slávnostne otvorená výstava prezentujúca tvorbu neprofesionálneho výtvarníka – rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996), s názvom Dezider Fertő. Rómsky rezbár, s trvaním do 31. januára 2019. Múzeum k výstave pripravilo tiež rovnomenný katalóg, ktorý je zároveň súpisom zbierkových predmetov, plastík a reliéfov rezbára, nachádzajúcich sa v súčasnosti vo fondoch troch múzeí. Pre záujemcov je dostupný v pokladni Gemersko-malohontského múzea, v cene 3 €.
Úvod katalógu je venovaný výtvarnému umeniu Rómov, ktorého dokumentovanie sa viaže už ku vzniku múzea v roku 1882.
Vyhlásenie vojny a mobilizácia
Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna. V tom čase žilo v obci (Nižná Slaná, pozn. OD) 582 obyvateľov. Bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a do radov rakúsko-uhorskej armády narukovali muži vo veku 20 – 37 rokov.
V ďalších mesiacoch a v priebehu vojny narukovali všetci odvedení muži vo veku od 18 – 50 rokov. Zo zápisu v Pamätnej knihe obce: „Dňa 26. júla 1914 v noci bol veľký ruch v našej obci. Vyhlásená bola mobilizácia. Všetci vojaci do 37. roku boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu.
Prišla poďakovať zasahujúcim hasičom, ktorí jej zachránili rodinný dom v Chyžnom
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vykonalo dňa 14. 12. 2018 odborno – metodické zamestnanie veliteľov dobrovoľných hasičských zborov revúckeho okresu. Toto zamestnanie sa uskutočnilo v priestoroch OR HaZZ v Revúcej. Zamestnanie začalo výkladom vyhlášky MV SR číslo 611/2006 o hasičských jednotkách s vysvetlením jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Ďalej bolo usmernenie k vykonávaniu zásahovej činnosti Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) v prípade samostatného zásahu a v prípade zásahu s jednotkou HaZZ. Táto téma rozprúdila živú debatu medzi prítomnými. Najviac sa rozoberala spojovacia služba – spojenie a komunikácia počas zásahu.
Viac...
Poznáme víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami za rok 2018
Napísal(a) M. Vargová
Mená autorov víťazných fotografií sme spoznali v stredu 12. decembra v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti na otvorení výstavy, ktorá bola vyvrcholením tohtoročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si tu budete môcť pozrieť až do konca marca, potom výstava poputuje do Rimavskej Soboty, Lučenca a Tisovca. Do 6. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 4. júna do 30. septembra 2018, bolo doručených 132 fotografií od 27 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Tornaľa, Brezno a Banská Bystrica.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Tvorcovia filmu o Prvom slovenskom gymnáziu využili tentoraz dokumenty z expozície a archívu múzea
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
V dňoch 12. decembra a 13. decembra 2018 prebiehalo pokračovanie v tvorbe filmu o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tentokrát sa tvorcovia filmu zamerali na archívne dokumenty uložené v expozícii a archíve múzea. Točenie sa odohrávalo priamo v expozičných priestoroch múzea. Jednotlivé archívne materiály v obrazovej skladbe dokumentárneho filmu výrazne sprítomnia atmosféru doby, budú ilustrovať časti hraných sekvencií, výpovede pozvaných odborníkov a časti komentárov. Tvorcovia filmu sa zamerali na dokumenty týkajúce sa vlastnej činnosti školy, zošity žiakov, učebnice, klasifikačné listy žiakov, vysvedčenia, zápisnice konventov, dokumenty týkajúce sa zrušenia školy, matriku gymnázia a školské časopisy.
Stručná história obce Nižná Slaná do roku 1914
Prvá písomná zmienka o obci je z 22. novembra 1363. Jej zakladateľmi boli Ákossovci-Bubekovci a nemeckí baníci, ktorí do týchto miest prišli dolovať železnú rudu a drahé kovy.
V roku 1434 prichádzajú na územie Gemera husiti, ktorí v Nižnej Slanej vybudovali na neďalekom kopci Muránčok strážnu vežu s opevnením. Vybudovali tak malé hradisko, ktoré slúžilo husitom 18 rokov.
Roku 1474 dostal šľachtický rod Bebekovcov od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie železnej rudy a drahých kovov.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-