Mgr. Vincent Blanár významná osobnosť nášho mesta Revúca a gemerského regiónu,
Napísal(a) Viera Kasperová
je aktívny výtvarník a dlhoročný pedagóg žijúci a tvoriaci umelec medzi nami Revúčanmi.
Narodil sa 14. februára 1934 v Čakanovciach, okres Košice. Maturoval na Pedagogickej škole v Košiciach a bol poslucháčom Vyššej pedagogickej školy v Prešove, kde študoval aprobáciu výtvarná výchova – ruský jazyk. Výtvarné umenie absolvoval u prof. Štefana Hapáka, doc. Jaromíra Hlavsu a doc. Júliusa Mušku. Pôsobil a učil v Zlatej Idke, v Nižnej Slanej, na základných školách v Revúcej a od roku 1991 až do nástupu do dôchodku pôsobil v Základnej umeleckej škole v našom meste. Je zakladateľom Pamätnej izby povstaleckého básnika Jána Brocku, ktorá bola nainštalovaná v priestoroch Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici, kde bol riaditeľom.
Protipovodňové vozíky od ministerky vnútra SR Denisy Sakovej si prevzalo aj trinásť dobrovoľných hasičských zborov z okresu Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 14. 06. 2018 bol radostným dňom pre dobrovoľných hasičov v Banskobystrickom kraji. V tento deň si z rúk ministerky vnútra Ing. Denisy Sakovej, PhD. prevzalo v Lučenci a Banskej Bystrici 121 dobrovoľných hasičských zborov protipovodňové vozíky. Okrem ministerky vnútra sa „odovzdávky“ zúčastnil aj generál JUDr. Alexander Nejedlý, prezident HaZZ, riaditeľ KR HaZZ v Banskej Bystrici plk. Ing. Dušan Sľúka, Vendelín Horváth, generálny sekretár DPO SR, riaditelia OR HaZZ z Rimavskej Soboty, Revúcej, Veľkého Krtíša a Lučenca a samozrejme primátori a starostovia. Do Lučenca viedla cesta aj trinástich dobrovoľných hasičských zborov z okresu Revúca, a to Gemer, Gemerská Ves, Hucín, Chyžné, Jelšava, Leváre, Lubeník, Muráň, Ratková, Ratkovské Bystré, Rákoš, Sirk a Šivetice.
XXXV. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE má víťaza v ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Dňa 7. júna 2018 sa v priestoroch CVČ Relax Rimavská Sobota konal XXXV. ročník okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2018 súťažilo spolu 8 družstiev zo šiestich základných škôl z okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na stálu expozíciu múzea. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Zreštaurovali neobarokovú sedaciu súpravu rodiny Széplakyovcov z druhej polovice 19. storočia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa obnovil o ďalší pozoruhodný kus – o zreštaurovanú sedaciu súpravu, ktorej pôvodným majiteľom bola významná rimavskosobotská meštianska rodina Széplakyovcov. Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Sedacia súprava z druhej polovice 19. storočia je súčasťou stálej vlastivednej expozície múzea od 1. júna 2018. Cieľom projektu, podaného na Fond na podporu umenia, bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola významná rimavskosobotská meštianska rodina Széplakyovcov. Súprava pochádza z druhej polovice 19. storočia a pozostáva z pohovky, dvoch väčších kresiel a jedného menšieho kresla. Rodina Széplaky žila vo svojom dome na dnešnom Hlavnom námestí
Na podnet zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej sa v cirkevnom zbore Rožňavské Bystré od roku 2014 každoročne stretávame s jubilujúcimi konfirmandmi, aby sme si spoločne s nimi pripomenuli výročie zlatej a diamantovej konfirmácie. Už tradične sa tieto stretnutia nesú v slávnostnom duchu, a to nielen pre samotných jubilantov, ale aj pre prítomných príbuzných a ostatných členov zboru. Ani tento rok sme teda túto tradíciu neporušili. Dňa 10. júna 2018, v 2. nedeľu po Svätej Trojici, sme sa na slávnostných službách Božích vo filiálke Rakovnica stretli za prítomnosti 14-tich konfirmandov, konfirmačných ročníkov 1958 a 1968 z Rožňavského Bystrého a Rakovnice. Pripomenuli sme si aj mená všetkých tých, ktorí sa slávnosti nemohli zúčastniť, či už zo zdravotných, alebo osobných
Banícke múzeum v Rožňave získalo peniaze z dotačného systému FPU na záchranu starých hodín
Napísal(a) M. Kováč
Banícke múzeum v Rožňave opäť získalo peniaze z dotačného systému FPU na záchranu zbierkových predmetov. Tentokrát sa jedná o staré hodiny v zbierkach múzea. Väčšina z nich pochádza z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Sú medzi nimi však aj také vzácnosti, ako francúzske hodiny z druhej polovice 18. storočia, alebo stojaté hodiny zo začiatku 19. storočia. Do projektu bolo zapísaných 27 ks zbierkových predmetov, t. j. 27 rôznych hodín. Od vzácnejších hodín typu Biedermeier až po jednoduchšie, ale veľmi vkusné vidiecke hodiny. Zhodou okolností sa nám pre tieto zbierkové predmety podarilo získať asi toho najlepšieho človeka na Slovensku, Tomáša Herczega z hodinárstva
Sviatky folklóru po štyridsiatykrát otvárajú svoju bránu maľovanú
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry na svoj 40. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) od 19:00 začneme v Kultúrnom dome v Tornali s programom belgického FS Drieske Nijpers, spolu s DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018, od 10:00 sa predstavia zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka,
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou spisovateľkou Katarínou Gillerovou, ktorá sa bude konať v stredu 21.5.2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Katarína Gillerová patrí medzi známe a úspešné slovenské autorky na našom knižnom trhu. Knižne debutovala roku 2002. Písaniu sa začala venovať od svojich ôsmich rokov. Zo svojich začiatkov má odložené zošity, kde ceruzkou písala rozprávky.
