Muránske hradné hry návštevníkov 10. júna ponúknu špeciálnymi novinkami
Napísal(a) MG od
Organizátori Muránskych hradných hier nás krátko pred ich začiatkom informovali, že návštevníkov na treťom najvyššie položenom hrade na Slovensku, kde sa toto podujatie bude odohrávať v sobotu 10. júna t. r., očakáva bohatý program. Aj tentokrát neodmysliteľnou súčasťou hradných hier budú tradičné ukážky historického šermu, či vystúpenie sokoliarov, pripravené je tiež bábkové divadlo a rôzne environmentálne hry. Špeciálnou novinkou bude remeselný trh, na ktorom sa predstavia výrobcovia regionálnych produktov. Podujatie v lone najkrajšej gemerskej prírody obohatia i jedlá, či víno, pripravené podľa rôznych stredovekých receptov.
Návštevníci Muránskych hradných hier, ktoré svoju novú históriu píšu od roku 2004, môžu na hrad prísť pešo po turistickej trase, alebo kyvadlovou dopravou. Tá bude z obce Muráň na Veľkú Lúku premávať od 9.00 do 11.00 h, v opačnom smere od 17.00 do 18.30 h.
Majáles v Rožňavskom Bystrom toho roku vyšiel na "rusadelnú sobotu"
Napísal(a) D. Ďurská
Sobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.

Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov
Napísal(a) R. Svoreňová
Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.


Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. Kopor
Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
Takto sme spomínali – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Terrai
Pavol Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. Brádňanský
Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Napísal(a) S. Holečková
Viac...
Pripomenuli si Medzinárodný deň žien a hodnotili činnosť JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.
Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
Napísal(a) Vl. Tokoly
Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici
Napísal(a) M. Terrai
Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-