Nezabúdajme na našich rodákov zo Slavošoviec, ktorí tiež patria do kroniky obce
Napísal(a) J. Benedikty
V tomto roku si pripomíname 700. výročie prvej zmienky o vzniku našej rodnej obce Slavošovce. Je to významná, neopakovateľná udalosť tohto storočia a žijúca generácia by nemala zabudnúť na nič, čo sa pri jubilejnej storočnici v tejto dobe požaduje. Pamätajme na budúcnosť, ktorá bude čerpať z histórie. Ako rodák zo Slavošoviec sa chcem prihovoriť všetkým rodákom, na ktorých sa postupne časom zabúda. Oni patria tiež do „kroniky obce“ a myslím si, že im patrí uznanie a vďaka za šírenie dobrého mena obce, okrem tých už ocenených z príležitosti osláv 700. výročia vzniku Slavošoviec na slávnostiach 15. –16. júna 2018. Čo urobili pre obec rodáci, ktorí pôsobili v iných mestách? Kto sa zamyslí, možno to aj pochopí.
Vyhodnotili výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI
Napísal(a) G. Jakuvecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásili aj v roku 2018 výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI. Do súťaže sa zapojilo 47 detí s 37 prácami z 5 škôl – MŠ Jelšava, ZŠ Jelšava, ZŠ Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Tornaľa a z DHZ Jelšava. Do I. kategórie bolo zaradených 17 prác od 19. detí, do II. kategórie 22 prác od 28. detí a v III. kategórii sme nemali žiadnu odovzdanú prácu. Dňa 18. 04. 2018 vyhodnotila práce komisia nasledovne:
Zreštaurované olejomaľby z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum finančnú dotáciu z Fondu na podporu umenia na projekt „Reštaurovanie troch olejomalieb Júliusa Sándyho (1827 – 1894)“, ktoré sa do múzea dostali darom v roku 2016. Všetky tri zreštaurované obrazy spolu s reštaurátorskými dokumentáciami si budú môcť návštevníci múzea pozrieť ako predmet mesiaca júl od 2. júla do 31. júla 2018. Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie.
Hviezdne štvrtky v letnom kine na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Anežka Kleinová
Ako je už zvykom, v letných mesiacoch sa premietania filmov presúvajú mimo kinosál - na čerstvý vzduch. Nebude tomu inak ani v Rožňave, kde kino Apollo Gemerského osvetového strediska (GOS) presúva svoje premietanie už tradične pod večernú hviezdnu oblohu. Prvý prázdninový štvrtok 5. júla 2018 opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň (Lesná 1, Rožňava).
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame komédie, hudobné, romantické a akčné filmy, trochu mystérie a fantasy, nevynecháme ani český film a na záver aj drámu s vojnovou témou," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
V Rimavskej Sobote otvoria výstavu Príbehy 20. storočia
Napísal(a) M. Hnát
Putovná výstava Príbehy 20. storočia si našla svoje miesto v Rimavskej Sobote. Od pondelka 2. júla 2018 bude expozícia Príbehy 20. storočia nainštalovaná na nádvorí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vďaka ústretovosti Banskobystrického kraja a PhDr. Oľgy Bodorovej, riaditeľky múzea, si občania Rimavskej Soboty budú môcť na výstavu vytvoriť svoj vlastný názor, keďže niektorí zastupitelia mesta jej obsah na rokovaní mestského zastupiteľstva odmietli a jej obsah označili za “minoritnú históriu”. Výstava zachytáva formou krátkych citátov príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami našej pamäti národa a návštevníkom areálu múzea v Rimavskej Sobote bude k dispozícii do nedele 29. júla 2018.
