Armádny generál in memoriam Rudolf Viest a jeho nedožité 128. výročie narodenia
Napísal(a) Juraj Genčanský
S najvyššími vojenskými poctami a za účasti hostí sme si v Revúcej pripomenuli 128. výročie narodenia nášho významného rodáka a otvorili sme stálu expozíciu o jeho živote v Múzeu Prvého slovenského gymnázia.
„V roku 1939 som opúšťal Slovensko, vtedy, keď na ňom bola pečať hanby. Vraciam sa po viac ako piatich rokoch a na Slovensku je pečať odvahy a hrdinstva,“ zapísal do svojho denníka brigádny generál Rudolf Viest po tom, ako ho po vypuknutí Slovenského národného povstania prezident Beneš vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku. Viest priletel do Banskej Bystrice 7. októbra 1944,
Osmičkové roky ako Predmet mesiaca október v GMM
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Bohatosť zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea dotvára aktivita nazývaná „predmet mesiaca“. Po dobu jedného mesiaca sa z viac ako 101 000 zbierkových predmetov selektuje jeden, ktorý je spätý s regiónom, mestom Rimavská Sobota, s múzeom alebo je zaujímavý svojím vzhľadom, využitím, či je spájaný s historickými udalosťami a dodnes nebol prezentovaný verejnosti. Počas októbra 2018 si môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea pozrieť predmet mesiaca, ktorý je spájaný s „osmičkovými rokmi“. Ide o dva kovové odznaky a striebornú mincu, ktoré budú vystavené v priestoroch stálej expozície do 31. októbra 2018.
Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas zo Slavošoviec do Drienčan
Napísal(a) T. Tomková
Na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského sa každoročne koná recitačná súťaž Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Okresnú súťaž sa nám podarilo presunúť do jeho rodiska, do Slavošoviec. Už druhý rok nám je v tomto zámere naklonený pán starosta Ing. Štefan Bašták, ktorý náš nápad s nadšením uvítal a podporuje ho všetkými silami a prostriedkami. Veľkú zásluhu na recitačnej súťaži má Základná škola Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach na čele s pani riaditeľkou PhDr. Darinou Labošovou, pani učiteľkou Mgr. Lýdiou Hricovou a celým učiteľským zborom, ktorý sa na príprave podieľal. Nádherná výzdoba, skvelá príprava a nadšenie z tohto podujatia je u nich citeľná.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2018, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“. Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch.
Banícke múzeum v Rožňave nás vráti do obdobia medzivojnového Československa
Napísal(a) Mgr. Pavol Lackanič
Banícke múzeum v Rožňave si v októbri vlastnou výstavou pripomenie okrúhle 100. výročie vzniku Československa.
V roku 2018 si v Českej republike a na Slovensku pripomíname významné výročie v dejinách Slovenska – 100. výročie vzniku Československa. Banícke múzeum v Rožňave sa zároveň pripája k aktivitám ostatných múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v rámci tzv. Osmičkových rokoch (1918, 1938, 1948 a 1968) výstavou Gemer v období 1. ČSR.
Vznik nového štátu v strednej Európe na výrazne demokratických základoch spojil úsilie dvoch nových štátotvorných národov a samotná značka Československo pretrvala s menšou prestávkou až do roku 1992.
Prvýkrát v Rožňave zaznie veľkolepé Mozartovo Requiem
Napísal(a) OZ Alenka
V sobotu 29. septembra 2018 o 19 h. zaznie v rožňavskom evanjelickom kostole dielo Wolfganga Amadea Mozarta REQUIEM d mol pre sóla, zbor a orchester KV 626. Requiem je posledné Mozartovo dielo, napísané v r. 1791, ktoré už nedokončil. Podľa majstrových zápiskov a odporučení uvedený hudobný monument dopísal jeho žiak Franz Xaver Süßmayr. V Rožňave takéto veľké dielo v plnom rozsahu a naštudovaní ešte nebolo inscenované. Predstaví sa viac ako 70 účinkujúcich - orchester, spevácky zbor a sólisti Štátnej opery z Banskej Bystrice. Aj vďaka jedinečnej akustike klasicistického evanjelického kostola sľubuje koncert nezabudnuteľný hudobný zážitok. Organizuje ho Občianske združenie ALENKA a agentúra BELO HEFLER PRODUCTION v spolupráci s Cirkevným zborom ECAV Rožňava a Mestom Rožňava.
