V cirkevnom zbore Gemerská Poloma uskutočnili zborové dni pri príležitosti začiatku nového školského roka
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V dňoch 1. a 2. septembra 2018 sa v cirkevnom zbore Gemerská Poloma uskutočnili zborové dni pri príležitosti začiatku nového školského roka. Program sa oficiálne začal v sobotu večer letným kinom vo farskej záhrade, premietaním rodinného filmu „Nebo nie je výmysel“. V nedeľu sa veriaci stretli na slávnostných službách Božích, v rámci ktorých bolo deťom a mládeži udelené požehnanie. Po kázni slova Božieho, ktorou domáca sestra farárka ThDr. Zuzana Poláková povzbudila deti ku chápaniu nového školského roka ako jedného veľkého dobrodružstva, ktoré sa pred nimi otvára, odznela pieseň spevokolu „Vzácna to a veľká radosť“.
Poobedňajší program už patril rôznym hrám a aktivitám pre deti. Tie si okrem súťaží na stanovištiach mali možnosť vyskúšať i starodávne rytierske umenie, či stať sa na malú
V Gemerskej Polome spomínali na Petra Kellnera Hostinského
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
Sobota 8. septembra 2018 sa v Gemerskej Polome niesla v duchu osláv 60. výročia zlúčenia Veľkej a Malej Polomy, za účasti vzácnych hostí: zástupcov obcí Pustá Polom a Polomka. Program slávností otvorili služby Božie v evanjelickom kostole v Gemerskej Polome, ktoré boli spojené so spomienkou na významnú osobnosť našich národných dejín – Petra Kellnera Záboja Hostinského. V úvode sestra zborová farárka ThDr. Zuzana Poláková privítala okrem domácich viery i členov obecného zastupiteľstva, zástupcov odboru Matice slovenskej z Rožňavy, ako i hostí z družobných obcí. Služby Božie sa niesli v slávnostnej atmosfére, ku ktorej nepochybne prispel spievaným Otčenášom ev. spevokol, ako i organ, ktorý rozozvučali tóny Bachových skladieb v podaní žiaka základnej školy v Rožňave Šimona Majerníka.
Ako ďaleko je z Gemera koniec sveta, kde kraľuje Kamčatka
Napísal(a) MG od
Kamčatka je pre našinca z Gemera nepredstaviteľne ďaleký svet, kde málokto z nich tam bol. Zvedavosť však robí svoje najmä teraz, keď vzdialenosť na koniec sveta trvá iba niekoľko hodín. Potom sa pred vami objaví iný svet, plný prekvapení a zážitkov. Múdre podklady nám prezrádzajú, že poloostrov Kamčatka, ktorý leží na ďalekom východe Ruskej federácie môžeme navštíviť lietadlom, napríklad z Moskvy, približne asi za 11 hodín. To predpokladá dostať sa najskôr do Moskvy. A to záleží od toho, aké máme možnosti dostať sa tam napríklad z Revúcej, Bratislavy, alebo Prahy. Takúto trasu si vybrala partia mladých lyžiarov, ktorí už o lyžiarskych svahoch na Kamčatke počuli od kamarátov, alebo sa dozvedeli z iných prostriedkov.
Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V stredu 19. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Výstava predstaví diela žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša – Hámre, inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Na sprístupnenej výstave sú vystavené výrobky žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy z Hodruše – Hámrov, ako aj originálne archeologické nálezy zo zbierok Archeologického múzea SNM v Bratislave. Archeologické nálezy slúžili ako vzor pre zhotovenie replík pôvodnými technológiami, ktoré boli zhotovené rukami talentovaných žiakov. Žiaci Súkromnej strednej umeleckej školy tak oživili už takmer zabudnuté umelecké remeslá a technologické postupy a vdýchli tak svojim výrobkom pečať dávnej histórie.