Letné tvorivé dielne pre verejnosť každú stredu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko už tradične organizuje počas letných prázdnin tvorivé dielne pre deti i dospelých. V Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných stried ponúkame kreatívne tvorenie v hrnčiarskej a textilnej dielni. Práca s hlinou bude prebiehať v príjemnom prostredí v hrnčiarskej dielničke, kde vám ponúkame výrobu rôznych dekoratívnych predmetov – mydelničky, anjelika či slniečka. V textilnej dielni pod vedením odbornej lektorky spoznáte rôzne textilné techniky, ako zápästkovú, plstenie na mokro, či maľovanie na textil. „V prípade, že sa vám nepodarí svoj výrobok dokončiť, môžete sa k nám vrátiť ďalšiu stredu. O nové zážitky a nezabudnuteľné okamihy nebude núdza ani v tomto roku,“ poznamenala Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Galerijno-pedagogická hodina k výstave Od ihly po šijací stroj
Napísal(a) G. Badin
„Ej, krajčíri, krajčíri
zo šíreho sveta,
ušite mi sukničku
z makového kveta.
Ja ti sukňu ušijem
z kveta makového,
ty mi budeš cverny priasť
z dažďa májového...“
Takáto riekanka sa ozývala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave počas galerijno-pedagogických hodín, ktoré sa konali ako sprievodné podujatie k výstave Od ihly po šijací stroj pre deti z materských škôl. Takto naladení škôlkari sa najprv oboznámili s obsahom výstavy. Prezreli si staré šijacie stroje, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Vystavené kusy priblížili deťom život a prácu niekdajších krajčírov a zaviedli ich do čarovného sveta plného nití a stehov.
Gróf Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí prostredníctvom prednášky Mgr. Evy Lázárovej
Napísal(a) E. L.
Dňa 21.06.2018 (štvrtok) sa uskutočnila vo vestibule Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prednáška na tému: Gróf Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí a prednášajúcou bola Mgr. Eva Lázárová – odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave. Na prednáške sa zúčastnili študenti Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave. Úvod prednášky patril rodu Andrássyovcov, a to konkrétne ich monockej vetve, rodičom Dionýza, súrodencom a krátko jeho mladosti a životnej ceste. Nasledovali informácie ohľadne úmyslu, projektov a výstavby obrazárne. Do tohto účelového a moderného objektu (bol elektrifikovaný a teplovzdušne vykurovaný) bola pôvodne umiestnená zbierka umeleckých diel grófa Dionýza. Objekt bol sprístupnený 1. júna v roku 1909.
Zo ZŠ Sama Tomášika s MŠ v Lubeníku poďakovali DHZ v Jelšave za pomoc pri nedávnej povodni
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava je v roku 2018 zaradený do kategórie A na základe celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na Slovensku. Z toho dôvodu na vyzvanie Krajského operačného strediska v Banskej Bystrici sme povinní vykonať aj výjazd mimo mesta Jelšava. Tak to bolo aj 13. júna 2018, keď jednotka DHZM bola vyslaná do obce Lubeník, kde vykonali technické zásahy – odčerpávanie vody z priestorov autoservisu, zo Základnej školy Sama Tomášika s materskou školou a na Obecnom úrade. Zásah bol vykonaný na DA Mitsubishi v počte 1 + 2 a na CAS 15 IVECO DAILY v počte 1 + 7. Voda sa odčerpávala za použitia čerpadiel a zásahy spolu trvali 3 hodiny 28 minút.
Múzeum bude počas jedného týždňa patriť prázdninovým bádateľom
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka deťom aj počas letných prázdnin možnosť hravou a zážitkovou formou naučiť sa niečo nové, zabaviť sa a popritom spoznať nových kamarátov. Pripravilo pre ne denný múzejný tábor Prázdninoví bádatelia. Na deti čaká bohatý program. Spoznajú život baníkov a ich prácu, dokonca sa vyberú aj na poznávací výlet do banského skanzenu v Čučme. Spolu so Štátnou ochranou prírody SR objavia krásy NP Slovenský kras a prejdú sa náučným chodníkom ku Krásnohorskej jaskyni, na ktorom sa dozvedia množstvo zaujímavostí o okolitej prírode. Neobídu ani Andrássyho obrazáreň, kde budú môcť nabrať inšpiráciu pre následné tvorivé aktivity. Múzejníci deti prevedú aj Historickou expozíciou Baníckeho múzea
Viac...