Remeslá čias minulých. Autorská výstava fotografií Pavla Kočiša v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave pozýva na autorskú výstavu fotografa Pavla Kočiša v termíne od 7. do 29. júna 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). „Zavádzanie nových technológií postupne vytláča tradičné spôsoby obživy obyvateľstva kdekoľvek vo svete. Výnimkou nie je ani Rumunsko, kde však ešte stále môžeme natrafiť na pôvodné formy hospodárenia a remesiel. Rôzne regióny poskytujú osobité podmienky pre ich zachovanie v autentickej forme najmä v horských oblastiach," hovorí autor výstavy Pavol Kočiš a dodáva, „tieto prírodné a historické fenomény podnietili aj môj záujem a vznik týchto fotografií. Veď je len otázkou času dokedy sa budeme môcť stretávať s remeselníkmi a hospodármi minulosti."
Kožené kapsy v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Od 1. do 30. júna 2018 budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené kožené kapsy ako predmet mesiaca jún. V etnologickom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza štrnásť kusov kožených káps, ktoré boli vyrobené približne okolo roku 1900. Sú oblého obdĺžnikového tvaru s preložením. Podľa známeho etnografa a muzeológa Andreja Polonca tento typ káps používali pastieri svíň a kráv, roľníci, furmani, poľovníci prevažne na južnom Slovensku. Kapsy boli do múzea získané postupne v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia, posledné v roku 1991. Zdobené sú razeným rastlinno - geometrickým dekórom, koženými strapcami a otláčaním drevených foriem prevažne
Viac...
Prvého až tretieho júna mesto Tisovec už piatykrát privítalo mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM 2018. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia boli Mestské kultúrne stredisko v Tisovci, Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola v Rimavskej sobote. Festival divadla mladých z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Súťaž je trojstupňová – v hlavnom súťažnom programe vystúpili súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne
Aj Banícke múzeum v Rožňave sa 1. júna 2018 zapojilo do osláv Medzinárodného dňa detí. Pripravené podujatie pre deti sa uskutočnilo v Zážitkovom centre Sentinel počas celého dňa v čase od 9,00 hod. až do 17,00 hod. Okrem rodín s deťmi sa tohto dňa zúčastnili najmä deti zo základných škôl rožňavského okresu. Deti sa previezli na obľúbenom banskom vláčiku a priučili sa technike ryžovania zlata. Taktiež si overili svoje zručnosti v tvorivej dielni, kde si vyrobili šiltovky a semafory. Následne mali možnosť prezrieť si všetky expozície múzea v areáli Zážitkového centra Sentinel, najmä novootvorenú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera. Zamestnanci múzea dúfajú, že deti odchádzali s peknými zážitkami a aj z tohto dôvodu pre nich pripravujú počas letných prázdnin
ZOO – preťažená Noemova archa v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Stredoslovenské múzeum
Vernisáž výstavy „ZOO – preťažená Noemova archa“ sa uskutoční 6. júna 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava, ktorú pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, predstaví návštevníkom viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú ich históriu, či skryté zákulisie. Výstava potrvá do 15. septembra 2018. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zoologická záhrada patrí v súčasnosti k najpopulárnejším kultúrnym inštitúciám na svete. Aj napriek tomu, že sa postoj ľudí k jej existencii počas stáročí neustále menil, i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré vnímajú mreže skôr ako symbol väzenia a utrpenia, než ako jediné možné útočisko mnohých jej obyvateľov pred úplným vyhynutím.
Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák opäť aj v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
Filmy z produkcie lokálnych televízií sa predstavia od 6. do 9. júna 2018 na 24. ročníku jediného festivalu svojho druhu v Európe. Aj tento rok sa stanú Košice dejiskom známeho festivalu Zlatý žobrák. Košičania si budú môcť vychutnať v rámci súťažnej prehliadky 50 filmov, ktoré vybrala medzinárodná odborná porota spomedzi 200 prihlásených z rôznych krajín, najvzdialenejšími sú Čína a India. Súťaží sa v troch sekciách, cenu si prevezmú víťazi v sekcii lokálna televízia, produkčná spoločnosť a mladý autor. Súčasťou festivalu sú aj panelové diskusie, v ktorých sa bude diskutovať o témach, ktoré hýbu Európou aj workshopy pre filmárov. Medzinárodný festival Zlatý žobrák je lokálny – premietania filmov budú aj v regiónoch.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-