V Rožňave otvoria výstavu Kálmán Tichy (1888 – 1968)
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v týchto dňoch prichádza so zaujímavou výstavou. V rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorená výstava s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Výstava je jedným z najväčších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave, iniciátormi ktorého boli Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave, Mesto Rožňava a Klub starých Rožňavčanov. Mesto Rožňava vyhlásilo rok 2018, kedy si pripomíname jeho dvojité výročie, za Rok Kálmána Tichyho na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva 3. februára 2018 a zároveň udelilo Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
V Rožňave sa uskutoční XI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“
Napísal(a) Valéria Munková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla v dňoch 22. a 23. septembra 2018 na XI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“. Tradične jeden víkend v mesiaci september patrí prezentácii paličkovanej čipky, kedy sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutočňuje medzinárodný festival paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby, výmenu skúseností a osvojenie nových vzorov paličkovanej čipky. Pre účastníkov zo Slovenska, Maďarska a Poľska sme pripravili odborné prednášky, prehliadku gemerských krojov s aplikáciou paličkovanej čipky, tvorivé dielne pri splietaní tradičných motívov a sprievodný kultúrny program. Súčasťou podujatia je medzinárodná výstava skvostov paličkovanej čipky atraktívna aj pre verejnosť.
Vernisáž výstavy „Minerály pod lupou“ v GMM
Napísal(a) Mgr. Peter Ledvák, PhD. a Bc. Stanislav Levendovský
Vernisáž výstavy „Minerály pod lupou“, ktorá predstaví pestrú paletu minerálov a kryštálov zo Slovenska, Českej republiky a najznámejších svetových lokalít. sa uskutoční 11. septembra 2018 (utorok) o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autormi výstavy sú Mgr. Peter Ledvák, PhD. a Bc. Stanislav Levendovský z Východoslovenského múzea v Košiciach. Výstava potrvá do 31. januára 2019.
Minerály boli a sú nevyhnutnou súčasťou ľudského života a výrazne prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Majú nesmierne využitie nielen v klenotníctve, ale aj priemysle a potravinárstve. Cieľom výstavy „Minerály pod lupou“
Rejdová 2018 opäť prilákala priaznivcov folklóru zo širokého okolia
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerský folklórny festival má za sebou 45. ročník. Počas uplynulého obdobia si získal mnoho skalných návštevníkov, ktorých rady sa každým rokom rozširujú. Festival má typickú a neopakovateľnú atmosféru. Návštevníkov každoročne láka prostredie rázovitej Rejdovej, pohostinnosť domácich i pestrá programová ponuka. Aj tohto roku organizátori pripravili pre divákov široký výber programov na obidvoch scénach, množstvo sprievodných podujatí, ktoré prebiehali takmer po celej obci a v areáli amfiteátra.
V piatok po slávnostných bohoslužbách sa účastníci presunuli k miestnej evanjelickej fare. V jej priestoroch bola sprístupnená obdivuhodná výstava výtvarnej tvorby insitných umelcov z Kovačice. Vo dvoroch a na pľacu
Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) M. Mikitová
Koncom minulého týždňa, v dňoch 30. a 31. augusta a 1. septembra 2018 gemerská Gotická cesta ožila mimoriadnym ruchom a zažila nielen zvýšenú pozornosť, ale aj zaslúženú úctu k historickému kultúrnemu dedičstvu zo strany vedeckých profesionálnych pracovníkov a mnohých ďalších záujemcov. Občianske združenie Gotická cesta v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR usporiadalo významnú konferenciu Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, ktorá bola zameraná najmä na popis reštaurátorských prác, obnovu a konzervovanie umeleckej výmaľby a na výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu v stredovekých gotických kostoloch horného Gemera a Gemera-Malohontu.
