Navždy sa 19. júla 2018 zastavilo srdce dobrovoľného hasiča
Ivana K o v á č a z Jelšavy,
ktorého sme všetci poznali, vážili si ho a mali ho radi.
V sobotu 21. júla 2018, sme odprevadili na poslednú cestu Zaslúžilého člena Ivana Kováča, čestného predsedu a najstaršieho člena Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava. Do DPO SR vstúpil v roku 1958. Pôsobil ako preventivár obce a dlhé roky ako predseda DHZ. Ako plynuli roky a nevedel byť aktívne nápomocný aj v zásahovej činnosti, odovzdával svoje skúsenosti mladšej generácii pri rôznych stretnutiach na zbrojnici,
Sirkovanci sa opäť stretli a svojmu rodákovi Jankovi Jasenkovi odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) J. Frák
Občianske združenie Sirkovanci spoločne s Obcou Sirk 14.7.2018 zorganizovalo „Zraz rodákov 2018“. Už v poradí tretie stretnutie sa konalo v kultúrnom dome. Zraz sme otvorili básňou z vlastnej tvorby našej rodáčky Zuzany Hákovej, Ing. Ladislav Čajko sa k účastníkom zrazu prihovoril ako spoluorganizátor predchádzajúcich stretnutí a starosta obce Daniel Fakla všetkých srdečne privítal a poprial príjemnú zábavu. O poslaní Občianskeho združenia Sirkovanci, ako aj našich cieľoch do budúcnosti, informoval člen združenia Tibor Mikluš. Históriu obce Sirk prítomným pripomenul vo svojom príspevku Marián Ziman. Folklórny súbor z Revúčky obohatil stretnutie svojim kultúrnym programom. Počas jeho vystúpenia bola odhalená pamätná tabuľa nášmu rodákovi Jankovi Jasenkovi,
Gemersko-malohontské múzeum z technických príčin dočasne zatvoria
Napísal(a) gmm
Od 30. júla 2018 (pondelok) bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom je výmena starých drevených okien za nové. Výmena okien bude prebiehať v stálej vlastivednej expozícii a vo výstavných priestoroch múzea.
Táto výmena okien je III. etapou rekonštrukcie okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách.
Rožňavské kultúrne leto 2018 – Cesta históriou Rožňavy
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave sa aj v tomto roku zapojilo do úspešnej nedeľnej série aktivít Rožňavského kultúrneho leta 2018, ktorú organizuje Mesto Rožňava. Pod vedením pracovníkov múzea sa záujemcovia oboznámili na Námestí baníkov s fotokópiami keramických emblémov - alegorickými znázorneniami poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy, a troch cností – viery, nádeje a lásky - ktoré boli vyhotovené podľa návrhu Kálmána Tichyho. Najmenší si vyskúšali svoju šikovnosť a tvorivosť v obľúbených tvorivých dielňach. Pre verejnosť boli sprístupnené aj aktuálne výstavy v Galérii Baníckeho múzea, ako LUX et TENEBRIS, Gombasecké momentky, Od ihly po šijací stroj a Absolventská výstava
Nová akvizícia Gemersko-malohontského múzea - Olejomaľby s námetom Muráňa od Júliusa Sándyho (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z Fondu na podporu umenia finančnú dotáciu na projekt „Akvizícia diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894) – II. etapa“, v rámci ktorého sa podarilo zo súkromného vlastníctva zakúpiť dve krajinomaľby s motívom hradu Muráň.
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom uhorskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku.
Silica zvládla taktické cvičenie dobrovoľných hasičov okresu Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
Dobrovoľní hasiči okresu Rožňava sa nestretávajú iba na súťažných akciách, nielen na previerkach pripravenosti, ale aj na súčinnostných taktických cvičeniach (TC). Jedno také TC bolo naplánované na 7. júla 2018 v Silici, kde sa zhromaždili všetky povolané DHZO okresu Rožňava, zaradené v kategorizácii celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, a ktoré dostali aj hasičskú techniku. Plán a projekt TC nám pripravil pán Filip Revúcky (predseda Preventívno-výchovnej komisie pri Územnej organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave a zároveň veliteľ DHZ Slavošovce), ktorý si dal na tom záležať, aby všetko bolo správne vypočítané a naplánované. Ostatné potrebné k akcii sme dohodli a zabezpečili prostredníctvom ochotného pána starostu, zároveň
Na športovom popoludní v Gočaltove si všetky deti zasúťažili a vyšantili sa do sýtosti
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 8. júla 2018 obec Gočaltovo (okres Rožňava) zorganizovala športové popoludnie pre deti. Starostka obce Jarmila Pavlíková pozvala dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby urobili ukážky zo svojej činnosti. Dobrovoľní hasiči však prišli s nápadom, že oni sa budú nielen prezentovať, ale skôr si zasúťažia s deťmi v niekoľkých disciplínach a na záver malo prísť prekvapenie. Na miestnom ihrisku sa pripravili disciplíny: hod granátom na cieľ – každé dieťa malo k dispozícii 3 hody, hod hadicou na kuželky - každé dieťa malo po 2 pokusy, hod loptičkou do okien domčeka – každé dieťa malo 2 pokusy, „rytierske hry“ – vyhral ten, kto sa udržal na lavičke, „chytanie rybičiek“ na čas – kto nachytal viac rybičiek za 10 sekúnd.