Praktický výcvik hasičov s protipovodňovými prívesnými vozíkmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou, Katedrou protipožiarnej ochrany vo Zvolene zorganizovali dňa 22.9.2018 v priestoroch Rybníka v Gemerských Tepliciach spoločný praktický výcvik dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) pri použití protipovodňových prívesných vozíkov v čase povodní. Praktický výcvik viedli lektori TUZVO Ing. Dušan Hancko, Ing., Mgr. Ivan Chromek a Ing. Eva Mračková, PhD. Napriek nepriaznivému počasiu, ktoré bolo podobné ako počas povodní, tohto výcviku sa zúčastnili 63 dobrovoľní hasiči z 13 DHZ z revúckeho okresu: Držkovce 5 hasičov, Gemerská Ves 4 hasiči, Gemerské Teplice 5 hasičov, Hucín 5 hasičov, Chyžné 5 hasičov,
Tretí ročník koncertu kantoriek v evanjelickom kostole v Brdárke
Napísal(a) M. Terrai
Združenie pre záchranu kostola v obci Brdárka na hornom Gemeri zorganizovalo v sobotu 15. septembra 2018 už tretí ročník koncertu kantoriek v evanjelickom kostole tejto malej obce. Bola to super krásna, duchovne založená akcia, príjemné, krásne vystúpenie, hra na organe kantoriek z ECAV Čiernej Lehoty (Kvetoslava Gallová), Slavošoviec (Andrea Jakubovská), Štítnika (Bc. Erika Šmiáková). Spevom Viktória Vojtová zo Slavošoviec. Krásne boli podania vybraných skladieb od starých majstrov vážnej hudby. Šikovné ste kantorky, ďakujeme! Podujatie sa uskutočnilo pod dohľadom organológa Mgr. Andreja Štafuru (Hudobný ústav SAV). Koncert moderovala, teda slovom sprevádzala kunsthistorička Mgr. Edita Kušnierová.
Super znova vydarený ročník, myslím, že všetci môžu byť spokojní, aj organizátor, aj vystupujúci, ale aj návštevníci v prvom rade. Dobre všetko dopadlo, počasie prialo, žiadne problémy, ani úrazy, tak sme to mohli zhodnotiť na záver, že ďakujem pánovi Rudolfovi Pažítkovi st. za uskutočnenie tohoto ročníku. Banda, Štefan Štec, Karmen Pál-Baláž, a pani Mária Brdárska-Janoška. Ďakujeme. Aj všetkým, ktorí zabezpečovali tento ročník, členom Lesného družstva Slavošovce za výborný guláš, za občerstvenie Marekovi Pollákovi a chlapcom za usporiadateľskú strážnu službu z MOPS Slavošovce a dobrovoľným hasičom z DHZ Slavošovce. Ďakujem a tešíme sa na ďalšie ročníky.
Putovný Gemerský pohár 2018 si vysúťažili dobrovoľní hasiči okresu Rimavská Sobota
Napísal(a) gj, mt
Naše malebné Slovensko sa člení na niekoľko regiónov. Jednám z nich je aj Gemer, ktorý hraničí s národnými parkami Slovenský raj, Muránska planina a chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Región Gemer zahŕňa okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Pred takmer 30 rokmi sa vtedajší funkcionári týchto troch okresov rozhodli, že budú organizovať súťaž pre dobrovoľných hasičov o Putovný Gemerský pohár. Podľa Štatútu súťaže o Putovný Gemerský pohár organizuje každý rok iný okres, vždy tretiu septembrovú sobotu. Súťažia medzi sebou muži – po 4 družstvá z každého okresu, ženy, dorastenci a dorastenky – po 1 družstve z každého okresu. Okrem víťaza v každej kategórii sa zbierajú body pre okresy. Dňa 15. 09. 2018 organizovala už XXVII. ročník tohto pohára
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave zreštaurovalo väčší počet historických hodín
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Náročný projekt múzea Čas nám neuškodí prebiehal v rokoch 2017-2018 a zahŕňa celkovo 27 ks historických hodín rôzneho typu a použitia, pričom sa u 10 z nich podarilo dosiahnuť aj ich celkové mechanické spojazdnenie, čiže tieto hodiny môžu slúžiť k hlavému účelu a to ukazovať správny čas. Medzi zreštaurovanými exponátmi tak možno nájsť ako hodiny vidiecke, tak aj mestské; ďalej hodiny tzv. americké, francúzske, či dokonca s baníckymi motívmi. Podľa materiálu ide o hodiny drevené, plechové, kovové či keramické; podľa spôsobu pohonu a umiestnenia kyvadlové či nástenné. Najstaršie hodiny s baníckym motívom je možné datovať už do 20.-30. rokov 19. storočia. Stav exponátov pred reštaurátorským zásahom bol pomerne zlý.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Denisa Ogino - jej netradičný životný príbeh a splnený sen o veľkej rodine
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou autorkou a spoluautorkou kníh Denisou Ogino, ktorá takmer desať rokov spoznávala netradičnú japonskú kultúru a život v Japonsku. Stretnutie sa bude konať v utorok 9. októbra 2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
„Zamilovať sa do exotickej krajiny dnes nie je žiaden problém,“ spomenula na úvod Denisa Ogino a pokračovala: „Množstvo informácií, ktoré nájdeme o tej ktorej krajine
Otvorili výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Vo štvrtok 13. septembra 2018 Banícke múzeum v Rožňave slávnostne otvorilo jedno z najvýznamnejších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave. Výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) si záujemcovia môžu pozrieť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave aj v rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vernisáž výstavy začala hudobným vstupom Základnej umeleckej školy v Rožňave a následne sa zúčastneným prihovorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Dionýz Kemény - zástupca primátora mesta Rožňava a Ing. František Kardoš - predseda OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Autorky výstavy Mgr. Eva Lázárová a Mgr. Sylvia Holečková predstavili výstavu a osobnosť Kálmána Tichyho.






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.