K oslavám SNP prispeli aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Napísal(a) G. Jakubecová
Tohtoročné spomienky na 74. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania mali v obciach a mestách nášho Gemera rôzny priebeh i spôsob. Všade však prebehli dôstojne a slávnostne. Okrem informácií, ktoré ste mohli sledovať aj na našej stránke, rôzne organizácie prispeli preto aj rôznym spôsobom. Trošku odlišným, ako inde, prispeli napríklad aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) z Jelšavy, o čom nám poslala krátky príspevok aj pani Gabriela Jakubecová, v ktorom píše: "Členovia DHZ z Jelšavy vykonali dňa 29. 08. 2018 požiarno – asistenčnú hliadku v areáli futbalového ihriska v Revúcej. Organizátori tu zorganizovali kultúrno-spoločenské podujatie pri príležitosti 74. výročia SNP. Po kultúrnom programe bola zapálená vatra. Pre prítomných dobrovoľní hasiči pripravili aj
Viac...
Gemerské osvetové stredisko si v septembri pripravilo pre verejnosť zaujímavú odbornú prednášku, v ktorej sa bude venovať atraktívnej téme – šperkom. „Naše pozvanie prijal vzácny človek, vedec Mgr. Juraj Janto, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave. V prednáške, ktorá sa uskutoční 13. septembra 2018 o 17-tej hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, sa bude venovať charakteristike ľudových šperkov, materiálom, rôznym technológiám a regionálnemu výskytu. Samotné šperky sú veľmi špecifická téma v oblasti ľudovej kultúry, ktorej sa chceme neustále venovať a prikladať jej dôležitý význam. Táto téma rezonuje aj u mladej generácie, na čo poukážeme v druhej časti prednášky, kde sa predstaví verejnosti veľmi známa návrhárka, dizajnérka a šperkárka Mgr. Katarína Žiak. Táto mladá dáma ako príklad dobrej praxe predstaví svoje remeslo, začiatky práce, plány a v neposlednom
V Rákoši zorganizovali branný pretek pre deti revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Obcou Rákoš a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Rákoši zorganizovali dňa 29. augusta 2018 branný pretek pre deti revúckeho okresu na miestnej strelnici. Na trati v lese boli rozmiestnené disciplíny: hod granátom, topografia, hod hadicou na kuželky a požiarna ochrana. Súťažilo sa v kategóriách dievčatá a chlapci. Po brannom preteku si deti – plameniaci vyskúšali po jednom pokuse požiarny útok s vodou. Súťažili všetci len v chlapčenskej kategórii. Bol to vydarený, príjemný deň. Poháre do súťaže venovala obec Rákoš. Okrem pohárov deti boli ocenené aj medailami a diplomami.
Najbližšia halová súťaž pre deti bude v decembri v Jelšave.
"Mal rád život, mal rád smiech,
veril v dobro a miloval svet..."
Dňa 30. júla 2018 sa najblížšia rodina, kolegovia, priatelia a mnohí obyvatelia z okolitých obcí rozlúčili s dlhoročným lekárom pánom MUDr. Antonom Tokárom, ktorý náhle a nečakane zomrel 27. júla 2018 vo svojej obľúbenej ambulancii vo veku nedožitých 77 rokov.
Bol obvodným lekárom, ktorý svoj celý profesijný život zasvätil pomoci nemocným občanom z Lubeníka, Magnezitoviec, Chyžného, Revúckej Lehoty a Turčoka. Ako mladý lekár prišiel pracovať na obvod do Lubeníka, v ktorom pôsobil neuveriteľných 52 rokov.
Pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej si slávnostne pripomenuli udalosti a odkaz SNP
Napísal(a) J. G.
„Ožívaš, mýtus Jánošík,
družina tvoja v horách skrytá
vyrastá na mohutný šík.
Česť tvoju chválou objímam,
za teba valašky sa chytá
hrdina partizán“
Tak privítal slovenské hrdinstvo v auguste 1944 najsymbolickejší revúcky účastník Povstania Ján Brocko. Preto sa jeho veršami začala 28. augusta 2018 aj mestská spomienková slávnosť k 74. výročiu Slovenského národného povstania pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej. Predseda miestnej Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Ján Kochan v príhovore
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.