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
DEDINA OŽÍVA v Drienčanoch už pätnástykrát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, ECAV a o. z. Valgata Drienčany Vás pozývajú na 15. ročník podujatia Dedina ožíva do Drienčan. Kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde Dobšinský rozprávky zo zlatého pera písal, kde čaro rozprávky nájdete v mnohých zákutiach, tam sa stretnú všetci tí, ktorí si chcú čaro rozprávkovej dedinky vychutnať, a to 21. júla 2018. Od 9:00 Vás slávnostne privíta starosta obce Peter Švoňava a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková spolu s hosťami podujatia a s fujaristami Milanom Katreniakom, Romanom Košičiarom, Dušanom Ceberom, Veronikou a Filipom Kantorovcami. Po dedinke Vás budú sprevádzať kokavskí a klenovskí heligonkári a členovia divadla Katalpa z Hnúšte. Od 10.00 Vás pozývame na Pásmo slova a hudby do kostola ECAV.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Viac...
Krátkym humorným príbehom o farárovi, ktorý chodieval na zálety, Vám chceme priblížiť gemerskopolomské nárečie v podobe, v akej sa používalo v prvej polovici 20. storočia. Príbeh rozprávala v tom čase šesťdesiatročná Zuzana Chocholová bývajúca vo Veľkej Polome. Text bol uverejnený v roku 1936. Zapísal ho dialektológ Jozef Szabó (Orlovský).
Poznámka:
Vzhľadom na snahu zjednodušiť čitateľnosť sme v texte urobili drobné úpravy týkajúce sa interpunkcie, splývavej výslovnosti slov, zápisu niektorých špeciálnych znakov, prípadne sme doň doplnili poznámku. Originál textu sa nachádza vedľa tohto príspevku.
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 30. júna 2018 uskutočnila vernisáž výstavy Gombasecké momentky. Výstavu otvoril svojím slávnostným príhovorom pri príležitosti 60. výročia Gombaseckých kultúrnych slávností Csemadoku Jenő Görföl, celoštátny tajomník Csemadoku. Obsah výstavy záujemcom priblížila Katalin Bedi, zamestnankyňa Múzejného centra Ferenczy zo Szentendre.
Výstava je fotografickým dokumentom uplynulých šesťdesiat rokov: prináša súčasne objektívny a subjektívny prierez; zachytáva zaujímavé, jedinečné okamihy; umožní návštevníkovi znovu prežiť neopakovateľné festivalové momenty. Vystavené fotografie pochádzajú z archívu Inštitútu pre výskum menšín Fórum,
Z vernisáže výstavy LUX et TENEBRIS v Rožňave
Napísal(a) Mgr. art. Viktória Zatrochová
Vernisáž výstavy Lux et tenebris sa uskutočnila vo štvrtok, 28. júna 2018 o 16.00 hodine. Návštevníkov výstavy ako prvý privítalriaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Následne Mgr. Eva Lázárová - odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave prečítala úvodný text, ktorý predstavil autorky a ich prístup k tvorbe. Po príhovore zahrali Marieta Roxerová DiS. art. a Peter Henriczy. Výstava sa vyhlásila za otvorenú. Autorky divákom predstavujú diela tvorené rôznymi technikami, od lineárnej kresby cez grafické techniky po fotku až animáciu. Mgr. Astrida Kissová vo svojich dielach podáva reflexiu na spoločenské konvencie, podnetom diel sa stáva introspekcia, skúmanie vlastnej identity. Interpretuje osobné spomienky, podáva autorskú výpoveď, predstavuje svoje osobné JA.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.