Na Klenovskej Rontouke sa jelšavskí hasiči prezentovali funkčným kočom z roku 1873
Napísal(a) G. Jakubecováí
Mesto Jelšava prijalo pozvanie od Obce Klenovec na 40. ročník Klenovskej Rontouky prezentovať sa na Jelšavskom dvore. Účastníci z Jelšavy poňali toto pozvanie veľmi vážne a Jelšavský dvor navštívilo mnoho záujemcov. Varili sa gemerské gule, bola ukážka, ako sa vyrábajú gágoríky, nechýbal prezentačný stánok a samozrejme sa prezentovali aj dobrovoľní hasiči. Do Klenovca sme priviezli historický, no funkčný koč z roku 1873. Hasiči nezaostali, tiež sa prezliekli do replík historických uniforiem z roku 1930. Záujemcovia si mohli popozerať klenot jelšavských hasičov, ale mohli si aj vyskúšať, ako s ním hasili naši predchodcovia. Bol to krásne strávený deň. Bolo pre nás potešením, že sme sa mohli zúčastniť tohto podujatia.
Ďalší kurz základnej prípravy hasičov absolvovali v Rakovnici
Napísal(a) M. Terrai
A znova sme ukončili ďalší kurz - základnú prípravu ČHJ DHZO, ktorú sme pripravili pre 32 absolventov v priestoroch denného stacionára v Rakovnici. Všetci frekventanti si svoje vedomosti poctivo nabrali, a v hasičskom odbore, čo je pre každého zaradeného dobrovoľného hasiča potrebné, získavali poznatky a chceli vedieť aj viac. Dávali otázky lektorom zo školy, prostredníctvom ktorej sme túto prípravu mohli absolvovať. Odborná škola Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Martine nám zabezpečila túto prípravu na výbornej úrovni, ako všetky doteraz realizované, lektormi boli veliteľ školy pán Stanislav Valko a lektor pán Miroslav Šoška. Obidvom ďakujem za dobrý prístup, za vzdelávací proces, ktorým ochotne vysvetlili všetky potrebné činnosti, či už v teoretickej, ale aj praktickej časti.
Ročníkový projekt druhákov ZŠ Pionierov s Baníckym múzeom v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
Blíži sa koniec školského roka, no žiaci druhého ročníka Základnej školy Pionierov 1 v Rožňave ešte stále neúnavne získavajú nové a nové poznatky. V rámci ročníkového projektu strávili jeden deň s pracovníčkami Baníckeho múzea v Rožňave, aby spoznali slávnu rožňavskú banícku históriu. Spoločne navštívili Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie, kde si prezreli okrem iných zaujímavostí aj viac ako 500-ročný výtvarný unikát mesta, Rožňavskú Meterciu. Potom sa rozdelili do troch skupín a postupne sa striedali na aktivitách. Takto po skupinkách absolvovali prehliadku mesta, kde sa oboznámili s významnými budovami, ako sú Strážna veža, budova Banskej komory, starý Špitál a ďalšie významné architektonické objekty, ktoré skrývajú v sebe tajomstvá Rožňavy.
Výstava LUX et TENEBRIS v Rožňave predstaví dve výtvarníčky mladej generácie
Napísal(a) V. Zatrochová
Výstava s názvom LUX et TENEBRIS, ktorá sa otvorí 28. júna 2018 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstavuje výtvarné práce Mgr. Astridy Kissovej a Mgr. art. Viktórie Zatrochovej. Autorky patria do mladej generácie súčasnej výtvarnej scény. Spoločným menovateľom je expresívny výtvarný jazyk, časté použitie tmavých tónov a tém skúmajúcich hlbšie, často až temné zákutia bytia. Rozličnosť prác sa prejavuje najmä v použití výrazových prostriedkov, odlišnosti tém a východísk. Obsah výstavy LUX et TENEBRIS tvoria kresby, grafiky, maľby, práce na PC, animácie a priestorové práce. Diela svojou rôznorodosťou, pod ktorou sa tiahne spoločná podstata, predstavujú istý odraz vnútornej reinterpretácie zdanlivo vonkajšieho sveta. Tlmočia pocity, názory, kladú otázky.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.